prezradiť, -í, -ia dok.
1. (čo) vyjaviť, čo malo zostať utajené, skryté, vyzradiť: p. tajomstvo, tajnosť; p. svoje úmysly, myšlienky; Musím ti čosi prezradiť, čo nevedia ani strýc s tetkou. (Gráf)
2. (koho) vyjaviť, vyzradiť o niekom niečo, čo malo zostať utajené, skryté, zradiť: p. kamaráta; Ty ma iste neprezradíš. (Fr. Kráľ);
nedok. prezrádzať, -a, -ajú i prezradzovať, -uje, -ujú
|| prezradiť sa vyjaviť, vyzradiť o sebe niečo, čo malo zostať utajené, skryté, vyzradiť sa, odhaliť sa: Líza mlčí, nechtiac sa prezradiť. (Tim.) Lišiak bol na zvedoch, sám sa prezradil. (Vaj.);
nedok. prezrádzať sa i prezradzovať sa
rozradiť, -í, -ia dok. (čo) rozdeliť do viacerých skupín, radov, prúdov ap., roztriediť (op. zoradiť): zrýchliť obeh vozňov rýchlym rozradením;
nedok. rozraďovať, -uje, -ujú: Vykopané predmety treba určovať, rozraďovať. (Kuk.)
vyzradiť, -í, -ia dok.
1. (čo) povedať, vyjaviť niečo, čo malo ostať zatajené, skryté, prezradiť: v. tajomstvo; Vyzradil ujovi, že tu bol. (Kuk.) Zbadal, že celý plán je vyzradený. (Vaj.); pren. Ten pohľad vyzradil jej všetko (Kuk.) naznačil, napovedal.
2. (koho) povedať na niekoho niečo, čo malo ostať skryté, zatajené; prezradiť, zradiť, udať niekoho: Jakživ jeden druhého nevyzradia. (Ráz.) Oznámim... Vyzradím ťa, ty... (Jil.) Nevyzraď ma, že som doma. (Urbk.) Biela farba ho (srnča) vyzradí (Mor.) prezradí;
nedok. vyzrádzať, -a, -ajú zried. i vyzradzovať, -uje, -ujú
|| vyzradiť sa
1. vyjaviť, povedať jeden na druhého niečo, čo malo ostať skryté, zatajené: Tí sa nevyzradia.
2. prezradiť sa, odhaliť sa: už sa na to vyzradilo;
nedok. vyzrádzať sa
zradiť, -í, -ia dok. (koho, čo)
1. dopustiť sa zrady na niekom al. na niečom, zradne niekoho opustiť, porušiť vernosť: z. národ, z. svoju vlasť; Druh druha nikdy nezradí. (Ondr.) On zradil vernosť svojej nevesty? (Sládk.) A kto nás zradí, s tým si poradíme. (Ráz.)
2. vyjaviť, čo malo zostať utajené, prezradiť, vyzradiť: Psiská salaša mohli by ich ľahko zradiť. (Sládk.) Nezradil by to nikomu — hanbil by sa. (Tim.) Zradil im ešte ja znamenie. (Karv.);
nedok. zrádzať
zrádzať, -a, -ajú nedok. (koho, čo)
1. dopúšťať sa zrady na niekom al. niečom, porušovať vernosť: z. národ, vlasť; Mnohí zrádzajú, neslúži každý tak verne ako my. (Fig.) Takto idete zrádzať kamarátov? (Bod.) Nepomohli mi ani výčitky svedomia, že v sebe samej zrádzam Milanovu pamiatku. (Bedn.)
2. vyjavovať, čo malo zostať utajené, prezrádzať: z. tajomstvo; Ohovárajú ho, že prekáža a zrádza. (Kuk.);
dok. zradiť