Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sss ssj ma

prezradiť dok.

1. vyjaviť niečo tajné, vyzradiť: p. úradné tajomstvo; p. spolupáchateľov

2. dať najavo, prejaviť: výzor tváre p-l jeho myšlienky;

nedok. prezrádzať -a, prezradzovať

// prezradiť sa

1. vyjaviť o sebe niečo tajné: teraz si sa p-l

2. vyjsť najavo, prejaviť sa: nekvalitná práca sa vždy p-í;

nedok. prezrádzať sa, prezradzovať sa


vyzradiť dok. prezradiť (význ. 1, 2): v. tajomstvo; jeden druhého nev-í;

nedok. vyzrádzať -a

// vyzradiť sa: všetko sa v-lo;

nedok. vyzrádzať sa


zradiť dok.

1. dopustiť sa zrady: z. vlasť, z. priateľa, z. svoje presvedčenie, lásku; je verný, nikdy nez-í

2. prezradiť (význ. 1), vyzradiť: niekto mu z-l miesto úkrytu; nez-ď, že si ma videl;

nedok. zrádzať -a

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
prezradiť ‑í ‑ia dok.; prezradiť sa
vyzradiť ‑í ‑ia dok.; vyzradiť sa
zradiť ‑í ‑ia dok.

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

povedať1 vyjadriť myšlienky rečou; rečou dať na vedomie • kniž.: riecťrieknuť (obyč. v uvádzacích vetách): povedať pravdu, lož; Riekla: Čo máte proti mne?prehovoriťprevravieťzavravieť: zavravel čosi ako odpoveďkniž.: preriecťprerieknuťozvať saohlásiť savysloviť savyjadriť sa (prejaviť sa slovne): napokon prehovorili, preriekli, ozvali sa aj hostia; žiada sa, aby sa ohlásili, aby sa vyslovili všetci, aby čosi povedali všetcivysloviťvypovedaťkniž.: vyriecťvyrieknuť (realizovať artikuláciou): nevie vysloviť cudzie slovo; s námahou vypovedal, vyriekol prosbuoznámiťvyhlásiť (verejne al. dôrazne povedať): oznámil, vyhlásil, že sa funkcie vzdávaexpr. vyrukovať (s čím): deti vyrukovali s pravdouvyjadriťkniž.: vyjaviťzjaviť (slovami dať najavo): vyjadriť, vyjaviť svoje presvedčeniepren. vypustiť (slovo): slova nevypustíprezradiťvyzradiť (povedať niečo tajné) • konštatovať (povedať poznané, zistené): lekár pred nami konštatoval, že je všetko márnepredniesť (reč, prípitok): slávnostnú reč predniesol riaditeľexpr.: skríknuťvykríknuťzakričaťzavolaťzrevaťzrúknuťzavrieskaťzavrešťaťzahučaťzajačaťzaryčaťzahrmieťzaziapať (povedať silným, mohutným hlasom) • expr.: zasipieťzasyčaťvyšteknúťvybrechnúťzhavknúť (povedať s hnevom, zlostne): zasipela, aby sme zmizliexpr.: precediťvrknúťzavrčať (povedať s nevôľou) • expr.: vyprsknúťvybuchnúť (zlostne povedať): Vyprskla, vybuchla: A ty tu čo robíš?expr. šprihnúť (povedať so zlosťou): šprihla mužovi do tváre obvineniemuknúťmrauknúť (vydať hlas): ani nemukolzašepkaťpošepkaťzašeptaťzašepotaťzašuškaťzašušotať (povedať pošepky, ticho) • šepnúťpošepnúťzašepnúť (ticho a krátko povedať) • zašomraťzašemotiťzahundraťzamrmlaťzabrblaťzabručaťzabľabotaťzadudraťzahuhlaťzahuhňaťzafufnaťzachuchmaťzachuchňať (nespokojne al. nezrozumiteľne povedať): zašomral si, zahuhlal si čosi popod nosexpr.: zaštebotaťzašvitoriťzaševeliťzahrkútať (povedať milo, láskavo, štebotavo) • kniž. zahlaholiť (hlasno, príjemne povedať) • hovor. zaonačiť (vyhýbavo, zmierlivo povedať) • pripomenúťpoznamenaťpodotknúťspomenúť (povedať vecnú, krátku poznámku): pripomenul, poznamenal, že o tom už bola rečhovor. prehodiťnadhodiťzmieniť sa (krátko, stručne al. nepriamo povedať) • kniž. uroniťexpr. utrúsiť (krátko a ledabolo povedať) • fraz. expr. precediť cez zuby (nejasne, neochotne povedať) • hovor. expr.: vysúkať zo sebavysúkaťvyjachtaťhovor. vykoktať (povedať s ťažkosťami, nesúvisle, nezrozumiteľne) • naznačiťexpr.: nadštrknúťnaštrknúťnadškrtnúťpodštrknúť (povedať náznakom): naznačiť, nadštrknúť, čo sa povrávapripojiťpridaťdoložiťdodaťdoplniť (povedať ako dodatok): pripojiť, doložiť k veci vysvetlenieexpr.: vyhŕknuťvytresnúťvytresknúťvyblafnúťvybafnúťvytrepnúťtrepnúťtresnúťtresknúťplesnúťsubšt. kecnúť (nechtiac, nerozmyslene povedať) • hrub.: drisnúťvydrisnúťexpr.: vytáraťvytrepaťvytrieskaťvytliapaťvybľabotaťvykrámiťsubšt. vykecať (nerozmyslene, nemúdro povedať) • pren. expr.: vychrliťvysypať (náhle, rýchlo povedať): vychrliť, vysypať potrebné údajeexpr.: zadrkotaťzaľapotať (rýchlo a nezrozumiteľne povedať)

p. aj odpovedať1, osopiť sa


prerieknuť sa, preriecť sa 1. neúmyselne v reči povedať niečo nechcené, zakrývané • podrieknuť sapodriecť sa: komusi sa preriekla, podriekla o dcérinej svadbeprezradiťvyzradiť (nechtiac): dávajte si na jazyk pozor, aby ste niečo neprezradili, nevyzradili, aby ste sa nepreriekli

2. náhodne, neúmyselne zle vysloviť slovo • urobiť brbtzabrbtať (sa): hlásateľ sa dvakrát preriekol, dvakrát (sa) zabrbtal

p. aj prezradiť


prezradiť povedať niečo al. povedať o niečom, čo malo ostať utajené; spôsobiť, že niečo vyjde najavo • vyzradiť: prezradiť, vyzradiť cudzie tajomstvo; prezradiť, vyzradiť o niekom novinuzradiť: nikomu nezradím, že si mi zveril peniazekniž. zjaviť: prisahám, že vás nezjavímexpr., obyč. pejor.: vytáraťvykrámiťvybubnovaťvytrúbiťvycengaťvyzvoniťvytrepaťvyrepetiťvyrapotaťvytrantáriť: nedá sa pred ňou nič povedať, všetko vytára, vytrepe, vykrámi, vyzvoníexpr., obyč. pejor.: vybľabotaťvylalotaťvyľapotaťvyfrfotaťvyštebotaťvyčvirikaťvygágaťvygagotaťvykotkodákaťvykrákoriťvykvákaťvyklebetiť: Prečo si to vybľabotala, vyklebetila o svojej kamarátke?expr., obyč. pejor.: vyblafnúťvyštekaťvyfrflaťvybrblať: vyblafnúť svoje zámery; babka všetko vyfrfotalaexpr. vykričať (verejne): vykričí pred všetkými krutú pravdunár. vodlovať (Rysuľa)subšt. vyvaliť • prerieknuť sapreriecť sa (neúmyselne prezradiť): preriekla sa, že chce zmeniť miestovyjaviťdať najavo: vyjaviť niekomu svoje skryté myšlienky; oddaný výraz tváre dal najavo, vyjavil silný citvyžalovať (žalovaním prezradiť): nebojte sa, nevyžalujem to na vás rodičompovyzrádzaťpoprezrádzať (postupne, viac vecí): povyzrádzať tajomstvá


priznať 1. pravdivo vyjaviť niečo o sebe (obyč. niečo negatívne), nezatajiť, nezaprieť • priznať si: priznať (si) prehru, omyl, neúspechuznať (prijať ako pravdivé, pripustiť po istom zdráhaní): uznal, že nepostupoval správnekniž. doznať: doznať svoju vinupriznať sa (potvrdiť svoju účasť na niečom, čo sa obyč. hodnotí ako prečin, vina): priznal sa ku krádeživyznať sa: úprimne sa vyznal zo svojej viny, priznal si svoju vinu; vyznať sa zo svojich citov, priznať svoje cityexpr. vyspovedať sa: zo všetkého sa mi vyspovedalaprezradiťvyzradiť (niečo tajné): nechce prezradiť, vyzradiť, čo ho trápizveriť sa (s niečím) • zveriť (niekomu niečo) (dôverne povedať): zveriť sa niekomu so svojím previnením, zveriť niekomu svoje hrozné tajomstvopráv. deklarovať (priznať právne významnú skutočnosť)

2. právne, súdne prideliť • prisúdiť: dedičstvo mi priznali, prisúdili celépririeknuťpripísať: zabraté územie im nechceli naspäť pririeknuť; majetok pripísať, pririeknuť deťom


zamlčať 1. zámerne nepovedať nič o niečom, niekom • pomlčať: čo počul, zamlčal; pomlčať o svojich trápeniachneprezradiťnevyzradiťzatajiťutajiťpritajiť (niečo, čo má ostať tajné): úkryt nám neprezradili, nevyzradili; dôležité informácie zatajili, utajiliskryťzakryťukryťzastrieť: všetko, čo o prípade vedel, obratne skryl, zakryl, ukryl; obavy, strach pred deťmi zastrel

2. p. zmĺknuť


zatajiť 1. úmyselne nepovedať, nepriznať, nezverejniť niečo (obyč. s cieľom mať vlastný prospech) • zaprieťpoprieťodtajiťpritajiť: zatajiť, zaprieť, odtajiť svoju účasť na sprisahaní; pritajili, že sa dcéra vydávaodškriepiť (škriepením presadzovať nepravdu): všetko odškriepiutajiťneprezradiťnevyzradiťzamlčať (uchovať v tajnosti): utajiť, zamlčať pred rodinou svoj zámer; neprezradil, nevyzradil nikomu, že odchádzaskryťzakryťzastrieťzamaskovať (zariadiť, aby sa niečo neodhalilo): skryť, zakryť, zastrieť svoje zlé úmyslyhovor. expr.: zatušovaťzatutlaťututlať: podarilo sa im škandál zatušovať, zatutlať

2. vôľou potlačiť city al. telesné pocity • premôcťpotlačiťzadržaťzdržať: svoj žiaľ vedela zatajiť, premôcť; potlačiť hnev, z(a)držať slzystajiťpritajiť (trocha stlmiť): stajiť, pritajiť dych

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

prezradiť, -í, -ia dok.

1. (čo) vyjaviť, čo malo zostať utajené, skryté, vyzradiť: p. tajomstvo, tajnosť; p. svoje úmysly, myšlienky; Musím ti čosi prezradiť, čo nevedia ani strýc s tetkou. (Gráf)

2. (koho) vyjaviť, vyzradiť o niekom niečo, čo malo zostať utajené, skryté, zradiť: p. kamaráta; Ty ma iste neprezradíš. (Fr. Kráľ);

nedok. prezrádzať, -a, -ajú i prezradzovať, -uje, -ujú

|| prezradiť sa vyjaviť, vyzradiť o sebe niečo, čo malo zostať utajené, skryté, vyzradiť sa, odhaliť sa: Líza mlčí, nechtiac sa prezradiť. (Tim.) Lišiak bol na zvedoch, sám sa prezradil. (Vaj.);

nedok. prezrádzať sa i prezradzovať sa


rozradiť, -í, -ia dok. (čo) rozdeliť do viacerých skupín, radov, prúdov ap., roztriediť (op. zoradiť): zrýchliť obeh vozňov rýchlym rozradením;

nedok. rozraďovať, -uje, -ujú: Vykopané predmety treba určovať, rozraďovať. (Kuk.)


vyzradiť, -í, -ia dok.

1. (čo) povedať, vyjaviť niečo, čo malo ostať zatajené, skryté, prezradiť: v. tajomstvo; Vyzradil ujovi, že tu bol. (Kuk.) Zbadal, že celý plán je vyzradený. (Vaj.); pren. Ten pohľad vyzradil jej všetko (Kuk.) naznačil, napovedal.

2. (koho) povedať na niekoho niečo, čo malo ostať skryté, zatajené; prezradiť, zradiť, udať niekoho: Jakživ jeden druhého nevyzradia. (Ráz.) Oznámim... Vyzradím ťa, ty... (Jil.) Nevyzraď ma, že som doma. (Urbk.) Biela farba ho (srnča) vyzradí (Mor.) prezradí;

nedok. vyzrádzať, -a, -ajú zried. i vyzradzovať, -uje, -ujú

|| vyzradiť sa

1. vyjaviť, povedať jeden na druhého niečo, čo malo ostať skryté, zatajené: Tí sa nevyzradia.

2. prezradiť sa, odhaliť sa: už sa na to vyzradilo;

nedok. vyzrádzať sa


zradiť, -í, -ia dok. (koho, čo)

1. dopustiť sa zrady na niekom al. na niečom, zradne niekoho opustiť, porušiť vernosť: z. národ, z. svoju vlasť; Druh druha nikdy nezradí. (Ondr.) On zradil vernosť svojej nevesty? (Sládk.) A kto nás zradí, s tým si poradíme. (Ráz.)

2. vyjaviť, čo malo zostať utajené, prezradiť, vyzradiť: Psiská salaša mohli by ich ľahko zradiť. (Sládk.) Nezradil by to nikomu — hanbil by sa. (Tim.) Zradil im ešte ja znamenie. (Karv.);

nedok. zrádzať


zrádzať, -a, -ajú nedok. (koho, čo)

1. dopúšťať sa zrady na niekom al. niečom, porušovať vernosť: z. národ, vlasť; Mnohí zrádzajú, neslúži každý tak verne ako my. (Fig.) Takto idete zrádzať kamarátov? (Bod.) Nepomohli mi ani výčitky svedomia, že v sebe samej zrádzam Milanovu pamiatku. (Bedn.)

2. vyjavovať, čo malo zostať utajené, prezrádzať: z. tajomstvo; Ohovárajú ho, že prekáža a zrádza. (Kuk.);

dok. zradiť

Morfologický analyzátor

neprezradiť dokonavé sloveso
(ja) neprezradím VKdsa-; (ty) neprezradíš VKdsb-; (on, ona, ono) neprezradí VKdsc-; (my) neprezradíme VKdpa-; (vy) neprezradíte VKdpb-; (oni, ony) neprezradia VKdpc-;

(ja som, ty si, on) neprezradil VLdsam-; (ona) neprezradila VLdsaf-; (ono) neprezradilo VLdsan-; (oni, ony) neprezradili VLdpah-;
(ty) neprezraď! VMdsb-; (my) neprezraďme! VMdpa-; (vy) neprezraďte! VMdpb-;
(nejako) neprezradiac VHd-;

nevyzradiť dokonavé sloveso
(ja) nevyzradím VKdsa-; (ty) nevyzradíš VKdsb-; (on, ona, ono) nevyzradí VKdsc-; (my) nevyzradíme VKdpa-; (vy) nevyzradíte VKdpb-; (oni, ony) nevyzradia VKdpc-;

(ja som, ty si, on) nevyzradil VLdsam-; (ona) nevyzradila VLdsaf-; (ono) nevyzradilo VLdsan-; (oni, ony) nevyzradili VLdpah-;
(ty) nevyzraď! VMdsb-; (my) nevyzraďme! VMdpa-; (vy) nevyzraďte! VMdpb-;
(nejako) nevyzradiac VHd-;

nezradiť dokonavé sloveso
(ja) nezradím VKdsa-; (ty) nezradíš VKdsb-; (on, ona, ono) nezradí VKdsc-; (my) nezradíme VKdpa-; (vy) nezradíte VKdpb-; (oni, ony) nezradia VKdpc-;

(ja som, ty si, on) nezradil VLdsam-; (ona) nezradila VLdsaf-; (ono) nezradilo VLdsan-; (oni, ony) nezradili VLdpah-;
(ty) nezraď! VMdsb-; (my) nezraďme! VMdpa-; (vy) nezraďte! VMdpb-;
(nejako) nezradiac VHd-;

prezradiť dokonavé sloveso
(ja) prezradím VKdsa+; (ty) prezradíš VKdsb+; (on, ona, ono) prezradí VKdsc+; (my) prezradíme VKdpa+; (vy) prezradíte VKdpb+; (oni, ony) prezradia VKdpc+;

(ja som, ty si, on) prezradil VLdsam+; (ona) prezradila VLdsaf+; (ono) prezradilo VLdsan+; (oni, ony) prezradili VLdpah+;
(ty) prezraď! VMdsb+; (my) prezraďme! VMdpa+; (vy) prezraďte! VMdpb+;
(nejako) prezradiac VHd+;

vyzradiť dokonavé sloveso
(ja) vyzradím VKdsa+; (ty) vyzradíš VKdsb+; (on, ona, ono) vyzradí VKdsc+; (my) vyzradíme VKdpa+; (vy) vyzradíte VKdpb+; (oni, ony) vyzradia VKdpc+;

(ja som, ty si, on) vyzradil VLdsam+; (ona) vyzradila VLdsaf+; (ono) vyzradilo VLdsan+; (oni, ony) vyzradili VLdpah+;
(ty) vyzraď! VMdsb+; (my) vyzraďme! VMdpa+; (vy) vyzraďte! VMdpb+;
(nejako) vyzradiac VHd+;

zradiť dokonavé sloveso
(ja) zradím VKdsa+; (ty) zradíš VKdsb+; (on, ona, ono) zradí VKdsc+; (my) zradíme VKdpa+; (vy) zradíte VKdpb+; (oni, ony) zradia VKdpc+;

(ja som, ty si, on) zradil VLdsam+; (ona) zradila VLdsaf+; (ono) zradilo VLdsan+; (oni, ony) zradili VLdpah+;
(ty) zraď! VMdsb+; (my) zraďme! VMdpa+; (vy) zraďte! VMdpb+;
(nejako) zradiac VHd+;
prezraďiť prezraďiť zraďiť zraďiť

Zvukové nahrávky niektorých slov

neprezradiť: →speex →vorbis
prezradiť: →speex →vorbis
zradiť: →speex →vorbis

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor