zradiť dok.
1. dopustiť sa zrady: z. vlasť, z. priateľa, z. svoje presvedčenie, lásku; je verný, nikdy nez-í
2. prezradiť (význ. 1), vyzradiť: niekto mu z-l miesto úkrytu; nez-ď, že si ma videl;
nedok. zrádzať -a
prezradiť povedať niečo al. povedať o niečom, čo malo ostať utajené; spôsobiť, že niečo vyjde najavo • vyzradiť: prezradiť, vyzradiť cudzie tajomstvo; prezradiť, vyzradiť o niekom novinu • zradiť: nikomu nezradím, že si mi zveril peniaze • kniž. zjaviť: prisahám, že vás nezjavím • expr., obyč. pejor.: vytárať • vykrámiť • vybubnovať • vytrúbiť • vycengať • vyzvoniť • vytrepať • vyrepetiť • vyrapotať • vytrantáriť: nedá sa pred ňou nič povedať, všetko vytára, vytrepe, vykrámi, vyzvoní • expr., obyč. pejor.: vybľabotať • vylalotať • vyľapotať • vyfrfotať • vyštebotať • vyčvirikať • vygágať • vygagotať • vykotkodákať • vykrákoriť • vykvákať • vyklebetiť: Prečo si to vybľabotala, vyklebetila o svojej kamarátke? • expr., obyč. pejor.: vyblafnúť • vyštekať • vyfrflať • vybrblať: vyblafnúť svoje zámery; babka všetko vyfrfotala • expr. vykričať (verejne): vykričí pred všetkými krutú pravdu • nár. vodlovať (Rysuľa) • subšt. vyvaliť • prerieknuť sa • preriecť sa (neúmyselne prezradiť): preriekla sa, že chce zmeniť miesto • vyjaviť • dať najavo: vyjaviť niekomu svoje skryté myšlienky; oddaný výraz tváre dal najavo, vyjavil silný cit • vyžalovať (žalovaním prezradiť): nebojte sa, nevyžalujem to na vás rodičom • povyzrádzať • poprezrádzať (postupne, viac vecí): povyzrádzať tajomstvá
zaprieť1 1. vysloviť sa o niečom záporne, nepriznať pravdu (op. priznať) • poprieť: na súde všetko zaprel, poprel • odtajiť • expr. odškriepiť (škriepením): odtajiť, odškriepiť účasť na niečom • zatajiť • utajiť (nepriznať): zatajiť, utajiť pravdu • hovor.: oddiskutovať • oddišputovať (v diskusii) • zradiť (dopustiť sa zrady nepriznaním sa k niečomu): zradiť vlasť, rodinu
2. vôľou prekonať citové hnutia al. ich prejavy, nedať najavo • premôcť • potlačiť: byť nútený zaprieť, premôcť svoj odpor k veci; potlačiť chuť odísť • ovládnuť: ovládol svoju maškrtnosť a odolal
zradiť 1. dopustiť sa zrady na niekom, na niečom: zradiť priateľa, zradiť vlasť • kniž.: spreneveriť sa • opustiť (prestať byť verný niekomu, niečomu): spreneveriť sa rodine, svojim ideálom; opustila chorého manžela; opustiť svoje pôvodné názory • odpadnúť (zrieknuť sa nejakej veľkej hodnoty): odpadnúť od viery, od rodiny • fraz. expr. vraziť nôž/dýku do chrbta • expr.: podraziť • podraziť niekomu nohy (zákerne uškodiť niekomu): mrzí ma, že ma priateľ podrazil, že mi podrazil nohy • oklamať • podviesť • trocha hrub.: okašlať • okašľať (zradiť v citoch, v dôvere a pod.): snúbenec ju oklamal, podviedol, okašlal • zapredať • predať (zradiť za peniaze al. výhody): zapredať vlastný národ
2. p. prezradiť
zradiť, -í, -ia dok. (koho, čo)
1. dopustiť sa zrady na niekom al. na niečom, zradne niekoho opustiť, porušiť vernosť: z. národ, z. svoju vlasť; Druh druha nikdy nezradí. (Ondr.) On zradil vernosť svojej nevesty? (Sládk.) A kto nás zradí, s tým si poradíme. (Ráz.)
2. vyjaviť, čo malo zostať utajené, prezradiť, vyzradiť: Psiská salaša mohli by ich ľahko zradiť. (Sládk.) Nezradil by to nikomu — hanbil by sa. (Tim.) Zradil im ešte ja znamenie. (Karv.);
nedok. zrádzať
zrádzať, -a, -ajú nedok. (koho, čo)
1. dopúšťať sa zrady na niekom al. niečom, porušovať vernosť: z. národ, vlasť; Mnohí zrádzajú, neslúži každý tak verne ako my. (Fig.) Takto idete zrádzať kamarátov? (Bod.) Nepomohli mi ani výčitky svedomia, že v sebe samej zrádzam Milanovu pamiatku. (Bedn.)
2. vyjavovať, čo malo zostať utajené, prezrádzať: z. tajomstvo; Ohovárajú ho, že prekáža a zrádza. (Kuk.);
dok. zradiť