Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sss ssj hssj

zradiť dok.

1. dopustiť sa zrady: z. vlasť, z. priateľa, z. svoje presvedčenie, lásku; je verný, nikdy nez-í

2. prezradiť (význ. 1), vyzradiť: niekto mu z-l miesto úkrytu; nez-ď, že si ma videl;

nedok. zrádzať -a

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
zradiť ‑í ‑ia dok.

zradiť -dí -dia zraď! -dil -diac -dený -denie dok.

prezradiť povedať niečo al. povedať o niečom, čo malo ostať utajené; spôsobiť, že niečo vyjde najavo • vyzradiť: prezradiť, vyzradiť cudzie tajomstvo; prezradiť, vyzradiť o niekom novinuzradiť: nikomu nezradím, že si mi zveril peniazekniž. zjaviť: prisahám, že vás nezjavímexpr., obyč. pejor.: vytáraťvykrámiťvybubnovaťvytrúbiťvycengaťvyzvoniťvytrepaťvyrepetiťvyrapotaťvytrantáriť: nedá sa pred ňou nič povedať, všetko vytára, vytrepe, vykrámi, vyzvoníexpr., obyč. pejor.: vybľabotaťvylalotaťvyľapotaťvyfrfotaťvyštebotaťvyčvirikaťvygágaťvygagotaťvykotkodákaťvykrákoriťvykvákaťvyklebetiť: Prečo si to vybľabotala, vyklebetila o svojej kamarátke?expr., obyč. pejor.: vyblafnúťvyštekaťvyfrflaťvybrblať: vyblafnúť svoje zámery; babka všetko vyfrfotalaexpr. vykričať (verejne): vykričí pred všetkými krutú pravdunár. vodlovať (Rysuľa)subšt. vyvaliť • prerieknuť sapreriecť sa (neúmyselne prezradiť): preriekla sa, že chce zmeniť miestovyjaviťdať najavo: vyjaviť niekomu svoje skryté myšlienky; oddaný výraz tváre dal najavo, vyjavil silný citvyžalovať (žalovaním prezradiť): nebojte sa, nevyžalujem to na vás rodičompovyzrádzaťpoprezrádzať (postupne, viac vecí): povyzrádzať tajomstvá


zaprieť1 1. vysloviť sa o niečom záporne, nepriznať pravdu (op. priznať) • poprieť: na súde všetko zaprel, poprelodtajiťexpr. odškriepiť (škriepením): odtajiť, odškriepiť účasť na niečomzatajiťutajiť (nepriznať): zatajiť, utajiť pravduhovor.: oddiskutovaťoddišputovať (v diskusii) • zradiť (dopustiť sa zrady nepriznaním sa k niečomu): zradiť vlasť, rodinu

2. vôľou prekonať citové hnutia al. ich prejavy, nedať najavo • premôcťpotlačiť: byť nútený zaprieť, premôcť svoj odpor k veci; potlačiť chuť odísťovládnuť: ovládol svoju maškrtnosť a odolal


zradiť 1. dopustiť sa zrady na niekom, na niečom: zradiť priateľa, zradiť vlasťkniž.: spreneveriť saopustiť (prestať byť verný niekomu, niečomu): spreneveriť sa rodine, svojim ideálom; opustila chorého manžela; opustiť svoje pôvodné názoryodpadnúť (zrieknuť sa nejakej veľkej hodnoty): odpadnúť od viery, od rodinyfraz. expr. vraziť nôž/dýku do chrbtaexpr.: podraziťpodraziť niekomu nohy (zákerne uškodiť niekomu): mrzí ma, že ma priateľ podrazil, že mi podrazil nohyoklamaťpodviesťtrocha hrub.: okašlaťokašľať (zradiť v citoch, v dôvere a pod.): snúbenec ju oklamal, podviedol, okašlalzapredaťpredať (zradiť za peniaze al. výhody): zapredať vlastný národ

2. p. prezradiť

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

zradiť, -í, -ia dok. (koho, čo)

1. dopustiť sa zrady na niekom al. na niečom, zradne niekoho opustiť, porušiť vernosť: z. národ, z. svoju vlasť; Druh druha nikdy nezradí. (Ondr.) On zradil vernosť svojej nevesty? (Sládk.) A kto nás zradí, s tým si poradíme. (Ráz.)

2. vyjaviť, čo malo zostať utajené, prezradiť, vyzradiť: Psiská salaša mohli by ich ľahko zradiť. (Sládk.) Nezradil by to nikomu — hanbil by sa. (Tim.) Zradil im ešte ja znamenie. (Karv.);

nedok. zrádzať


zrádzať, -a, -ajú nedok. (koho, čo)

1. dopúšťať sa zrady na niekom al. niečom, porušovať vernosť: z. národ, vlasť; Mnohí zrádzajú, neslúži každý tak verne ako my. (Fig.) Takto idete zrádzať kamarátov? (Bod.) Nepomohli mi ani výčitky svedomia, že v sebe samej zrádzam Milanovu pamiatku. (Bedn.)

2. vyjavovať, čo malo zostať utajené, prezrádzať: z. tajomstvo; Ohovárajú ho, že prekáža a zrádza. (Kuk.);

dok. zradiť

zradiť dk
1. koho prezradiť, vyzradiť niekoho: stwerta czastka pryde hagnikowy aneb drabowy temu, ktery takoweho zrady; my zme ho nechtely zradity, neb to nam prislubyl, ze to wyce neucziny nikdy (B. ŠTIAVNICA 1697 E); 17. st; jaj, newolag, sin muog, teraz ma zradiss (KRUPINA 1741); obawali se, aby zagaty Bothelius towarissuw nezgewil a nezradil (ŽS 1764)
2. koho zradne niekoho opustiť, porušiť vernosť niekomu: nepomahaite a nefolguyte gemu, geho zradie, nebt was samych take zradi (SKALICA 1432 SČL); abychom bližnyho sweho neosocžili, nezradili (BAg 1585); proto, ze pana sweho okradl a zradil (TRENČÍN 1589); Judass geho (Krista) zradil, Peter zaprel (SJ 18. st)
3. čo dopustiť sa zrady na niečom: slybugem, že tento zamek nezradym (LIETAVA 1633); zrádzať, zradzovať ndk k 1: abychom na blyžnyho ffalessně nelhali, gey nezrazowali (BK 1612); trado: odewzdawam, zradzugem (AS 1728); ale čas y priležitost zradzuge každeho, tehdy z prwniho pohledu hneď nesuď žádneho (GV 1755); a weďel y Yudáss, ktery ho zraďowal, mjsto, nebo častokrát Yežiss byl se tam scházal z učedlnjki swyma (KB 1756); k 2: ony chczegu bity Geho Milosti poslussny, že nechczegu zrazat any weczey vtekat (BREZOVIČKA 1597); zradzovať sa ndk (čím) prezrádzať sa (niečím): ale wetssj miss a pawuk (v) spižyerne prebehawagj a missačinci se zradczugj (KoB 1666); tehdit se zhorssy mnozy a wespolek se budu zrazowaty (Le 1730)


zrádzať, zradzovať, zradzovať sa p. zradiť

zraďiť zraďiť

Zvukové nahrávky niektorých slov

že som ju zradil que je l'ai trahie

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu