Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sss ssj ma

zrúcať -a dok. nárazmi ap. rozrušiť, zmeniť na zrúcaninu (-y); zbúrať, zrútiť, zváľať: z. mesto, staré domy, kocky;

pren. z. starý poriadok odstrániť

// zrúcať sa zrútiť sa, rozpadnúť sa, zvaliť sa, zboriť sa, zbúrať sa: domy sa z-li;

pren. plán sa mu z-l

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
zrúcať ‑a ‑ajú dok.; zrúcať sa

rozpadnúť sa 1. rozložiť sa na časti vplyvom dlhšieho procesu • rozsypať sa: murivo sa rozpadlo, rozsypalorozrúcať saporúcať sarozváľať sarozvaliť sa (rúcaním): most sa rozvalilzvaliť sazbúrať sazrútiť sazrúcať sazboriť sa: stavisko sa po požiari zboriloexpr.: rozkydať sarozkydnúť sa: drevenica sa celkom rozkydlaodb.: zvetraťrozvetrať (pôsobením vody, vzduchu, slnka): rozvetrané horninyporozpadávať saporozpadúvať sa (postupne, jeden po druhom)

2. úderom, nárazom sa rozlámať • rozbiť saroztĺcť sa: váza sa rozpadla, roztĺkla na márne kúskyhovor. roztrepať saexpr.: rozdrúzgať sadodrúzgať sarozletieť saroztrieskať saroztrieštiť sa: všetky taniere sa už roztrepali, roztrieskali

3. p. rozložiť sa 3 4. p. rozísť sa 1


spadnúť 1. voľným pádom, vlastnou hmotnosťou al. pri strate rovnováhy (o človeku a zvierati) klesnúť dolu, na zem • padnúť: pohár (s)padol zo stola; pošmykol sa a (s)padol; (s)padnúť z koňa, (s)padnúť do jamyexpr.: rachnúťruchnúťrafnúťdruzgnúťcapiťcapnúťtrocha hrub. drisnúť (spadnúť s hrmotom) • expr.: skydnúť saskydať saskotiť sastrepať saskrochmeliť sazmechriť sasterigať sasteperiť sazrepetiť sazmlieť sakniž. sklátiť sa (často pri nešikovnosti): skydol sa ako vrece; opilec sa skotil, strepal, zmlel do priekopydet. hapať: dávaj pozor, aby si nehapalskotúľať saexpr.: kycnúťskopŕcať sakopŕcnuťskopŕcnuťskoprcnúťkoprcnúť saskopŕcnuť savykoprcnúť saskrbáľať saskrbáliť saskobŕľať sa (kotúľaním spadnúť): balvan sa skotúľal, skobŕľalexpr. zrebriť sazletieť (zvysoka): skoro sa zrebril; zletieť z rebríkaexpr.: džuchnúťžuchnúťšustnúťzošustnúť sa (spadnúť s tlmeným al. šušťavým zvukom): niečo vzadu džuchlo, žuchlo, šustlonár. expr. dzignúť: dzignúť z bicykla; Aby si nedzigol!expr. prasknúť (spadnúť s praskotom) • expr.: zhrmieťzhrmotať (spadnúť s hrmotom) • expr.: ľapnúť (prudko, neočakávane spadnúť) • expr.: bacnúťlupnúť (hlučne, s pukotom spadnúť) • expr. sfrknúť (ľahko spadnúť): klobúk mu sfrkol z hlavyexpr. scupnúť (s cupotom spadnúť): vedľa scupli šuškyexpr.: plesnúťplesknúťpľasnúťpľasknúť (spadnúť s pleskotom): hruška ples(k)la na zem; pľas(k)núť do blatazrútiť sa (prudko spadnúť; o niečom objemnom, veľkom): lietadlo sa zrútilozvaliť saexpr. zosypať sa (bezvládne): naraz sa od vyčerpania zvalil, zosypalexpr.: roztiahnuť sarozcapiť sarozčapiť sanatiahnuť sa (po páde sa na zemi vystrieť): roztiahol sa, natiahol sa, aký bol dlhýfraz. zaryť/zarýpať nosom do zeme (spadnúť tvárou na zem) • prevrhnúť saprevrátiť saprevaliť saexpr.: vyvrátiť savykrbáliť savykydnúť savyvaliť savykydať sa (pri nečakanom páde sa dostať do ležiacej polohy): auto sa prevrhlo, prevrátilo, vykydlo do priekopy; stolička sa prevrhla, prevalilapopadaťpospadávaťpospadúvať (postupne; o viacerých veciach, osobách) • dopadnúť (spadnúť na nejaké miesto, istou časťou tela a pod.): tehla dopadla na zem; dopadnúť na rovné nohy

2. spustiť sa z výšky v drobných čiastočkách (o daždi, snehu a pod.) • padnúť: (s)padol dážď, (s)padla rosanapadnúťnapadaťspŕchnuť: napadol, napadal sneh; napadalo, spŕchlo lístienapršať (veľa) • popršaťspršať (trocha) • zried. prepŕchnuť (trocha, občas): vše prepŕchol tichý dáždik

3. rozpadnúť sa, rozváľať sa na hromadu častí • padnúťzrútiť sazrúcať savyrúcať sazboriť sazosypať sazvaliť sa: dom (s)padol; strecha, budova sa zrútila, zosypala, zvalila

4. p. klesnúť 1


zrúcať nárazmi, rúcaním, búraním rozrušiť, rozložiť, zničiť, zmeniť na trosky (op. vystavať) • zbúraťzváľať: starú štvrť mesta zrúcali, zbúrali, zváľali; zváľať, zrúcať mostzrútiťzboriťzvaliť (naraz) • zdemolovať: náložou zdemolovať budovurozváľaťrozvaliťrozbúraťrozrúcať (celkom zrúcať; obyč. postupne): rozváľať, rozbúrať niečo do základov; rozrúcať hradbystrhnúť (prudko, násilím zničiť): voda strhla mostkniž. rozboriť (obyč. pren.): rozboriť jednotu hnutiakniž.: zrumiťrozrumiť (obrátiť na rumy): zrumiť, rozrumiť paláczruinovať (obrátiť na ruiny): vojská zruinovali chrámyporúcaťpobúraťpoboriťpováľať (postupne)


zrúcať sa p. rozpadnúť sa 1, spadnúť 3, zrútiť sa 1


zrútiť sa 1. prestať jestvovať ako celok (obyč. náhle; o niečom postavenom), zmeniť sa na trosky • zrúcať sazvaliť sazváľať sa: veža sa zrútila, zvalila; neudržiavané domy sa postupne zrúcali, zváľalihovor. expr. zošutrovať sa (s hrmotom sa zrútiť): svah sa zošutrovalzboriť sarozboriť sazosypať sa: dvorana sa po dažďoch zborila, rozborila; strecha sa zosypalaexpr. ruchnúť: stavba ruchla na hŕburozrúcať sarozváľať sarozvaliť sarozpadnúť sarozsypať sa (rozložiť sa na veľa častí) • porúcať sapováľať sa (postupne)

2. p. spadnúť 1, 3


zvaliť 1. silou, prudkým nárazom spôsobiť pád niekoho, niečoho • zraziťpovaliť: zvaliť, povaliť chlapa na chrbát; zvaliť strom; zrazil psa na zemzhodiťstrhnúťsotiť: zhodil, sotil dieťa do bazéna; strhol ženu k sebeprevrhnúťprevaliťprevrátiťexpr. prekotiť (niečo stojace): prevrhnúť, prevaliť vázu; prevrhol, prevrátil stôlzváľaťpováľaťvyváľaťpovyvaľovaťpozhadzovať (viacero vecí al. postupne): búrka zváľala, pováľala borovice

2. nárazom, silou zmeniť na trosky, silou zničiť • zrútiťzboriť: lavína zvalila, zrútila, zborila domzváľaťzrúcaťzbúrať (nárazmi, váľaním, rúcaním, búraním): celú štvrť zváľali, zrúcali; zbúraná chalupavyvaliť (tlakom vytrhnúť zo základov) • rozvaliťrozváľaťrozbúraťrozrúcaťzdemolovať: rozváľané, zdemolované altánky; kolibu rozbúrali, rozrúcalistrhnúť: starú prístavbu dali strhnúťpováľaťporúcať (postupne)

p. aj zvrhnúť

3. označiť niekoho za pôvodcu, príčinu niečoho • prisúdiťpripísaťpričítať (komu čo): vinu zvalili na nás; krádež prisúdiť, pripísať, pričítať maloletémufraz. expr. prišiť za golier: neúspech chcú zvaliť na mňa, mne ho chcú prišiť za golierzviesť: všetko zviedli na inýchexpr. potisnúť: rád potisol vinu na druhýchpresunúť: zodpovednosť presunie na podriadených

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

rúcať, -a, -ajú nedok.

1. (čo) meniť na zrúcaniny, váľať, búrať: r. mestá, hradby, domy; pren.: r. tróny odstraňovať panovníkov, vládcov; r. plány kaziť; r. dôveru niekoho (Bod.) otriasať; r. spoločenské náhľady (Jes.) ukazovať ich neschopnosť, odstraňovať ich;

2. (čo na koho) hádzať, vrhať: pren. r. hanbu na niekoho (Tat.) ohovárať ho;

dok. zrútiť, zrúcať, porúcať

|| rúcať sa

1. rozpadávať sa: Zámky sa rúcajú. (Jégé); pren.: rúca sa staré hniezdo (Vaj.) rodina sa rozpadáva; Rúcajú sa všetky veterné zámky (Al.) zmarené sú nádeje; Svet sa mu rúcal pred očami (Urb.) menil sa; Ľahne si v hornej izbe, a pre mňa za mňa: rúcaj sa svete! (Heč.) nech sa stane čo chce;

2. padať dolu: skaly sa rúcali (Švant.); vrchy sa rúcali (Bod.); vodopád sa rúca zo skaly (Bod.) padá, rúti sa; pren.: rúca sa obloha (Botto) deje sa niečo hrozné;

dok. zrúcať sa, zrútiť sa


zrúcať, -a, -ajú dok. (čo) zmeniť na zrúcaniny, zboriť, zbúrať, rozváľať, zrútiť: z. mesto, z. hradby; z. staré domy; z. niečo do gruntu; Zrúcali ste za nami všetky mosty. (Karv.); pren. Zrúcali starý štát (Hor.) odstránili, rozvrátili.

|| zrúcať sa rozpadnúť sa, zboriť sa: pren. Plán sa mu ide zrúcať. (Heč.)

Morfologický analyzátor

zrúcať dokonavé sloveso
(ja) zrúcam VKdsa+; (ty) zrúcaš VKdsb+; (on, ona, ono) zrúca VKdsc+; (my) zrúcame VKdpa+; (vy) zrúcate VKdpb+; (oni, ony) zrúcajú VKdpc+;

(ja som, ty si, on) zrúcal VLdsam+; (ona) zrúcala VLdsaf+; (ono) zrúcalo VLdsan+; (oni, ony) zrúcali VLdpah+;
(ty) zrúcaj! VMdsb+; (my) zrúcajme! VMdpa+; (vy) zrúcajte! VMdpb+;
(nejako) zrúcajúc VHd+;

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor