Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sss ssj ma

zrátať -ta/-ce -tajú/-cu -taj/-c! dok. spočítať, sčítať: z. kurence, z. položky

môcť si z. na prstoch (jednej ruky) ľahko zistiť; jeho dni sú z-né skoro zomrie;

nedok. zratúvať -a

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
zrátať ‑ta/‑ce ‑tajú/‑cu ‑taj/‑c! ‑tal dok.

spočítať počítaním zistiť súčet • sčítaťzrátať: s(po)čítajte, zrátajte knihy, či sú všetkyporátať (obyč. postupne): porátať prítomnýchposčitovaťpozratúvať (viac osôb, vecí): posčitovať, pozratúvať všetkých, čo sedia za stolomodpočítaťodčítaťodrátať (počítaním odmerať, určiť): odpočítala desať najkrajších kusov a položila do tašky; od(po)čítať, odrátať do desať a štartovaťprepočítaťprerátať (znova spočítať): prepočítať si, prerátať si vrátené peniazeúčt. saldovať (spočítať sumu na každom liste účtovnej knihy) • zosumovaťzosumírovať (určiť sumu): zosumovať položkyzúčtovať (počítaním zistiť, vybaviť účet): všetko si zúčtovali, ba ešte aj pridali


zistiť skúmaním al. i náhodne poznať niečo ako isté • prísť na niečozbadaťspozorovať: zistiť, spozorovať, zbadať svoj omyl, prísť na svoj omyl; treba zistiť príčinu neúspechu, treba prísť na ňuobjaviť (obyč. nečakane zistiť): objavil, že v komore sú mravcekonštatovaťskonštatovať (zistené povedať): (s)konštatoval som, že je už neskoropostrehnúťpobadaťvšimnúť si (zistiť očami): postrehol, pobadal, všimol si, že mnohí na prednáške chýbajúvypozorovaťvybadaťkniž. vysledovať (zistiť pozorovaním): vypozoroval, vybadal, že mnohí začínajú prejavovať nespokojnosťhovor. zaevidovať: zaevidoval, že ktosi naňho uprene hľadíurčiť (skúmaním, meraním a pod. zistiť): určiť, zistiť presnú polohu lode; určiť presný časodb. stanoviť (presne zistiť): stanoviť hladinu cholesteroluvyskúmaťvybádať (zistiť obyč. vedeckým skúmaním): treba vyskúmať, vybádať, ako sa zákonitosť prejavípozisťovať (postupne, viac vecí zistiť) • presvedčiť sa (na základe vlastnej skúsenosti): presvedčili sme sa, že to bol omylvyšetriť (zistiť skúmaním podrobností): treba vyšetriť, či je obžaloba pravdivápubl. zmapovať (zistiť rozšírenie, výskyt nejakého javu): zmapovať záujem obyvateľstvausúdiť (dospieť k záveru): napokon usúdil, že je zbytočné hádať savyrozumieťpochopiť (zistiť zmysel niečoho): z návodu sa nedal vyrozumieť, pochopiť, zistiť presný postupvydedukovať (zistiť dedukciou) • uvedomiť si (zistiť vedomím): uvedomil si, že prehralzvedieť (pozorovaním zistiť): podľa reči zvedel, že nie je od náshovor.: vysondovaťpresondovať (opatrne, nepriamo zistiť): treba vysondovať, presondovať, aký má na voľbu názor väčšina pracovníkovhovor. opáčiť: opáčil, čo si mysliahovor. expr.: vyhrabaťvykutať (podrobným, systematickým al. tajným hľadaním zistiť): Kde si o ňom vyhrabal, vykutal také veci?zried. zjaviť: nikto ešte nezjavil, ako sa dolina pôvodne volalafraz. expr. zrátať si/spočítať si na prstoch jednej ruky (ľahko zistiť): to, že nemá nádej dostať výhodné miesto, vedel si zrátať na prstoch jednej ruky


zrátať p. spočítať


zúčtovať 1. vybaviť účty • vyúčtovať: dovezený tovar treba zúčtovať, vyúčtovaťzrátaťspočítať (počítaním zistiť účet): zrátajte, spočítajte si všetko a my zaplatímevyrovnať savyrovnať si účty/účet (zaplatiť veriteľovi): Kedy sa vyrovnáme? Kedy si vyrovnám s tebou účet?

2. uviesť do poriadku niečo problematické, nepríjemné, zaujať k tomu zásadný, definitívny postoj • expr. porátať sa: zúčtovať s minulosťou; porátať sa so zradcamivyrovnať savyrovnať si účty: nevedel sa vyrovnať, nevedel si vyrovnať účty s minulosťouskoncovaťskončiť (urobiť koniec niečomu neželateľnému): skoncovať, skončiť s neporiadkami, so zradcamizanechaťopustiť: zanechať, opustiť hnevy

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

rátať, -ta/-ce, -tajú/-cu nedok.

1. (koho, čo) zisťovať počet, množstvo, počítať: r. peniaze, r. chyby; Petráňka rátala chlapov. (Fig.) Rátal si týždne, dni, hodiny. (Taj.) Na doláre ráce? (Ráz.) Ráta každú lyžicu, čo nosíš k ústam. (Kuk.)

r. na haliere šetriť;

2. hovor. vykonávať počtové úkony, počítať: učiť sa v škole r.; r. v hlave, na prstoch; r. bez chyby; r. pri tabuli; Či ste sa nepomýlili v rátaní? (Taj.)

nevie (ani) do troch rátať je hlúpy, nevyzná sa v ničom;

3. (koho, čo do čoho; koho, čo medzi čo; koho, čo k čomu; komu čo) počítať, zahrnovať, započítavať, zaraďovať niekam: Akoby jeho ani nerátala do tohto rozhovoru. (Tim.) Zvrhlý je tento svet. Mňa doňho nerátajte. (Kost.) Ani by sa jej vraj sviatky nerátali, keby nebola doma (Taj.) ani by sviatky nemala.

4. (s kým, s čím i na koho, na čo) počítať s niekým al. niečím, brať do úvahy niekoho, niečo, prihliadať na niečo, spoliehať sa na niekoho, na niečo: Janko v duchu rátal s tým, že ten obed dostane najprv. (Zúb.) S družstvom už aj Sambor ráta, preto tak ľahko podpisuje. (Tat.) Na gazdovstvo rátať nijako nemôže. (Kuk.) Ja rátam na vašu rytierskosť. (Taj.) Vždy sa jej páčil, vždy rátala na neho (Tim.) dúfala, že si ju vezme.

r. s každým halierom šetriť;

5. uvažovať, myslieť, predpokladať, kalkulovať: Žatva sa ukázala o tretinu slabšou, ako rátali. (Laz.) Skoro by som naisto rátal, kto to mohol byť. (Zgur.) Statkárka ráta v duchu, koľko hektolitrov vyjde z tohto kusa zeme. (Kuk.)

6. trochu zastar. (koho, čo za čo, zried. i čím) pokladať, mať: Bol by si to azda za hanbu rátal, že ich nevládal zadržať. (Taj.) Bude si to za česť rátať, keď prijmem v tom okrese vyslanectvo na seba. (Lask.) Pritom i Maru rátajú strmou. (Tim.)

7. (čo za čo; ako) požadovať istú peňažnú sumu, účtovať: Za klčovanie si budeme rátať riadny plat. (Jes.) Nebude draho rátať, len ako po známosti. (Taj.)

8. (čo komu) prisudzovať: Aký je drobný, tenučký; nik by mu nerátal štyri roky. (Mor.);

dok. k 1 zrátať, k 2 vyrátať, k 3, 7 zarátať

|| rátať sa

1. zaraďovať sa niekam, medzi niekoho, počítať sa: Nerád sa rátal medzi remeselníkov. (Kuk.) Začal sa (Mišo) trochu rátať už aj do sitárskej rodiny. (Bedn.)

2. (za koho, za čo) pokladať sa, mať sa: Pomysli si, že sa za šťastného rátať môže, kto takýto poklad dostane. (Kal.)

3. zried. vyrovnávať si účty (napr. bitkou): rátať sa s krivdou (Pláv.)


zrátať, -a, -ajú dok. (čo) spočítať: Kto zráta naše straty? (Horov) Tri razy som všetko od začiatku zrátala. (Tim.) Zrátajte si rúče a my zaplatíme. (Kuk.)

hovor. to sa dá na prstoch zrátať je toho veľmi málo;

nedok. zratúvať, -a, -ajú

Morfologický analyzátor

zrátať dokonavé sloveso
(ja) zrácem, zrátam VKdsa+; (ty) zráceš, zrátaš VKdsb+; (on, ona, ono) zráce, zráta VKdsc+; (my) zráceme, zrátame VKdpa+; (vy) zrátate, zrácete VKdpb+; (oni, ony) zrácú, zrátajú VKdpc+;

(ja som, ty si, on) zrátal VLdsam+; (ona) zrátala VLdsaf+; (ono) zrátalo VLdsan+; (oni, ony) zrátali VLdpah+;
(ty) zrác, zrátaj! VMdsb+; (my) zrácme, zrátajme! VMdpa+; (vy) zrácte, zrátajte! VMdpb+;
(nejako) zrácúc, zrátajúc VHd+;
zrátať zrátať

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor