zotrvať dok.
1. vydržať (význ. 1), vytrvať: z. v hneve, z. na svojom postoji
2. kniž. ostať (význ. 1, 2), zdržať sa, pobudnúť: z. na svojom mieste, z. v rozhovore s niekým;
nedok. zotrvávať -a
zotrvávať -va -vajú -vaj! -val -vajúc -vajúci -vaný -vanie nedok.
trvať 1. pokračovať v čase (neprestajne, neprerušene) • jestvovať • existovať • byť • pretrvávať: zásoby ešte trvajú, jestvujú, sú; problémy stále trvajú, pretrvávajú • kniž. perzistovať • ostávať • neprestávať: nariadenie ostáva (v platnosti); búrka neprestáva • kniž. tlieť • udržiavať sa (utajene al. s vypätím): nádej, iskra tlie, udržiava sa • žiť • držať sa: tradície sa držia, žijú • prebiehať: rozhovor prebieha už hodinu
2. postupovať bezvýhradne podľa pevného stanoviska • pridŕžať sa • držať sa: trvať na svojom vyhlásení, pridŕžať sa, držať sa svojho názoru • zotrvávať • kniž. perzistovať: zotrvávať na svojom postoji • neustupovať • nezriekať sa: neustupujte od splnenia sľubu; nezriekajte sa príležitosti • nástojiť • žiadať (dôrazne): nástojí, žiada, aby prišli načas
väzieť kniž. 1. byť niekde dlho • zdržiavať sa • zdržovať sa: Kde toľko väzí?; dlho sa zdržuje v práci • ostávať • zostávať • zotrvávať: zostáva, zotrváva na pracovisku do večera • expr.: kvočať • čupieť • drepieť • dučať • trčať: nikam nejde, kvočí, čupí, trčí doma • expr.: tvrdnúť • visieť: tvrdol, visel tam bez peňazí • pren. pejor. kvačať • nár. repieť: kvačali, repeli na stanici dve hodiny
2. p. spočívať 3
zotrvať, -á, -ajú dok.
1. (v čom) zachovať si určitý stav, vzťah k niekomu al. niečomu, vydržať v niečom: zotrvať v láske (Kuk.); zotrvať voči niekomu v hneve (Heč.); Zotrval vo svojom pohodlnom odmietavom postoji. (Sev.)
2. zostať, zdržať sa, pobudnúť niekde: z. na nejakom mieste; z. s niekým v srdečnom rozhovore;
nedok. zotrvávať, -a, -ajú
zotrvávať p. zotrvať