zosobnený príd. sústredený, prejavený v osobe; stelesnený: z-á krása, z. ideál; expr. z-é zlo veľmi zlý človek
stelesnený 1. ktorý sa stal skutočnosťou, ktorý nadobudol určitú konkrétnu podobu • kniž.: zhmotnený • zosobnený: stelesnená, zhmotnená umelcova predstava; zhmotnený, zosobnený sen • zviditeľnený: zviditeľnená túžba
2. expr. (o človeku s výraznou vlastnosťou) • zosobnený: stelesnené, zosobnené zlo • samý: samá dobrota • kniž. vtelený: vtelená krása • naozajstný • ozajstný • opravdivý • skutočný: naozajstná, ozajstná, opravdivá nevinnosť
zosobnený p. stelesnený 1, 2
zosobnený príd. predstavujúci dokonalosť v niečom, stelesnený, dokonalý: zosobnené kúzlo ženy (Podj.); zosobnený ideál mladých rojčení (Vaj.); pren. z-é zlo o veľmi zlom človeku
(jeden) zosobnený; (bez) zosobneného; (k) zosobnenému; (vidím) zosobneného; (hej) zosobnený!; (o) zosobnenom; (so) zosobneným;
(štyria) zosobnení; (bez) zosobnených; (k) zosobneným; (vidím) zosobnených; (hej) zosobnení!; (o) zosobnených; (so) zosobnenými;
(jeden) zosobnený; (bez) zosobneného; (k) zosobnenému; (vidím) zosobnený; (hej) zosobnený!; (o) zosobnenom; (so) zosobneným;
(dva) zosobnené; (bez) zosobnených; (k) zosobneným; (vidím) zosobnené; (hej) zosobnené!; (o) zosobnených; (so) zosobnenými;
(jedna) zosobnená; (bez) zosobnenej; (k) zosobnenej; (vidím) zosobnenú; (hej) zosobnená!; (o) zosobnenej; (so) zosobnenou;
(dve) zosobnené; (bez) zosobnených; (k) zosobneným; (vidím) zosobnené; (hej) zosobnené!; (o) zosobnených; (so) zosobnenými;
(jedno) zosobnené; (bez) zosobneného; (k) zosobnenému; (vidím) zosobnené; (hej) zosobnené!; (o) zosobnenom; (so) zosobneným;
(štyri) zosobnené; (bez) zosobnených; (k) zosobneným; (vidím) zosobnené; (hej) zosobnené!; (o) zosobnených; (so) zosobnenými;