zosobnený príd. sústredený, prejavený v osobe; stelesnený: z-á krása, z. ideál; expr. z-é zlo veľmi zlý človek
zosobnený -ná -né príd.
stelesnený 1. ktorý sa stal skutočnosťou, ktorý nadobudol určitú konkrétnu podobu • kniž.: zhmotnený • zosobnený: stelesnená, zhmotnená umelcova predstava; zhmotnený, zosobnený sen • zviditeľnený: zviditeľnená túžba
2. expr. (o človeku s výraznou vlastnosťou) • zosobnený: stelesnené, zosobnené zlo • samý: samá dobrota • kniž. vtelený: vtelená krása • naozajstný • ozajstný • opravdivý • skutočný: naozajstná, ozajstná, opravdivá nevinnosť
zosobnený p. stelesnený 1, 2
zosobnený príd. predstavujúci dokonalosť v niečom, stelesnený, dokonalý: zosobnené kúzlo ženy (Podj.); zosobnený ideál mladých rojčení (Vaj.); pren. z-é zlo o veľmi zlom človeku