radiť2, -í, -ia nedok.
1. (čo, zried. i koho) podľa nejakého poriadku stavať, zoraďovať, zoskupovať do nejakého útvaru, radu, klásť vedľa seba: Radil k sebe náhodné myšlienky. (Urb.) Radil ich (slová) akoby v jednu reťaz. (Jil.); lingv. radenie foném; aut. radenie rýchlostí menenie rýchlostí pomocou rýchlostnej skrine;
2. kniž. (koho, čo kam) dávať niekoho, niečo do nejakého celku, do nejakej kategórie, zaraďovať, začleňovať: komfortná chata, ktorú vraj možno radiť do kategórie horských hotelov (Bedn.);
dok. k 1 zoradiť, priradiť, k 2 zaradiť
|| radiť sa2
1. podľa nejakého poriadku stavať, zoraďovať, zoskupovať sa do nejakého tvaru, radu: (Udalosti) sa radili k sebe. (Urb.) Radíme sa okolo stola podľa veľkosti. (Al.)
2. kniž. zaraďovať sa, začleňovať sa do nejakého celku, do nejakej kategórie: torzo diela básnika radiace sa čestne medzi diela literatúry (Chorv.)
zoradiť, -í, -ia dok.
1. (koho, čo) postaviť do radu (do radov), zoskupiť do nejakého útvaru: z. vojenskú jednotku; z. niekoho do dvojstupu;
2. (čo) usporiadať v určitom poradí, určitým spôsobom, uviesť do určitého poriadku: z. vlakovú súpravu; z. knihy;
nedok. zoraďovať, -uje, -ujú
|| zoradiť sa postaviť sa do radu (do radov), zoskupiť sa do nejakého útvaru: z. sa do dvojstupu, do čiať ap.; zoradené zástupy, šíky; Ženy v montérkach zoradili sa vedľa seba do dvoch radov. (Tat.);
nedok. zoraďovať sa