Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sss ssj hssj subst

zora -y obyč. mn. zore zôr ž. osvetlenie horizontu pred východom slnka al. po jeho západe: ranné, večerné z-e, purpurové z-e, z-e sa zapaľujú;

pren. kniž. z., z-e slobody prísľub, predzvesť

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
zora ‑y mn. ‑e zôr ž.
Zora ‑y Zôr ž.

zora zory zôr ž.

-ora/113519±779 3.77: substantíva ž. N sg. 19772→20163
+320
−344
podpora/5851 komora/2383 hora/1764→2158
+120
−136
Barbora/918→971
+0
−9
metafora/944 pokora/900 Nora/874 mora/869 opora/697 Polhora/613 potvora/608 Zora/624→569
+66
−119
barbora/549→496
+9
−0
(27/2230)

príznak niečo, čo niekoho, niečo charakterizuje, čo sa dá vidieť, pozorovať • známkaznak: príznaky, známky choroby; nejaviť príznaky, známky životanáznak (čiastočné prejavenie niečoho): v jej tvári bol náznak úsmevunádych: hlas s nádychom smútkuzjav: to je sprievodný zjav zraneniaprejav (vyjadrenie niečoho rečou, správaním): prejav radostikniž. symptóm: symptóm dobrej náladylek. syndróm (súbor charakteristických príznakov choroby): neurastenický syndrómkniž. omen: dobré omen (Vajanský)signál: signál búrkykniž.: posolzora: posol jari, zore slobodypredzvesťznamenie: predzvesť vojnyzvestovateľ: ruže sú zvestovateľom letaodb. manifestácia


zora 1. (obyč. mn. č.) osvetlenie horizontu pred východom slnka al. po jeho západe: ranné, večerné zorepoet. zoreniepoet. zastar. červánky

2. p. príznak

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

zora, -y, 3. p. -e, obyč. v mn. č. zore, zôr zorám ž. jasné osvetlenie horizontu pred východom al. západom slnka: ranné, večerné z-e (ranná, večerná z.); Bola ešte tma, zore na východe sa práve začali zapaľovať. (Hor.); pren. Do Faninkinej zblednutej tváričky vrátila sa ružová zora (Vans.) sčervenela;

pren. kniž. prísľub, začiatok, predzvesť niečoho lepšieho, radostného; Zora nádeje sa v ňom zažala. (Kuk.) Hoj, svitaj, zora slobody! (Urbk.);

zorový príd.: z-á žiara (Lask.);

zorička, -y, -čiek ž. zdrob. expr.

zora, obyč. pl zore ž osvetlenie horizontu pred východom al. po západe slnka: kdi chodiewal Tomcani Janos za diewkou Toranowou, ze bi ho tam na zorach widala (TURIEC 1649); wichod geho (: t. g. Slunce:) predchazy zore a switanj (KoB 1666); kdy pohanky sialy a woly na prielohy pustily, wtedy na zorach p. Yesensky Mihaly bol tam prissel (H. JASENO 1727); zare gitrni aneb zora rana gest rozkoss nebe (MS 1749); giž switať začalo a zore se znamenali (PT 1796); když se rano zory rozswecuju (CDu 18. st); -ný príd: když zornj byla hodina, k bogi se pryprawili (HI 18. st); auroralis: zornj (PD 18. st)
L. z-á hviezda astron Zornica: až se Zorny hwezda neb Dennyce nad njmy vkázala (HI 18. st)

Zora Zora
Zora
ženský rod, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jedna) Zora
G (bez) Zory
D (k) Zore
A (vidím) Zoru
L (o) Zore
I (so) Zorou
ženský rod, množné číslo, substantívna paradigma
N (štyri) Zory
G (bez) Zôr
D (k) Zorám
A (vidím) Zory
L (o) Zorách
I (so) Zorami

zora
ženský rod, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jedna) zora Maloruských svadobných piesňach je zora obrazom nevesty, ktorá roní slzy
G (bez) zory očakávať príchod svetla rannej zory . Ale svetlo, o ktorom nám Ježiš
D (k) zore vychádzali na dvor a takto sa zore prihovárali: „Zory, zoričky, vy
A (vidím) zoru Ťutčevovej básne „Keď ja jarkú zoru postretnem“: Keď ja jarkú zoru
L (o) zore ľudskú hruď vykúpať ihneď v rannej zore . " Prezerá si znamenie. Ako sa
I (so) zorou zaskvie nádejne novou, roznežnenou zorou , vymaľúvanou na skle plameňom
ženský rod, množné číslo, substantívna paradigma
N (štyri) zore si harmonizoval, prv než vyjdú zore — prv než zistí, aké prekvapenia
G (bez) zôr lásky Afroditou a bohyňou ranných zôr Eos došlo potom, keď sa Eos
D (k) zorám výzvy, vyrazili smerom k večerným zorám . Porast stíchol. Glystra sa
A (vidím) zore čelo a zahľadel sa na dohárajúce zore nad západným horizontom. Pomyslel
L (o) zorách chladný a nehybný. A pri večerných zorách zažiarila na západe tenká zlatá
I (so) zorami klenuté okná sa napĺňali rannými zorami . Lavice boli deväť metrov dlhé,

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu