opakovať, -uje, -ujú nedok.
1. (čo) hovoriť znova, opätovne, ešte raz al. viackrát to isté: o. otázku, vetu, heslo; o. niečo ešte raz, mnoho ráz, dôrazne, ustavične, do omrzenia, donekonečna; v duchu si niečo o.; hovor. o. niečo ako papagáj mechanicky;
2. (čo) hovoriť to isté po niekom: o. niečo po niekom; Danuška vždy opakovala za ním koniec viet. (Jégé)
3. (čo) znova, viackrát robiť ti isté: o. priestupok, chyby, opakovanie hry, o. pohyb;
4. škol. (čo i bezpredm.) opätovne preberať učebnú látku: o. látku;
5. (čo i bezpredm.) chodiť druhý rok do tej istej triedy pre nedostatočný prospech: o. triedu;
opak. opakovávať i opakúvať, -a, -ajú;
dok. zopakovať
|| opakovať sa
1. znovu, viackrát, opätovne sa diať, znova sa stávať: často sa opakujúce výjavy (Kal.); Vzbury idú, opakujú sa. (Kuk.)
2. znova hovoriť to isté: Rozprával zdĺhavo a pomaly začal sa opakovať. (Bedn.);
opak. opakovávať sa i opakúvať sa;
dok. k 1 zopakovať sa
zopakovať, -uje, -ujú dok. (čo)
1. povedať znova, opätovne, ešte raz. al. viackrát to isté: Povedala som ti to, Ale pre istotu ti to ešte raz zopakujem. (Švant.) Vojak hneď zasa zopakoval: „Zdvihni ruky!“ (Ondr.) Zopakovali si, ako hnev povstal, čo ktorý povedal (Taj.) pripomenuli si.
2. opätovne, znova povedať po niekom: Nepodarilo sa jej zopakovať jeho slová. (Chrob.) Zopakovala si v duchu jej slová (Tal.) pripomenula si ich.
3. urobiť znova, opätovne, viackrát to isté: Povedal, že ho veľmi teší, keď môže zopakovať mučivú procedúru. (Bedn.) Vojaci kývanie zopakujú. (Heč.)
4. škol. opätovne prebrať učebnú látku: z. (si) látku, učivo;
nedok. zopakúvať, -a, -ajú (Fig.)
|| zopakovať sa znovu, viackrát, opätovne sa stať;
nedok. zopakúvať sa: Dlho sa mi zopakúval cvengot podkovice (Fig.) zaznieval.