mrieť, mrie, mrú, rozk. mri; mretie/mrenie nedok.
1. strácať život, pracovať k smrti, byť v stave, keď prestávajú biologické funkcie, keď nastáva smrť, zomierať, hynúť (o človekovi): ľudia mreli na choleru, na týfus; m. hladom, od hladu
● ľudia mreli ako muchy vo veľkom počte; m. strachom, od strachu veľmi sa báť; m. nudou veľmi sa nudiť; žiť a mrieť za niekoho, za niečo, s niekým, s niečím byť úplne oddaný niekomu, niečomu; nebolo mu žiť ani mrieť bol v bezvýchodnej situácii; žiť alebo mrieť nemožno otáľať, váhať; treba sa rozhodnúť medzi dvoma možnostiam;
2. (za kým, za čím, po kom, po čom, zried. s neurč.) veľmi túžiť: m. túžbou za niekým, za niečím, po niekom, po niečom; mriem dozvedieť sa to (Hviezd.);
3. bás. tíchnuť, slabnúť, zanikať: mrúce zvuky (Vaj.); slová mu mreli na ústach; dych mu mrel v prsiach;
dok. k 1 zomrieť i umrieť, k 3 zamrieť
zomrieť, zomrie, zomrú, zomretý, rozk. zomri dok. (o človeku) prestať žiť, umrieť: z. na týfus, z. násilnou smrťou, z. od hladu (hladom); pren. expr. Nezomrel by som od hladu, kým by som ta prišiel (Zgur.) vydržal by som hladný. Radšej zomrieme pod bodákmi (Tomašč.) hrdinsky zahynieme v boji. Nezomriem na slame, lež zomriem na koni (J. Kráľ) padnem v boji; pren. expr.: Srdcia v nich zomreli (Hor.) stali sa hrubými, surovými, despotickými, nemilosrdnými. Jeho myšlienka však nezomrela s ním (Hor.) nezanikla, trvala ďalej. Onehdy skoro zomrela od strachu (Taj.) veľmi sa preľakla. Bohdaj zomrieť nemohol! (Taj.) preklínanie, zlorečenie;
nedok. zomierať, -a, -ajú