zomrieť -ie -ú dok. prestať žiť, umrieť: z. na infarkt, náhle z-l, z-l mladý, z. od vysilenia, z. hrdinskou smrťou;
pren. expr. skoro z-l, div nez-l od strachu, od ľaku veľmi sa bál, naľakal;
nedok. zomierať -a
● expr.: z. hladom, od hladu, smädom, od smädu byť veľmi hladný, smädný; z. túžbou veľmi túžiť
zomrieť -rie -rú (ne)zomri! -rel -rúc -retý -retie dok.
umrieť prestať žiť (o človeku) • zomrieť: umrel, zomrel vo vysokom veku • zastaráv. odumrieť (o najbližších osobách, obyč. o otcovi a matke): odumrela ich matka; odumrel ma otec • kniž.: skonať • dokonať: skonať, dokonať po dlhom trápení • fraz. zjemn.: usnúť • zosnúť (naveky) • zaspať naveky/na večnosť • dodýchať • zavrieť/zatvoriť oči naveky • odísť navždy/naveky • usnúť večným spánkom • odísť/odobrať sa na večnosť/na pokoj/na večný odpočinok • odísť/odobrať sa zo sveta • odísť pod lipu • pobrať sa do večnosti • rozlúčiť sa so svetom • naposledy vydýchnuť • vydýchnuť dušu (uvedený rad synoným a synonymných frazeologických spojení sa využíva na eufemistické pomenovanie konca života) • kniž.: dotrpieť • dožiť • dobojovať • položiť/dať/obetovať život (za niečo) • poet.: zmrieť: zmrieť túžbou • fraz. kniž.: priniesť/položiť/obetovať život na oltár vlasti • prekročiť prah života/večnosti • odísť do večných lovísk/lovíšť • opustiť svet navždy • fraz. arch.: odísť na pravdu Božiu • poručiť život Bohu • oddať/odovzdať dušu Bohu • Pánboh ho povolal/vzal (k sebe) • odbila jeho posledná/ostatná hodina • opustil nás navždy • už nie je medzi nami • už ho nič nebolí • už nie je medzi živými • už nie je pri živote (uvedený rad synonymných frazeologických spojení obsahuje prvky archaickosti, ktoré sa využívajú pri kondolenčných aktoch, nekrológoch, v príležitostných rečníckych prejavoch a pod.) • hovor.: pôjsť • pominúť sa (žiaľom/od žiaľu) • zájsť (od žiaľu) • dobiediť • dotrápiť sa • fraz. expr.: vypustiť dušu/ducha • zmiesť krky • zmiesť krpcami • striasť/zatrepať krpcami • ísť pod zem • zahryznúť do trávy • ísť počúvať, ako tráva rastie • ísť voňať fialky odspodku/zdola • ísť/odísť k Abrahámovi/pánbožkovi morky/húsky pásť • dostať sa do lona Abrahámovho • zatvorila sa za ním zem • už je s ním amen • už mu je amen • už je tam • prišla (si) poňho zubatá (uvedeným radom synonymných frazeologických spojení sa vyjadruje nadľahčený postoj k odchodu zo života; využívajú sa pritom aj prvky žartovnosti) • trocha hrub. al. hrub.: skapať • skrepírovať • zdochnúť • zgegnúť • zgebnúť • zgrgnúť • vyvaliť sa • fraz.: otrčiť kopytá • otrčiť päty • vypľuť dušu • vystrieť sa • vystrieť sa na doske • vyhrať si truhlu • byť hore bradou • natiahnuť hnáty (uvedeným radom synoným a synonymných frazeologických spojení sa vyjadruje negatívny postoj k osobe, o ktorej sa hovorí) • vykrvácať (zomrieť na stratu krvi) • prísť o hlavu/o krk/o hrdlo • zísť (škaredo/zle) zo sveta (umrieť násilnou smrťou) • zahynúť • zhynúť • prísť o život • stratiť život • zabiť sa • skončiť (umrieť náhle, obyč. tragicky): z(a)hynul, skončil pod kolesami auta • padnúť (umrieť v boji) • skončiť so životom • skončiť život • usmrtiť sa • spáchať samovraždu (dobrovoľne umrieť) • odb. exitovať • lek. slang. exnúť • pomrieť • poumierať • pozomierať (postupne, o viacerých jednotlivcoch) • doživoriť (umrieť v biede)
zomrieť p. umrieť
mrieť, mrie, mrú, rozk. mri; mretie/mrenie nedok.
1. strácať život, pracovať k smrti, byť v stave, keď prestávajú biologické funkcie, keď nastáva smrť, zomierať, hynúť (o človekovi): ľudia mreli na choleru, na týfus; m. hladom, od hladu
● ľudia mreli ako muchy vo veľkom počte; m. strachom, od strachu veľmi sa báť; m. nudou veľmi sa nudiť; žiť a mrieť za niekoho, za niečo, s niekým, s niečím byť úplne oddaný niekomu, niečomu; nebolo mu žiť ani mrieť bol v bezvýchodnej situácii; žiť alebo mrieť nemožno otáľať, váhať; treba sa rozhodnúť medzi dvoma možnostiam;
2. (za kým, za čím, po kom, po čom, zried. s neurč.) veľmi túžiť: m. túžbou za niekým, za niečím, po niekom, po niečom; mriem dozvedieť sa to (Hviezd.);
3. bás. tíchnuť, slabnúť, zanikať: mrúce zvuky (Vaj.); slová mu mreli na ústach; dych mu mrel v prsiach;
dok. k 1 zomrieť i umrieť, k 3 zamrieť
zomrieť, zomrie, zomrú, zomretý, rozk. zomri dok. (o človeku) prestať žiť, umrieť: z. na týfus, z. násilnou smrťou, z. od hladu (hladom); pren. expr. Nezomrel by som od hladu, kým by som ta prišiel (Zgur.) vydržal by som hladný. Radšej zomrieme pod bodákmi (Tomašč.) hrdinsky zahynieme v boji. Nezomriem na slame, lež zomriem na koni (J. Kráľ) padnem v boji; pren. expr.: Srdcia v nich zomreli (Hor.) stali sa hrubými, surovými, despotickými, nemilosrdnými. Jeho myšlienka však nezomrela s ním (Hor.) nezanikla, trvala ďalej. Onehdy skoro zomrela od strachu (Taj.) veľmi sa preľakla. Bohdaj zomrieť nemohol! (Taj.) preklínanie, zlorečenie;
nedok. zomierať, -a, -ajú
zomierať p. zomrieť
zomrieť [zo-, ze-] dk 1. (o ľuďoch) umrieť: (Anna) byla za gednym hewerem a ten hewer zemrel (JAZERNICA 1554); (Krištof) s tehoto svetha smarol (LETANOVCE 1571); mame wssiczkni zemrieti (BAg 1585); snad bych musel byl s hladu zemryty (KUKLOV 1610); nassiel ho (Janka) takmer umrleho, ktery potom y zomrel (H. JASENO 1664); yaknahle zemress, zaras dusse do neba neb do pekla pugde (KoB 1666); nyedávalyi se ukojitz, zemdlyévajútz chtzelyi szami zemrétz (HPS 1752); zemrú mečem, hladem y morem; smrťu zemress (KB 1757); gladio: skrze meč zemrjti; extortus moritur: mezy mukama zemrel; fame absumi: pre hlad zemrjti (KS 1763); po tej bitky ani tyžden nevystal človek, musel zomriet (SLATINKA 1785 LP); odsúďen, abi od katoweg ruki zemrel (BU 1795); x. pren homo praemortui pudoris: (človek) w kterém dáwno zemrela stydliwost (KS 1763) sa stratila 2. (o zvieratách) zdochnúť: panj owcze od Filiakowa poddanich swich prihnala, nebo prwnegsse boly zemrely; ty owcze wssetky zemrely (CHOCHOLNÁ 1612); že by zemrieti melo dobytka walaskeho no 286 (BYTČA 1616); zemrela stara krawa no 1 (TRENČÍN 1652); rybi, které byli w potoku, zemreli (KB 1757) 3. na koho úmrtím pripadnúť na niekoho: ktoz by to dietie odjal, ten ma geho zase vstawiti tomv, na kohoz zbozy zemrze; kdyz geden czlowiek zbozi ma w swey moci, czoz gest nan zemrzelo anebo gest mu dano anebo pogiczyano; czoz by naň zemrzelo po otney smrti, to vdiela wsseczek geho erb a geho wlasnie zbozie (ŽK 1473); zomierať [-mie-, -mí-] ndk k 1: buďto žigeme neb zemjrame, predca však vždy Pane gsme (BREZNO 1670 E); neradug se nad umrlym neprjtelem twym, kdiž wjss, že wssecy zemjráme a do radosti nechceme prigjti; kdyby kdo obetowal z swého plemena modli Moloch, nech smrtu zemjrá (KB 1757); morior: umjrám, zemjrám; exspiro: zemjrám, skonáwám; (KS 1763); powedel, že od žadneho nezemjera, len od ruk Caspara Chladní (PRIEVIDZA 1768) F. z. hladom, od hladu, pre smäd, pre žížeň ap. byť veľmi hladný, smädný ap.: fame enecor: zemjrám hladem, mrem; consumor siti: zemjrám pre žjžen (KS 1763); consumor siti: zemiram pro smad (LD 18. st); takmer od hladu w tom chudobnem dome zemirame (P. BYSTRICA 18. st); k 2: magte sobe čerwa, kterižto, hrizice swedomi wasse nikdy nezemgera (MS 1758)