Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

zomlieť -melie -melú -ľ! dok. mletím spracovať, pomlieť: z. obilie, z. kávu, mäso;

nedok. zomieľať -a

// zomlieť sa

1. mletím sa spracovať, pomlieť sa: mak sa dobre (ne)z-l

2. expr. zbehnúť sa (význ. 3), strhnúť sa: všetko sa z-lo veľmi rýchlo;

nedok. zomieľať sa

zomlieť sa zomelie sa zomelú sa zomeľ sa! zomlel sa zomelúc sa zomletý zomletie sa dok.

zomlieť zomelie zomelú zomeľ! zomlel zomelúc zomletý zomletie dok.

mlieť melie melú meľ! mlel melúc melúci mletý mletie nedok. 1. (čo) ▶ mechanicky rozrušovať celistvosť a drviť na čo najmenšie kúsky, na prach al. na kašu (obyč. v mlyne, mlynčekom); syn. zomieľať, rozomieľať: m. obilie, zrno; m. mak, orechy, zrnkovú kávu, korenie na ručnom mlynčeku; m. marhule na džem; m. naprázdno bez využitia, ↗ i fraz.; celozrnná múka sa melie inak ako biela; zvoľte si hrubšie mletie; mäso je najemno mleté; Sem [do Jáchymova] sa dovážala uránová ruda, tu sa mlela, triedila, vážila a balila do drevených debien. [R. Dobiáš]; Strýko mlel hrozno na veľkom mlynci, rozpučené padalo do kade. [I. Kšiňan]
2. hovor. expr. (čo; o čom; ako; ø) ▶ veľa a rýchlo rozprávať; syn. rapotať: m. stále tie isté frázy; o čom to melieš, vôbec ti nerozumiem!; melie po anglicky jedna radosť vie dobre hovoriť po anglicky; Vy tu stále meliete o svojich ťažkostiach. [R. Sloboda]; Meliem ďalej a tak rýchlo, akoby som chcel odrapotať všetko, čo som sa kedy naučil. [V. Šikula]
◘ fraz. mlieť dookola to isté ustavične tvrdiť jednu vec; mlieť jazykom/ústami veľa a rýchlo hovoriť; mlieť jedno cez/na druhé hovoriť nerozvážne, bez rozmyslu; mlieť naprázdno zbytočne hovoriť, mať prázdne, bezobsažné reči; mlieť si svoje hovoriť stále to isté; mlieť z posledného al. mlieť z posledných síl a) byť veľmi unavený b) byť na pokraji smrti, zomierať c) stáť pred krachom, zrútením; hrub. nadarmo hubou mlieť zbytočne hovoriť, vysvetľovať ◘ parem. Božie mlyny melú pomaly, ale isto každá krivda, nespravodlivosť bude potrestaná; kto prv príde, [ten] prv melie prvý má vždy výhodu
▷ dok. k 1 ↗ zomlieť

mlieť sa melie sa melú sa meľ sa! mlel sa melúc sa melúci sa mletie nedok. hovor. expr. 1. (kde) ▶ (o ľuďoch) rýchlo sa pohybovať z miesta na miesto v istom priestore a obyč. vo väčšom množstve, premieľať sa; syn. mrviť sa, motať sa: zmätene sa melú v pozadí; vždy bola tam, kde sa mlelo viac ľudí; v obchode sa melie priveľa zákazníkov
2. (kde) ▶ (o udalostiach, činoch) prebiehať, diať sa v istom časovom období, odohrávať sa: bol vždy tam, kde sa niečo mlelo; Na území Slovenska sa to historicky mlelo, mnohé rodiny podstúpili zložité osudy. [Sme 1997]
3. ▶ zápasiť, bojovať medzi sebou; syn. klbčiť sa, tĺcť sa: chlapci sa na dvore mleli; Škoda je priateľa i nepriateľa, až dovtedy, kým sa nezačnú mlieť, lebo keď sa pozabíjajú, potom ich je ešte väčšia škoda. [V. Šikula]
◘ fraz. všeličo sa mu melie v hlave/v mysli všeličo mu napadlo, na všeličo myslí
▷ dok. k 2 ↗ zomlieť sa

mlieť, melie, melú, rozk. meľ nedok.

1. (čo i bezpredm.) drviť, drobiť na povrch, na kašu pomocou točiaceho sa stroje: m. kávu, mak, mäso, obilie, múku, kameň; mlyn melie naprázdno stroje sa pohybujú bez meliva

● m. z posledného byť na mizine; nemať síl; m. naprázdno zbytočne rozprávať; kto prv príde, ten prv melie (prísl.) rýchly má prednosť, výhody; božie mlyny melú pomaly, ale isto (prísl.) o treste a odplate za vinu; zimnica ho melie trasie sa;

2. hovor. expr. (bezpredm., čo i čím) rýchle niečo odriekať, veľa rozprávať, tárať: žiak mlel svoju úlohu; melie do sveta, melie dve na tri; Nemeľ hlúposti netáraj; huba mu melie, melie ako mlyn mnoho rozpráva; m. jazykom, ústami stále a mnoho rozprávať;

dok. k 1 umlieť, zomlieť, pomlieť

|| mlieť sa expr.

1. chodiť sem a tam, prichádzať a odchádzať, mrviť sa: Ľudia mleli sa tam horedolu. (Ondr.)

2. diať sa, konať sa, odohrávať sa: Strkajú nosy, kde sa dačo melie. (Fel.);

dok. k 2 zomlieť sa

zomlieť, zomletie, zomelú, rozk. zomeľ dok. (čo) mletím rozdrviť, rozdrobiť na prach, na kašu, pomlieť: z. kávu, mäso, obilie; Syn šiel do mlyna, zomlieť zbožie na múku. (Čaj.) pren. expr. Mňa zomelie (otec) na pagáč (Urbk.) veľmi vybije, stlčie, zmláti;

nedok. zomieľať, -a, -ajú

|| zomlieť sa

1. mletím sa rozdrviť, rozdrobiť na prach, na kašu; pren. Kým sa jeho telo nezomelie v životnom zápase (Letz) kým sa fyzicky nezničí.

2. expr. zosypať sa, zrútiť sa: Skalka, dažďom a vetrom oddelená od múru, zomlela sa do bystrých vôd. (Vaj.) Zomlel sa dolu z matraca. (Šolt.); pren. Zomlelo sa na nás všetko zlo odrazu (Fel.) nahrnulo sa, nahromadilo sa.

3. expr. nečakane sa prihodiť, stať sa, pridať sa, pritrafiť sa: Čo sa to všetko zomlelo za niekoľko týždňov? (Bedn.); pren. Dajže mi ty pokoj. Ešte by sa i mne mohlo zomlieť (Jégé);

neos. mohol by som dostať bitku.

zmlieť p. zomlieť

zomieľať p. zomlieť

zomlieť [zo-, ze-], zmlieť dk čo mletím spracovať, pomlieť niečo: kus soli potlukol se a zemlel (BYTČA 1617); ssefar ma palene palit, na czo od sladu kdy zmele na warenja pywa s každeho sladu ma zanechat; czo kdy od sladu zmele (BUDATÍN 1690); gačmena nahrubo zemlieti a z toho gačmena každodenne koze lizati dawati (RTA 17. st); jacžmenia dag zomlet na tlcž (RN 17.-18. st); mlinar aby zito nekropiu, ale sucho zomleu; tomu zomelem, czo ma pekno zito (KRUPINA 1755); žltu kassu zomel a s teplim mlekom kassu urobenu kazdi den prikladag (PR 18. st);
x. pren y te kosti w prach se zmelu (GŠ 1758) zmenia sa na prach, spráchnivejú; zomieľať [zemí-] ndk: emolo: zemjlám (KS 1763)