zomrieť -ie -ú dok. prestať žiť, umrieť: z. na infarkt, náhle z-l, z-l mladý, z. od vysilenia, z. hrdinskou smrťou;
pren. expr. skoro z-l, div nez-l od strachu, od ľaku veľmi sa bál, naľakal;
nedok. zomierať -a
● expr.: z. hladom, od hladu, smädom, od smädu byť veľmi hladný, smädný; z. túžbou veľmi túžiť
hynúť 1. prestávať jestvovať (o živých organizmoch) • umierať • zomierať • mrieť • kniž. zmierať (o ľuďoch): ľudia hynuli, umierali na mor • dochnúť • zdochýnať • expr.: kapať • skapínať • krepírovať (o zvieratách; pejor. al. hrub. aj o ľuďoch): dobytok dochne, kape, krepíruje • padať (hromadne; o ľuďoch i o zvieratách): ľudia vo vojne padali; zver padala, hynula od hladu • chradnúť • slabnúť • civieť • upadať (strácať zdravie, zdravý vzrast a pod.): dieťa chradne, upadá; rastliny suchom chradnú • odumierať (telesne i duševne): suchá haluz odumiera
2. prestávať sa vyskytovať (o veciach a javoch) • zanikať • tratiť sa • strácať sa • odumierať • miznúť: staré zvyky hynú, zanikajú, odumierajú • ísť navnivoč • upadať (strácať dobrý stav): gazdovstvo upadá, ide navnivoč
zomrieť, zomrie, zomrú, zomretý, rozk. zomri dok. (o človeku) prestať žiť, umrieť: z. na týfus, z. násilnou smrťou, z. od hladu (hladom); pren. expr. Nezomrel by som od hladu, kým by som ta prišiel (Zgur.) vydržal by som hladný. Radšej zomrieme pod bodákmi (Tomašč.) hrdinsky zahynieme v boji. Nezomriem na slame, lež zomriem na koni (J. Kráľ) padnem v boji; pren. expr.: Srdcia v nich zomreli (Hor.) stali sa hrubými, surovými, despotickými, nemilosrdnými. Jeho myšlienka však nezomrela s ním (Hor.) nezanikla, trvala ďalej. Onehdy skoro zomrela od strachu (Taj.) veľmi sa preľakla. Bohdaj zomrieť nemohol! (Taj.) preklínanie, zlorečenie;
nedok. zomierať, -a, -ajú