Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sss ssj ma

zohriať -hreje -hrejú dok.

1. urobiť teplejším, teplým, ohriať, op. ochladiť: z. mlieko, z. motor, z-ta večera

2. zbaviť pocitu chladu, vyvolať pocit tepla, zahriať: z. si ruky nad ohňom; víno ich z-lo;

nedok. zohrievať -a

// zohriať sa

1. stať sa teplejším, teplým, ohriať sa: voda sa z-la (na 40 °C)

2. zbaviť sa pocitu chladu, získať pocit tepla, zahriať sa: musí sa z., premrzol; z. sa pri chôdzi;

nedok. zohrievať sa

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
zohrievať ‑a ‑ajú nedok.; zohrievať sa

hriať 1. vydávať teplo: radiátor hrejepáliťexpr.: piecťpripekať (silno): slnko páli, pečie, pripeká

2. robiť teplým, teplejším • zohrievaťohrievať: zohrieva, ohrieva, hreje si večeruprihrievať (trocha): prihrieva vychladnutú polievkuprehrievať (naskrze al. nad normálnu mieru) • rozohrievať: cvičenie ho rozohrievalovyhrievaťtemperovať (na istú, obyč. potrebnú teplotu): temperovanie vzduchuvykurovať (hriať kúrením): vykurovať izbu


temperovať mierne zvyšovať teplotu niečoho • zahrievaťzohrievaťohrievať: temperovať, (z)ohrievať vzduchkúriť: v dome sa ešte nekúriprikurovať (dodatočne): treba prikurovať ohrievačomskujňovať (zmäkčovať železo na obrábanie)


zohrievať p. hriať 2

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

zohriať, -hreje, -hrejú dok.

1. (čo) ohňom, plameňom urobiť teplým, horúci, zvýšiť teplotu niečoho, ohriať: z. vodu, z. obed, večeru, polievku, kávu ap.; Ženy zohriali mu kašičku. (Tat.)

2. (čo, koho) účinkom vonkajšieho tepla, fyzickou námahou al. inými podnetmi spôsobiť v ľudskom tele al. v jednotlivých údoch teplo, horúčosť; zahriať: z. si ruku, z. si kosti, skrehnuté údy; (Slnko) všetkých pekne zohreje. (Bedn.) Vedel, že ho kosa zohreje (Kuk.) pri kosení sa zapotí, zahreje; pren. Vínko im už bolo kečky zohrialo (Taj.) podgurážilo ich. Dobrá medicína! Aj zohreje (terkelička) (Taj.) potúži, posilní;

pren. povzbudiť, potešiť, uspokojiť: Ani teplá ruka a úsmev nevedeli ho zohriať. (Hor.) Takými slovami nemožno srdce zohriať. (Ráz.);

nedok. zohrievať, -a, -ajú

expr. z. hada (hady) na vlastných prsiach trpieť medzi sebou zlých, nevďačných ľudí

|| zohriať sa

1. stať sa teplým, ohriať sa: motor sa zohreje; Poduška sa zohriala za chvíľu. (Vaj.) Povetrie akoby sa zrazu zohrialo. (Pláv.)

2. (o ľudskom tele) účinkom vonkajšieho tepla, fyzickou námahou al. inými podnetmi zbaviť sa pocitu zimy: A nám je zima. Zohriať by sa zišlo. (Min.) Skrehnuté ruky skôr sa zohrejú od teplej pary. (Tim.) Zhrial sa od námahy (Min.) zapotil sa. Zohrejem sa na slnku. (Jil); pren.: Pri skleničke Paľo zohrial sa tiež (Tim.) rozgurážil sa. Poďme sa zohriať pohárom vína (Vaj.) potúžiť sa, vypiť si. Staré srdce Kodaja sa zohrialo (Zgur.) potešil sa, okrial, oživol;

pren. hovor. expr. vžiť sa do pomerov istého prostredia, udomácniť sa: Keď som sa u Drobniakov po niekoľkých návštevách zohrial... (Jégé) Vidno, že je ešte nový, že sa ešte nezohrial v Radovej. (Letz.); sotva (ledva) sa zohrial, ešte sa ani nezohrial, ani sa doma nezohrial krátko, chvíľu pobudol; Veď sta sa u nás ani nezohriali. (Tat.);

nedok. zohrievať sa


zohrievať, zohrievať sa p. zohriať, zohriať sa

Morfologický analyzátor

zohrievať nedokonavé sloveso
(ja) zohrievam VKesa+; (ty) zohrievaš VKesb+; (on, ona, ono) zohrieva VKesc+; (my) zohrievame VKepa+; (vy) zohrievate VKepb+; (oni, ony) zohrievajú VKepc+;

(ja som, ty si, on) zohrieval VLesam+; (ona) zohrievala VLesaf+; (ono) zohrievalo VLesan+; (oni, ony) zohrievali VLepah+;
(ty) zohrievaj! VMesb+; (my) zohrievajme! VMepa+; (vy) zohrievajte! VMepb+;
(nejako) zohrievajúc VHe+;

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor