Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sssj sss ssj ma

Krátky slovník slovenského jazyka 4

z r. 2003.

zodpovedať1 -á nedok.

1. niesť, preberať zodpovednosť, byť zodpovedný: osobne z-á za poriadok, rodičia z-jú za výchovu detí

2. byť totožný, zhodovať sa, súhlasiť, korešpondovať: to z-á jeho predstavám, tvrdenie (ne)z-á pravde, skutočnosti; bod A z-á bodu A′

3. byť primeraný, vyhovovať: z. potrebám verejnosti, povolanie z-á jeho schopnostiam

// zodpovedať sa obhajovať, objasňovať svoje konanie, skladať účty: z. sa (pred súdom) zo svojich činov; za to sa budete z.!

zodpovedať2 -vie -vedia -vedz! dok.

1. dať odpoveď, odpovedať na niečo: z. otázku, všetko z-l správne

2. i nedok. byť primeraný, adekvátny, byť v súlade: výsledky sotva z-ia námahe

3. i nedok. vyhovieť, vyhovovať, hodiť sa: môcť rozhodovať, to (tak) z-ie jeho povahe; vyber si miesto, ktoré ti najlepšie z-ie

4. i zodpovedať sa2 obhájiť, objasniť svoje konanie, zložiť účty: sám si to z-ie pred svojím svedomím; ako sa z-te za svoje previnenie?

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
zodpovedať ‑á ‑ajú nedok. (byť zodpovedný); zodpovedať sa
zodpovedať ‑vie ‑vedia ‑vedz! ‑vedal dok. (dať odpoveď); zodpovedať sa (obhájiť konanie)

Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn

z r. 2006, 2011, 2015, 2021.

odpovedať2 -dá -dajú -daj! -dal -dajúc -dajúci -danie nedok. 1. (ø; (komu) na čo; čím; (komu) čo/s vedľajšou vetou) ▶ ústne, slovne al. iným spôsobom bezprostredne reagovať na položenú otázku, dávať odpoveď; istým spôsobom spätne reagovať na niečí (adresný) prejav: o. bez váhania; zvyčajne odpovedá stručne, vyhýbavo, bez rozmýšľania; prihováram sa jej po slovensky a ona mi odpovedá po francúzsky; o. na otázku, na esemesku, na list; mlčí, neodpovedá; odpovedajú listom; nikdy neodpovedajte na nevyžiadané maily!; hosť relácie divákom neskôr odpovedá telefonicky; pravidelne o. na sťažnosti, na námietky; na urážku odpovedá urážkou; na všetko odpovedajú provokáciami a vyhrážaním sa súdmi; Stále rovnako odpovedáš, zlostne sipíš, alebo mlčíš. [L. Ťažký]; Na obvinenie a výsmech odpovedá iróniou. [D. Pastirčák]; Nedôverčivo krútia hlavami, keď odpovedám, že mi nič nechýba. [J. Heriban]; pren. Len vietor odpovedá na šepot plachiet: kam? [J. Buzássy]
2. (na čo) ▶ podávať vysvetlenie, možné riešenie niečoho zložitejšieho, obsiahlejšieho, čo má charakter problému, nejasnosti a pod.: dokument summitu sa snaží o. na hrozby vojen, hladu; poskytovaním rôznych služieb odpovedáme na potreby ľudí bez domova; kultúra odpovedá na požiadavky doby
3. (na čo; čím; ø) ▶ (o procesoch) prejavovať sa istou spätnou reakciou na nejaký popud: organizmus infikovaného človeka odpovedá tvorbou protilátok; aj vplyvom dopamínu mozog odpovedá na emocionálne impulzy; na dráždivý popud môže pokožka o. zvýšenou aktivitou
4. škol. (ø; z čoho) ▶ (o žiakoch, o študentoch) byť ústne skúšaný: zajtra budem o. z chémie, z matematiky; spolužiak sa hlási, že chce o.; vždy odpovedá na jednotku; gymnazisti na maturitnej skúške odpovedajú z piatich predmetov
5. (na čo; čím) ▶ (obyč. v športe) reagovať na súpera odvetnou akciou: na útok domáce hráčky odpovedajú gólom; hostia odpovedajú útočnou akciou; povstalci odpovedajú na paľbu delostrelectva
6. (ø; čím) ▶ (o prístrojoch) (pohotovo) reagovať na nejaký podnet, príkaz: počítač odpovedá pomaly; video nie je možné prehrať, server neodpovedá; ak stránka odpovedá, internetové pripojenie je v poriadku; na zadávanie textu pomocou dotykového displeja telefón odpovedá slabým vibrovaním
7. správ. ▶ zodpovedať: vyberte si zájazd, ktorý odpovedá vašim požiadavkám správ. vyberte si zájazd, ktorý zodpovedá vašim požiadavkám; farba odpovedá skutočnosti správ. farba zodpovedá skutočnosti
◘ fraz. odpovedať cez zuby a) nezrozumiteľne hovoriť b) dávať odpoveď neochotne, ledabolo, s nechuťou
▷ dok. k 1, 3, 5 ↗ odpovedať1

Synonymický slovník slovenčiny

z r. 2004.

hodiť sa 1. byť primeraný, dobrý, príhodný • byť vhod • byť vhodný • byť súci: hodí sa mi to, je mi to vhod; mäso sa hodí, je vhodné, súce na pečenie; je súci, hodí sa za učiteľa • vyhovovať: termín mi nevyhovuje • zodpovedať: toto miesto mu najlepšie zodpovedá • priliehať: šaty jej dobre priliehajú • hovor.: šiknúť sa • šikovať sa • pasovať: šikne sa k nemu; pasujú spolu • hovor. štimovať • zastar. trafiť sa: to sa trafí do môjho plánu • zapadať (presne sa hodiť): kľúč do dverí zapadá • konvenovať (o vzťahu osôb k niečomu): ten spôsob mi nekonvenuje, nehodí sa mi • zísť sa • pridať sa • prísť vhod (o niečom potrebnom, želateľnom): peniaze sa vždy zídu, prídu vhod • expr. rezať: to mi reže • subšt. bodnúť

2. tvoriť súlad, byť v súlade • svedčať • pristať • slušať: šaty sa jej (dobre) hodia, šaty jej svedčia, slušia; obaja pristanú k sebe • hovor.: pasovať • ísť • sedieť: klobúk mu pasuje, sedí • harmonizovať • ladiť: farby dobre harmonizujú, ladia (k sebe)

súhlasiť 1. byť s niekým rovnakej mienky, rovnakého názoru, prejavovať súhlas • dávať súhlas • vyjadrovať súhlas: súhlasím s riešením, aké ste navrhli; dávam na to súhlas; iba počúva a so všetkým súhlasí, vyjadruje súhlas • stotožňovať sa (mať rovnaký názor): nestotožňoval sa s rozhodnutím predstavenstva • obyč. pejor. prikyvovať (horlivo al. mechanicky súhlasiť): na schôdzke na všetko prikyvoval, so všetkým súhlasil • prisviedčať • prisvedčovať • pritakávať (slovne prejavovať súhlas): na otázky iba prisviedčal, pritakával • zastaráv. svedčiť: kto mlčí, ten svedčí • pristávať • pristupovať • privoľovať (častejšie v dokonavom vide): už pristávajú, pristupujú, privoľujú na naše požiadavky • podvoľovať sa • podrobovať sa (prestávať odporovať a prejavovať súhlas): už sa podvoľujú, podrobujú, že rozkazy splnia • sympatizovať (vyjadrovať kladný postoj, obyč. vnútorne): s jeho konaním sympatizujeme • kniž. aklamovať (nahlas, hromadne prejaviť súhlas)

2. byť rovnaký, zhodný s niečím al. navzájom • zhodovať sa: súhlasiť, zhodovať sa s originálom • zodpovedať (byť totožný s niečím): vyhlásenie zodpovedá pravde • kniž. korešpondovať (byť v súlade): korešponduje to s mojou predstavou • hovor.: hrať • sedieť • štimovať (byť v poriadku): niečo tu nesúhlasí, neštimuje; to akosi nehrá, nesedí

vyhovovať spĺňať niečie požiadavky, byť vyhovujúci • byť vhod • byť vhodný: byt nám už nevyhovuje, nie je vhodný; cesta mi nie je vhod • byť po vôli: je spokojný, práca mu je po vôli • hovor. konvenovať: súčasné postavenie mi nekonvenuje • hovor. expr. rezať: to mi reže • kniž. hovieť (byť priaznivý): tatranská klíma hosťom hovie • hodiť sa • hovor. pasovať: termín skúšky sa nám nehodí, nepasuje • spĺňať (požiadavky a pod.) • zodpovedať (byť vyhovujúci, primeraný): výrobok zodpovedá všetkým parametrom, spĺňa všetky parametre • zbaviť • hovor. ujsť (byť pomerne vyhovujúci): topánky ešte zbavia, ujdú

zhodovať sa 1. stotožňovať sa v názoroch, vo výsledkoch a pod. • byť zhodný • byť rovnaký: v cieľoch výchovy sa zhodujeme, sme zhodní; naše stanoviská sa zhodujú, sú rovnaké • byť zajedno: manželia boli zajedno v tom, že deti treba otužovať • rozumieť si: rozumieť si v názoroch • zastar. rovnať sa: povahy sa im rovnali

2. nachádzať sa v stave zhody, súhlasu • byť v súlade • byť v zhode • byť v súhlase • zodpovedať • odpovedať (niečomu): výsledky sa zhodujú, sú v súlade s výpočtami; všetko je v zhode, v súhlase s plánmi; (z)odpovedať predpokladom • súhlasiť: údaje súhlasia (s pôvodnými) • kniž. korešpondovať: tvoje informácie korešpondujú s našimi • znášať sa (žiť v zhode): so všetkými sa dobre znáša • zastaráv.: súzvučať • byť v súzvuku: pieseň súzvučí, je v súzvuku s citmi prítomných • zried. kryť sa: sen sa nekryje so skutočnosťou

zodpovedať sa p. zodpovedať2

zodpovedať1 1. mať povinnosť niesť následky za niečo • byť zodpovedný • niesť zodpovednosť • preberať zodpovednosť: zodpovedať, byť zodpovedný za poriadok; za výchovu nesú, preberajú zodpovednosť rodičia • ručiť • zaručovať sa (zaväzovať sa niesť následky za niečo): za bezpečnosť pracovníkov ručíš ty; zaručovať sa za svoje výrobky • môcť: ja za to nemôžem

2. byť totožný, zhodný s niečím, nachádzať sa v stave zhody • zhodovať sa • odpovedať: obraz (z)odpovedá skutočnosti, zhoduje sa so skutočnosťou • byť v súlade • byť v zhode • byť v súhlase • súhlasiť: údaje sú v súlade, zhode, súhlase s faktmi; výsledok počítania súhlasí s našimi predpokladmi • kniž. korešpondovať: váš názor korešponduje s naším • zastaráv.: súzvučať • byť v súzvuku • pren. rezonovať: súzvučí, rezonuje to s jeho naturelom • zried. kryť sa: názor sa nekryje s realitou

3. byť vyhovujúci, primeraný, adekvátny niečomu • vyhovovať: našim požiadavkám výrobok nezodpovedá, nevyhovuje • hodiť sa: na fyzickú prácu sa nehodí; hodí sa to mojim predstavám

zodpovedať2 vysvetliť, objasniť svoje konanie a stáť za ním • zodpovedať sa: Ako si zodpovieš takú vec?; za previnenie sa treba zodpovedať • obhájiť: musíš svoj čin obhájiť • zložiť účty: treba vám zložiť účty za celé obdobie

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

zodpovedať sa2, -á, -ajú nedok. (komu, pred kým, za čo, z čoho i bezpredm.) byť zodpovedný, skladať účty z niečoho: Budem sa zodpovedať proletariátu. (Min.) Za toto budete sa zodpovedať. (Kuk.) Zavedie ťa stráž do kancelárie zodpovedať sa. (Taj.) Žiak, ktorý sa previnil, zodpovedá sa pred svojou mládežníckou organizáciou. (Pláv.); z. sa z hriechov

zodpovedať1, -á, -ajú nedok.

1. (čomu) byť v zhode s niečím, byť totožný, zhodný s niečím, byť adekvátny niečomu, zhodovať sa s niečím: tvrdenie zodpovedá pravde; výrok zodpovedá skutočnosti; slová zodpovedajú činom; z. predstavám, záujmom niekoho; Skutočnosť nezodpovedala ideálu. (Kuk.) Bol sklamaný, keď ju zazrel, lebo nezodpovedala obrazu, ktorý nosil od nej. (Jégé)

2. (čomu, komu, zried. i bezpredm.) byť vyhovujúci, primeraný, vyhovovať; hodiť sa: fazuli zodpovedajú teplé, ľahké pôdy; Vidí, že mu svet tento nezodpovedá. (Kuk.) Budova (školy) nezodpovedá ani potrebám dietok. (Taj.) Hádam jej to zodpovedalo ostať starou pannou. (Tim.) (Úradníkov) on vďačne prevezme, keď len ako-tak zodpovedajú a nemajú najhoršiu minulosť. (Jégé)

3. (za čo, za koho) mať, niesť zodpovednosť, byť zodpovedný: z. za chyby, z. za poriadok (na pracovisku); osobne z. za úspech niečoho; z. za život, za zdravie niekoho; z. za deti

zodpovedať2, -povie, -povedia dok. i nedok.

1. (čomu) byť primeraný, adekvátny niečomu, zhodný s niečím; byť v súlade s niečím; zhodnúť sa, zhodovať sa s niečím: výsledky čoskoro zodpovedia námahe; Janík má platu okolo 22.000 korún, to zodpovie, rátajúc úroky, okrúhle polmiliónovému kapitálu na jeden rok. (Jes.) O kajkane (vtákovi) sa už hovorilo až primnoho, ale ani zďaleka nie toľko, koľko zodpovie počtu. (Kuk.)

2. (komu, čomu) vyhovieť, vyhovovať, hodiť sa: jej povahe dobre zodpovie učiteľské povolanie; Za to miesto sa rozhodnite, ktoré vám najlepšie zodpovie. (Šolt.); orechu najlepšie zodpovedia kypré pôdy

zodpovedať3, -povie, -povedia, rozk. — povedz dok. (čo, na čo i bezpredm.) dať odpoveď, odpovedať na niečo: z. (si) otázku, z. dotaz; z. na otázku, na dotaz; O katechizmus sa neboj, ja zodpoviem i za teba. (Kuk.) Nemôže odísť, kým nezodpovie pred súdom (Vans.) kým nevydá svedectvo. Treba zodpovedať, prečo si ceníme dielo Janka Kráľa. (Piš.)

zodpovedať4, -povie, -povedia, rozk. -povedz (za čo, za koho i čomu) i zodpovedať sa1 (komu, pred kým, za čo, z čoho i bezpredm.) dok. prevziať zodpovednosť, stať sa zodpovedným; zložiť účty: Toto je vaša vec. Sami za ňu zodpoviete. (Karv.) Kto zodpovie za to, keď sa potom nepriateľ nad krajinou pomstí. (Kal.); pren. Choď, dostoj jej (povinnosti), kým ja zas doma svojej (povinnosti) zodpoviem (Hviezd.) splním ju; z. sa rodičom za svoje činy; Ako sa zodpoviete pred bohom za tie duše? (Vans.) Nech sa teda sama zodpovie zo svojich hriechov. (Švant.) Zodpovieš sa, prečo si túžil po veľkosti. (Král.)

Morfologický analyzátor

zodpovedať dokonavé sloveso
(ja) zodpoviem VKdsa+; (ty) zodpovieš VKdsb+; (on, ona, ono) zodpovie VKdsc+; (my) zodpovieme VKdpa+; (vy) zodpoviete VKdpb+; (oni, ony) zodpovedia VKdpc+;

(ja som, ty si, on) zodpovedal VLdsam+; (ona) zodpovedala VLdsaf+; (ono) zodpovedalo VLdsan+; (oni, ony) zodpovedali VLdpah+;
(ty) zodpovedz! VMdsb+; (my) zodpovedzme! VMdpa+; (vy) zodpovedzte! VMdpb+;
(nejako) zodpovediac VHd+;

Zvukové nahrávky niektorých slov

zodpovedať: →speex →vorbis

Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu

Addis Abebe a zodpovedá ≈ Addis Abebě a odpovídá
EUPT Kosovo a zodpovedá ≈ EUPT Kosovo a odpovídá
ICM / OZEÚ a zodpovedá ≈ MCM / ZZEU a odpovídá
mg / 200 mg zodpovedá 375 mg ≈ mg / 200 mg odpovidá 375 mg
mg / 200 mg zodpovedá 375 mg ≈ mg / 200 mg odpovídá 375 mg
výkrik kadeta Bieglera zodpovedá ≈ výkřik kadeta Bieglera odpovídá
zodpovedá 5 ml / min Erbituxu ≈ odpovídá 5 ml / min Erbituxu
zodpovedá 5 ml / min Erbituxu 2 ≈ odpovídá 5 ml / min Erbituxu 2
...

Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu

hodnota vlastného imania zodpovedá ≈ equity value corresponds to
ml, čo zodpovedá 60 MU ≈ ml, corresponding to 60 MU
ml roztoku, čo zodpovedá ≈ ml solution, corresponding to
obsahuje 44 mikrogramov, čo zodpovedá ≈ contains 44 micrograms, corresponding to
obsahuje 44 mikrogramov, čo zodpovedá 12 ≈ contains 44 micrograms, corresponding to 12
práva, ktoré zodpovedajú alebo ≈ law which correspond or
štyri piliere, ktoré zodpovedajú ≈ four pillars which correspond

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor