budiť, -í, -ia nedok.
1. (koho, čo) rušiť niekomu spánok, prebúdzať zo sna, zobúdzať: O tretej ráno už vstal a budil starú mater. (Taj.) Vozy rachocú a budia tiché kopanice. (Ráz.)
2. (čo) vzbudzovať, vyvolávať, byť príčinou niečoho: b. obdiv, b. záujem; b. úctu, lásku k niečomu; budiť v niekom dobré predsavzatie; b. národné povedomie; b. pozornosť, nechuť, nenávisť, závisť, údiv, úžas, odpor, súcit; el. tech. b. napätie
● b. zlú krv vyvolávať pohoršenie, b. podozrenie byť podozrivý;
opak. budievať, -a, -ajú;
dok. k 1 zobudiť, prebudiť, k 2 vzbudiť
|| budiť sa
1. preberať sa zo spánku, prebúdzať sa, zobúdzať sa: b. sa včas ráno, b. sa sám od seba; Chalupy sa budia pomaly. (Ráz.); pren.: Vidiek sa budí. (Kuk.) Nastala jar. Všetko sa budí k životu. (Tim.);
2. vznikať, objavovať sa: Ak v blízkosti vodiča pohybujeme magnetom, budí sa (indukuje sa) vo vodiči elektrický prúd. — Tým viacej budila sa v Tonkovi maminkina povaha. (Taj.);
dok. zobudiť sa, prebudiť sa
zobudiť, -í, -ia dok.
1. (koho) vytrhnúť zo spánku (al. z mdlôb), prebudiť, prebrať: z. niekoho z driemot, zo sna, zo spánku; Ak by spal. zobuďte ho. (Karv.) Zobudil ho buchot dverí. (Min.) I o polnoci si ho mohol zobudiť, ak šlo o národnú vec (Taj.) vždy bol ochotný konať;
pren. vytrhnúť z pasivity, pohnúť niekoho k niečomu: (Obidve chcú) zobudiť ho, aby mu svitlo, že i okrem banky je život. (Jes.)
2. (čo) podnietiť, vyvolať, vzbudiť u niekoho niečo: z. v niekom iniciatívu, vedomie zodpovednosti; zobudiť nádej na vyzdravenie (Vaj.); z. u niekoho národné povedomie; Chcel zobudiť súcit v ľuďoch. (Fig.) (Protestantizmus) i u nás zobudil svieži život. (Vlč.) vznešený údel vzkriesiť národ, zobudiť ho (Kuk.) urobiť ho uvedomelým;
nedok. zobúdzať, -a, -ajú
|| zobudiť sa
1. prebrať sa zo spánku (al. z mdlôb), prebudiť sa, prebrať sa, precitnúť: z. sa zo sna; z. sa na hlas budíka; pren. Jedného rána zobudí sa zase zem (Žáry) oživne príroda.
2. (v kom, v čom i b ezpredm.) objaviť sa, prebudiť sa, vzniknúť, povstať: V Jeseniovi sa zobudil záujem lekára. (Zúb.) V hrudi sa jej zobudila akási nežnosť. (Kuk.) I v zlom človeku sa svedomie zobudí (Vaj.) ohlási sa, prejaví sa. Zobudil sa jeho slovenský cit. (Škult.);
nedok. zobúdzať sa