Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sssj sss ssj ssn hssj

zobudiť dok.

1. prebudiť (význ. 1): z. deti, z-l ho krik

2. vyvolať (význ. 5), podnietiť, prebudiť, vzbudiť: z. u niekoho zvedavosť, záujem;

nedok. zobúdzať -a

// zobudiť sa

1. prebudiť sa (význ. 1): z. sa o šiestej

2. zjaviť sa (význ. 1, 2), objaviť sa, prejaviť sa, prebudiť sa: z-li sa v ňom zlé vlastnosti;

nedok. zobúdzať sa

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
zobudiť ‑í ‑ia dok.; zobudiť sa

zobudiť -dí -dia zobuď! -dil -diac -dený -denie dok.


zobudiť sa -dí sa -dia sa zobuď sa! -dil sa -diac sa -dený -denie sa dok.

budiť -dí -dia buď! -dil -diac -diaci -dený -denie nedok. 1. (koho, čo) ▶ privádzať zo spánku do stavu bdenia; vytŕhať zo spánku; syn. prebúdzať, zobúdzať: b. deti; budenie telefónom; ráno ma nebuď!; Spočiatku som bola ustavične unavená, deti ma budili každé tri hodiny. [NP 1995]; Nočné živočíchy nesmiete cez deň budiť a narúšať tak ich stereotyp. [Pd 1994]
2. (čo) ▶ spôsobovať vznik niečoho; byť príčinou vzniku niečoho; syn. vzbudzovať, vyvolávať: b. hnev, obdiv, súcit, zvedavosť; b. nenávisť, odpor, rešpekt; b. podozrenie, pochybnosti; b. pozornosť, verejné pohoršenie; Ich počínanie budilo úžas. [R. Jašík]; Vašou povinnosťou je manžela budiť k aktivite. [A. Bednár]; bledučké dievčatko, ktoré budilo dojem ustráchanej bytosti [Pd 1994]
fraz. budiť zlú krv vyvolávať pohoršenie
opak. budievať -va -vajú -val; dok. k 1prebudiť, zobudiť, k 2vzbudiť


budiť sa -dí sa -dia sa buď sa! -dil sa -diac sa -diaci sa -denie sa nedok. 1. ▶ prechádzať zo spánku do stavu bdenia; syn. prebúdzať sa, zobúdzať sa: b. sa zo sna; b. sa skoro ráno; b. sa na hluk; Každá mama vie, čo je to budiť sa na detský plač. [VNK 2002]; pren. Zem sa budí, mäkne. [L. Ťažký]
2. ▶ začínať jestvovať; syn. vznikať, objavovať sa: Radosť sa budila v Goljanovom srdci, ale chvíľami ustupovala neznámemu žiaľu. [K. Horák]; Toľko rán, v ktorých nástojčivo budí sa pieseň. [J. Kantorová-Báliková]
dok.prebudiť sa, zobudiť sa, k 2 ivzbudiť sa

-diť/109689 4.30: verbá inf. dok. 77070 presadiť/5076 nahradiť/4735 sústrediť/4728 zaradiť/4228 poradiť/4146 potvrdiť/3664 posúdiť/3223 prezradiť/2446 oslobodiť/1782 hodiť/1780 zariadiť/1706 vyhodiť/1504 povzbudiť/1453 zriadiť/1320 podriadiť/1285 vzbudiť/1211 uhradiť/1125 vyslobodiť/1098 poškodiť/1080 usadiť/1053 odradiť/1031 vyvodiť/1004 obsadiť/984 zobudiť/954 nasadiť/929 zavraždiť/864 narodiť/820 prebudiť/811 posadiť/759 odsúdiť/706 uškodiť/699 priradiť/675 prihodiť/627 odvodiť/612 zhodiť/602 zladiť/595 zosúladiť/566 usúdiť/543 zhromaždiť/534 odprevadiť/517 zasadiť/505 (159/13090)

povzbudiť dodať niekomu, niečomu silu, odvahu, chuť do nejakej činnosti; urobiť niečo intenzívnejším, živším • posmeliť: povzbudiť, posmeliť mladých do podnikaniaaktivizovaťzaktivizovať: (z)aktivizovali nás do boja proti rakovinepodnietiť (dať podnet na niečo): podnietil som ho, aby sa prihlásil na konkurzpohnúťexpr. zobudiť: treba ich pohnúť, zobudiť, aby nezmeškali príležitosťexpr.: vyburcovaťzburcovať: vyburcovať niekoho k väčšiemu výkonunaviesť (na niečo nežiaduce): naviesť väzňa na útekkniž. stimulovať: stimulovať kladné vlastnosti u detí; stimulovanie rastu vlasovlek. tonizovať (ovplyvniť tonus): tonizovanie svalstvavzpružiťobodriť: vzpružiť sily chorého; sprcha ho obodrilaosviežiťoživiť: oživiť záujem o vážnu hudbukniž. animovať: animovať prítomných do spevu


prebrať sa vrátiť sa do stavu plného vedomia (zo spánku, z mdlôb, z intenzívne prežívaného duševného stavu) • zobudiť saprebudiť saprísť k seberozobrať sa: pomaly sa prebrala, zobudila z tuhého spánku; nemohol sa z bezvedomia prebrať, prísť k sebe; prebrať sa zo zamyslenostiprecitnúť (zľahka, nie celkom sa prebrať): precitnúť zo snaexpr. zduriť sa (náhle): zduril sa zo spánkuspamätať sa (z citového rozrušenia): nemohli sa z ohromenia spamätaťexpr.: pozviechať sapozbierať sa: ledva sa z mdlôb pozviechal, pozbieral


strhnúť sa 1. urobiť telom prudký pohyb, prudko sa pohnúť (obyč. z vonkajšieho popudu) • myknúť satrhnúť sa: (s)trhol sa, mykol sa od ľaku a spadolexpr. vyjašiť savyplašiť sa (pri strate rozvahy): pri náhlom výstrele sa deti vyjašili, vyplašilivyľakať savydesiť savystrašiť sa: pri každom údere sa vyľakala, vydesilavyskočiť (prudko vstať pri náhlej reakcii): pri zvuku krokov chlap vyskočil

2. náhle, prudko prerušiť spánok, byť vytrhnutý zo sna: v noci sa strhol celý spotenýprebudiť sazobudiť saprebrať sa (prerušiť spánok, obyč. nie prudko) • kniž. precitnúť (nadobudnúť plné vedomie): precitnúť zo spánku, z mdlôbvyskočiť (náhle prerušiť spánok a vstať): keď počul budík, vyskočilpostŕhať sapostrhávať sapostrhúvať sa (postupne sa strhnúť zo spánku, náhle sa zobudiť; o viacerých jednotlivcoch): postŕhali sa, akoby bol hrom udrel

3. zrazu, náhle sa objaviť (obyč. o živelnej pohrome al. negatívnom deji) • vypuknúť: strhla sa búrka, vypukol požiarkniž.: rozpútať saprepuknúť: rozpútal sa krutý boj; prepukol poplach, smiechvzplanúťsplanúťvzbĺknuťzbĺknuť: vzplanuli, splanuli bitky, (v)zbĺkli nepokojenastaťpovstaťvzniknúťzačať sa (obyč. nie náhle, nie prudko): nastal vietor; povstala, vznikla trma-vrma; začala sa medzi nimi hádka


vyvolať 1. spôsobiť vznik • vzbudiťpodnietiť: vyvolať, podnietiť hádku, nepokoje, bitku, radosť; vyvolanie, vzbudenie ľútosti, rešpektu, obdivukniž. vznietiť: ktosi vznietil proti nám podozreniezobudiť: chceli v nás zobudiť súcitkniž. navodiť: žartom navodiť príjemnú atmosféruvyčariťkniž. vylúdiť: vyčariť, vylúdiť úsmevzapríčiniťkniž. rozpútať (začať niečo negatívne): zapríčiniť, rozpútať požiar, vojnu

2. urobiť si o niečom, o niekom v mysli predstavu • predstaviť sivybaviť si: vyvolá si, vybaví si v mysli známu tvárkniž. evokovať: evokovalo to v nás radostnú náladu

3. menom vyzvať žiaka odpovedať • štud. slang. vytiahnuť: možno ma dnes profesor nevyvolá, nevytiahne


vzbudiť 1. dať podnet na vznik niečoho • vyvolaťpodnietiť: chlapcovo správanie vzbudilo, vyvolalo podozrenie; neposlušnosť vzbudila, podnietila vo mne zlosťzobudiťprebudiť: ochota zobudí v ňom pocit vďačnosti; prebudiť v mládeži iniciatívuhovor. zbudiť: zbudil v dievčati silný citkniž. vznietiť: vznietiť vášeňspôsobiťzapríčiniť (stať sa príčinou obyč. niečoho negatívneho): svojím správaním spôsobí, zapríčiní rozruch, škandál

2. p. zobudiť 1


zobudiť sa 1. nadobudnúť plné vedomie, vrátiť sa do stavu bdenia (po spánku, mdlobách a pod.), pren. zanechať pasivitu • prebudiť sazbudiť sa: z(o)budil, prebudil som sa neskorozastar. vzbudiť sa (Záborský)otvoriť oči: keď som otvoril oči, bolo už poludnieprebrať sa: v noci sa preberie a nemôže zaspať; prebrať sa z mdlôb, z otupeniaprecitnúť (zľahka, nie celkom sa zobudiť): nadránom precitla; precitnúť z ohromeniazastar. precítiť sa (Ondrejov)expr. zduriť sa: zduriť sa zo snastrhnúť sa (zrazu, náhle sa zobudiť): pri zahrmení sa dieťa strhlo

2. náhle sa začať prejavovať • prebudiť savzbudiť sa: v žiakovi sa zobudil, prebudil, vzbudil záujem o šport; zobudilo sa, prebudilo sa v ňom svedomieobjaviť sazjaviť saohlásiť saprihlásiť saozvať sadať o sebe vedieť: náhle sa ohlásil, ozval žalúdok; znova sa objavila skrytá choroba


zobudiť 1. priviesť zo spánku, z mdlôb al. z nejakého duševného stavu do stavu bdenia; pren. vytrhnúť z pasivity • prebudiťzbudiť: kázal sa z(o)budiť o šiestej; prebudil ma lomoz z vedľajšej izby; zobuď, prebuď ho zo zadumaniazastar. vzbudiť: vzbudiť zo spánku niekohoexpr. zohnať: Zožeň ho, už je neskoro!prebrať: nemohol sa prebrať z mrákot, zo spánkuexpr.: zduriťzburcovaťzbútoriťzbuntošiťzbuntovať (obyč. v pren. význame): zdurili, zburcovali nás o polnoci; zburcovať, zbuntošiť niekoho do aktivitypobudiťpozobúdzaťpoprebúdzaťpopreberať (postupne, viac osôb)

2. p. vzbudiť 1

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

budiť, -í, -ia nedok.

1. (koho, čo) rušiť niekomu spánok, prebúdzať zo sna, zobúdzať: O tretej ráno už vstal a budil starú mater. (Taj.) Vozy rachocú a budia tiché kopanice. (Ráz.)

2. (čo) vzbudzovať, vyvolávať, byť príčinou niečoho: b. obdiv, b. záujem; b. úctu, lásku k niečomu; budiť v niekom dobré predsavzatie; b. národné povedomie; b. pozornosť, nechuť, nenávisť, závisť, údiv, úžas, odpor, súcit; el. tech. b. napätie

b. zlú krv vyvolávať pohoršenie, b. podozrenie byť podozrivý;

opak. budievať, -a, -ajú;

dok. k 1 zobudiť, prebudiť, k 2 vzbudiť

|| budiť sa

1. preberať sa zo spánku, prebúdzať sa, zobúdzať sa: b. sa včas ráno, b. sa sám od seba; Chalupy sa budia pomaly. (Ráz.); pren.: Vidiek sa budí. (Kuk.) Nastala jar. Všetko sa budí k životu. (Tim.);

2. vznikať, objavovať sa: Ak v blízkosti vodiča pohybujeme magnetom, budí sa (indukuje sa) vo vodiči elektrický prúd. — Tým viacej budila sa v Tonkovi maminkina povaha. (Taj.);

dok. zobudiť sa, prebudiť sa


zobudiť, -í, -ia dok.

1. (koho) vytrhnúť zo spánku (al. z mdlôb), prebudiť, prebrať: z. niekoho z driemot, zo sna, zo spánku; Ak by spal. zobuďte ho. (Karv.) Zobudil ho buchot dverí. (Min.) I o polnoci si ho mohol zobudiť, ak šlo o národnú vec (Taj.) vždy bol ochotný konať;

pren. vytrhnúť z pasivity, pohnúť niekoho k niečomu: (Obidve chcú) zobudiť ho, aby mu svitlo, že i okrem banky je život. (Jes.)

2. (čo) podnietiť, vyvolať, vzbudiť u niekoho niečo: z. v niekom iniciatívu, vedomie zodpovednosti; zobudiť nádej na vyzdravenie (Vaj.); z. u niekoho národné povedomie; Chcel zobudiť súcit v ľuďoch. (Fig.) (Protestantizmus) i u nás zobudil svieži život. (Vlč.) vznešený údel vzkriesiť národ, zobudiť ho (Kuk.) urobiť ho uvedomelým;

nedok. zobúdzať, -a, -ajú

|| zobudiť sa

1. prebrať sa zo spánku (al. z mdlôb), prebudiť sa, prebrať sa, precitnúť: z. sa zo sna; z. sa na hlas budíka; pren. Jedného rána zobudí sa zase zem (Žáry) oživne príroda.

2. (v kom, v čom i b ezpredm.) objaviť sa, prebudiť sa, vzniknúť, povstať: V Jeseniovi sa zobudil záujem lekára. (Zúb.) V hrudi sa jej zobudila akási nežnosť. (Kuk.) I v zlom človeku sa svedomie zobudí (Vaj.) ohlási sa, prejaví sa. Zobudil sa jeho slovenský cit. (Škult.);

nedok. zobúdzať sa

obudiť p. zobudiť


obudiť sa p. zobudiť sa

zobudiť [zo-, ze-, z-] dk koho prebrať zo spánku, prebudiť niekoho: kdi slissaly sme strelbu, nuz ma Lukács, towariss, zobudil (ZVOLEN 1740); ponewacš lichwa geg we sskodye bola, zobudgel sem gu (ORLOVÉ 1763); len si tj tu nocug, siva holubicka, weru tja zebudim, ked vinďe zornička (KC 1791); múžeš gu súžiti, ale neusúžíš, buď i celé peklo k tomu zbudíš (BE 1794); z. sa prebrať sa zo spánku: kdi sem na pokogi ležel a spal, giž o polnoci bilo, od welikeho kriku sem se zbudil (VLKANOVÁ 1634); tak ge mne to tasko, kim sa zobudim (RADVAŇ 1704); moja manka čudno spí, ona sa hneď zebudí (AD 18. st);
x. pren iz vsoho hréchu nasoho zloho se zbudzilyi (HPS 1752) spamätali sa

zobuďiť zobuďiť

Zvukové nahrávky niektorých slov

a keď ho zobudil et, l'ayant éveillé
a šetrne ho zobudil et l'éveilla doucement
ktorý sa zobudil prvý qui se réveilla le premier
vás chcel zobudiť touto voulu vous réveiller par cette
zobudiť sa po niekoľkých me réveiller après quelques

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu