zobraziť, -í, -ia dok. (čo, koho)
1. znázorniť obrazom, vyobrazením (napr. kresbou, maľbou, fotografiou, rysovaním ap.), vyobraziť: z. povrch zeme, z. terén na mape; grafické zobrazenie vzdialeností bodov; ostrosť fotografického zobrazenia; Na gobelínoch boli zobrazené scény lásky Jupitera a Lédy. (Jégé)
2. umeleckými prostriedkami sa vyjadriť o ničom, o niekom, umelecky zachytiť niečo; vylíčiť: pravdivo z. skutočnosť (v románe); z. život v celej šírke; básnické zobrazenie minulosti; hudobne z. krásu kraja; Ťažko zachovať ilúziu čitateľovi, keď poet zobrazí devu. (Vlč.); epické zobrazenie udalostí (Pláv.);
nedok. zobrazovať, -uje, -ujú
|| zobraziť sa
1. zried. znázorniť sa umeleckým obrazom: Toto dielo pochádza z roku 460 pred Kristom a už vtedy sa človek vedel takto zobraziť. (Bedn.)
2. odraziť sa, odzrkadliť sa: Žltá lampa zobrazila sa v kaluži. (Jil.); pren. (V oku morskom) zobrazil sa mi celý život (Hviezd.) predstavil sa mi, ukázal sa;
nedok. zobrazovať sa
|| zobraziť si (čo, koho) predstaviť si: (Štúr) takto zobrazil si protivy tieto na Bielej Hore. (Hurb.); zobraziť si (niečo) v predstave (Pláv.); z. si niekoho vo sne;
nedok. zobrazovať si