Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sss ssj ma

zobrať -berie -berú -tý/-ný dok.

1. vziať (význ. 1 – 11): z. tašku do ruky, dieťa na kolená; z. tabletku; ktosi mu z-l hodinky; z-r liter vína! z. si príklad (z niekoho); z. niekoho na byt; autobus (ne)z-l všetkých; (ne)z-li ho na vojnu, z-la ho polícia; vietor z-l strechu; z. funkciu; on to z-l vážne; hovor. celkom ho to z-lo; z-rme si napr. (takýto prípad); z. niečo na vedomie

2. odobrať z povrchu, pozberať: z. smotanu z mlieka, úrodu z poľa, z. (riad) zo stola

3. zhromaždiť, sústrediť: z-né spisy (autora)

4. sústrediť do intenzívnej činnosti, pozbierať: z. všetku (svoju) silu, energiu, odvahu

z. si niečo do hlavy zaumieniť si; z-l si mi to z → úst; z. si niekoho, niečo na → mušku; z. (si) niekoho do → parády; z. → rozum do hrsti; z. si niečo k → srdcu; z. niečo na → ľahkú váhu; expr. nech to čert z-ie! vyj. zlosť, rezignáciu, ľahostajnosť;

nedok. k 2, 3, 4 zoberať, k 2, 4 i zberať

// zobrať sa

1. pobrať sa (význ. 1), vziať sa: z-l sa a odišiel

2. zjaviť sa (význ. 2), objaviť sa, vziať sa: odkiaľ sa z-li tie veci?

3. (o dvojici) uzavrieť manželstvo, vziať sa: tohto roku sa chcú z.;

nedok. k 1 zberať sa

// zobrať si vziať si: z-l si dievča z vidieka

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
zobrať ‑berie ‑berú ‑bral ‑bratý/‑braný dok.; zobrať sa; zobrať si

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

dať sa 1. začať niečo robiť • pustiť sapribrať sa: dal sa, pustil sa, pribral sa do robotychytiť saprichytiť sachopiť sa: chlapi sa chytili, chopili rúbať drevoprikročiťpristúpiť (v úradnom styku): pristúpiť k hlasovaniuodhodlať sapodobrať sapodujať sa (s vedomím zodpovednosti): podujať sa na ťažkú úlohupriprieť sa (s premáhaním nevôle): priprela sa do učenia až pred skúškamikniž. prepožičať sa (dať sa získať na niečo, obyč. zlé): prepožičal sa na spreneveru peňazíhovor. spustiť (dať sa do kriku, plaču a pod.): spustila krikexpr.: schytiť savychytiť sa (prudko): pár sa vychytil do tancaexpr. lapiť sa: načim nám lapiť sa robotyzastaráv. oddať sakniž. jať sa: jal sa snívať, oddal sa snívaniuexpr. zahryznúť sahovor. expr. zažrať sa (intenzívne sa začať s niečím zaoberať): pohrúžila sa, zažrala sa do čítaniafraz. vyhrnúť si rukávykraj. prisošiť sa (Felix)popúšťať sapopriberať sapozahrýzať sa (postupne)

2. začať sa pohybovať istým smerom • pobrať sazobrať savybrať sa: dali sa, pobrali sa na cestu; vybrali sa rovno do hotelapustiť sa: sprievod sa pustil ulicamipodať sa: podať sa ďalejvykročiťvydať saísťzamieriť: vykročili, zamierili správnym smeromvypraviť savystrojiť savychystať sa (s predchádzajúcou prípravou): vypravil sa na dlhú cestuexpr.: vychytiť saschytiť sa (rýchlo) • zried. ubrať sa

3. p. rozhodnúť sa 4. p. podvoliť sa


chytiť 1. vziať, zobrať do ruky, do rúk • uchopiťchopiťchopiť sa: chytil dieťa za ruku; uchopil, chopil hrniec za ucho; chopil sa sekerylapiťulapiťkniž.: pojaťjať: (u)lapil nôž, do rúkschytiťschopiťpochytiť (náhlivo, prudko): schytil, schopil ženu do náručia; pochytil palicu a udrelzobraťvziať: zobrať, vziať kabelku do ruky, dieťa za rukuexpr.: chmatnúťschmatnúťchvatnúťschvatnúťchňapnúťkmasnúť (prudko, v rýchlosti): chmatol, schvatol ho za golier; pes chňapol za kosťou (labami, papuľou)expr.: zdrapiťzdrapnúťpopadnúťzried. spopadnúťpolapiťrafnúťsubšt.: grajfnúť • zgrajfnúť (prudko): zdrapiť, popadnúť, rafnúť niekoho za rukupochytať (postupne, viac vecí)

2. pre škodlivú činnosť obmedziť pohyb, nedovoliť v pokračovaní takej činnosti • zadržaťdostaťdochytiťlapiťpolapiťdolapiť: chytiť, zadržať, dostať, dochytiť, dolapiť zlodejaexpr. čapnúť: už ho čaplizaistiťzatknúť (dať do vyšetrovacej väzby): vraha zaistili, zatkliulapiť (dostať do svojej moci) • zastaráv. dopadnúťnár. dosalápiť (Kálal)

3. lovom získať • uloviť: chytiť, uloviť rybuzlapaťlapiť: zlapali, lapili vtáčikazried. ulapiťvychytaťvylapať (všetko, do jedného)

4. prudko postihnúť (o citovom al. telesnom hnutí) • zmocniť sazachvátiť: chytil ho, zmocnil sa ho žiaľ, strach; zachvátil ho kašeľkniž.: jaťpojať: jal ho odporzaujať: hra ho hneď zaujalazasiahnuť (prudko sa rozšíriť; o niečom živelnom): oheň zasiahol vedľajšie domynapadnúť: choroba ho celého napadlavychytiťpochytiť: vychytil ho kašeľ; pochytila ju prudká bolesť

5. p. dostať 3 6. p. stihnúť 2 7. p. prilepiť sa 1


nadobudnúť stať sa majiteľom, nositeľom niečoho • získať: nadobudol, získal vzdelaniedostať (nadobudnúť ako výsledok niečoho): dostal vyznamenaniezaobstarať siobstarať sizaopatriť sizadovážiť si (po predchádzajúcom úsilí): obstarala si látku na šaty; zadovážil si diplomhovor. zohnaťhovor. expr. splašiť: zohnal, splašil nový kabátvziaťzobraťprísťdôjsť (nadobudnúť bez osobitného úsilia): Kde si vzal toľko peňazí?; ľahko prišiel k tituludosiahnuťdomôcť sa (nadobudnúť s námahou): dosiahol dobré výsledky; domohol sa uznanianahromadiťnabrať (nadobudnúť veľké množstvo): nahromadil si celý majetokexpr.: nahonobiťnazhonobiťhovor. zhonobiť: nahonobil, zhonobil veľa peňazízdediť (nadobudnúť dedičstvom) • nár. nadobariť si


objaviť sa stať sa pozorovateľným, viditeľným (často náhle a nepredvídane) • zjaviť sa: na tvári sa mu objavili, zjavili prvé vráskyvyskytnúť sa: epidémia sa objavila, vyskytla na troch miestachprísť (neočakávane) • ukázať sa: príznaky choroby prišli, ukázali sa až neskôrfraz. prísť na oči (niekomu): už nám viac neprišiel na oči, už sa viac neobjavilpredstaviť sa: pred očami sa mu predstavila rodná dedinakniž. vyvstať: v prípade vyvstali nové dôkazyohlásiť saprihlásiť saozvať sadať o sebe vedieť (o telesných al. duševných príznakoch, javoch): ohlásili sa, prihlásili sa príznaky choroby; po čase sa ozval smäd; už dlho o sebe nedal vedieťvziať sanabrať sazobrať sa: Kde sa tu vzalo, nabralo, zobralo toľko vody?vynoriť sa: vynorili sa nové problémyexpr. vyrojiť sa (objaviť sa v množstve): na nebi sa vyrojili hviezdyexpr. vyrásťzastar. predstať (náhle sa objaviť): zrazu pred ním vyrástla postava; náhle pred nami predstalo strašidlohovor. expr.: dostihnúťprikvitnúť (nečakane prísť) • zahraťzaihrať (nečakane sa objaviť v očiach): v očiach jej zahrali, zaihrali slzy

p. aj ukázať sa


odísť 1. chôdzou, dopravným prostriedkom al. iným pohybom opustiť nejaké miesto (op. prísť, dôjsť) • odobrať sapobrať sa: deti odišli, odobrali sa, pobrali sa do školy, do kostolazobrať savziať sa (preč): urazený sa zobral prečzried. ubrať sahovor. pôjsť: každý pošiel svojou stranounár.: tajsťtaísť: zabavili sa a tašli domovvzdialiť sahovor.: odskočiť (si)odbehnúť (na chvíľu odísť): na chvíľu sa vzdialiť, odskočiť si, odbehnúť z pracoviskaodpojiť saodlúčiť sa (odísť od skupiny): skoro sa od nás odpojiliodstúpiť (odísť jedným-dvoma krokmi): odstúpiť od oblokaodpochodovaťhovor. zastar. odmašírovať (odísť pochodovým krokom, expr. odísť vôbec) • hovor. expr. odplávať: hrdo odplávala z miestnostiodtancovať (odísť tanečným krokom) • odcestovať (odísť na cestu) • expr. poputovať (odísť z jedného miesta na druhé): z domu poputoval na druhý koniec dedinyhovor. expr. odvandrovaťexpr.: vypratať saodpratať saodkapaťodtiahnuť (často v množstve): vojsko už odtiahloodsťahovať sa: keď sa starí zo sály odsťahovali, začala sa pravá zábavaexpr.: spakovať sapakovať sa (obyč. v rozkaze): (S)pakujte sa okamžite preč!hovor. expr. vypadnúť: z podniku sme vypadli po polnocifraz. expr. hodiť spiatočku: hodili spiatočku a už ich nebolotrocha pejor.: odtrepať saodtrieskať sa: Kam sa všetci odtrepali?ujsťutiecť (tajne odísť): ujsť z domuexpr.: zdúchnuťzdupkaťfraz. expr. stratiť sa ako smrad (odísť zo strachu, zbabelosti a pod.) • vytratiť sastratiť sazried. odtratiť sazmiznúťhovor. expr. vypariť sa (nenápadne odísť): vytratil sa, vyparil sa zo schôdzkyexpr.: odkradnúť savykradnúť saukradnúť sa (tajne odísť) • hovor.: vykĺznuťvyšmyknúť saexpr. uvrznúťexpr. zried. vyvrznúť (nenápadne a rýchlo odísť): vykĺznuť z izbyexpr.: odplaziť saodliezťodplúžiť saodplichtiť sa (potichu, nenápadne odísť) • expr. vytrúsiť sautiahnuť sa (odísť na odľahlé miesto): utiahol sa do samotyhovor. expr.: odprášiťodpáliťodtrieliť (rýchlo odísť) • expr.: odfrčaťodfrknúťodfučaťodfrnknúťodfujazdiť (rýchlo, obyč. znenazdania odísť): najedol sa a odfujazdilodfáraťzastar. odjachať (odísť obyč. na vozidle) • odklusaťodcválaťodgalopovať (odísť klusom, cvalom, galopom, expr. rýchlo) • expr.: odhrčaťodrapčaťodhrkotaťodhrmieť (odísť náhle a obyč. s hrmotom): voz odhrčalexpr. odvliecť sahovor. expr.: odterigať saoddrgáňať saodredikať saodrepetiť saodteperiť saodťarbať saodplantať sa (pomaly, obyč. s námahou odísť): odvliekli sa, odterigali sa s nákladom domovexpr.: odknísať saodkolísať savyknísať sa (odísť knísavo) • expr.: odtackať saodkľuckať saodkrivkaťvykrivkaťodkyvkať savykyvkať sa (odísť neistým, tackavým krokom) • expr.: odšumieť (odísť jemne, potichu) • expr.: odcupkaťodcapkaťodťapkaťodťupkaťoddrobčiťodbadkaťodhopkať (odísť drobným krokom) • expr.: odšuchtať saodšúchať saodšmochtať saodšmotkať saodšmatlať saodčaptať saodtmoliť sa (odísť pomalým, šúchavým krokom) • odskackaťodskákať (odísť poskakujúc) • poodchádzaťpoodchodiť (odísť postupne, vo väčšom počte): zo zhromaždenia sme poodchádzali, poodchodili poslední

2. p. opustiť 1


odniesť 1. nesením odpraviť: odniesť prázdne fľaše do obchoduexpr.: odvliecťodtrepať: odvlečte, odtrepte si knihy prečvyniesť (odniesť von): zraneného vynieslizaniesť (nesením odpraviť): zaniesť balík na poštuexpr.: odterigaťodredikať (pomaly, s námahou odniesť) • hovor. expr. zrepetiť (s námahou, ťažko odniesť): zrepetili sudy do pivnicevziaťzobrať: knihy vzali, zobrali so sebouodnosiťpoodnášaťodvláčiťpoodvláčaťpoodvlačovaťpovynášaťpozanášať (postupne, viac vecí)

2. mať škodu pri niečom, byť postihnutý, potrestaný • doplatiť (na niečo): výlet odniesla prechladnutím, na výlet doplatila prechladnutím; ty to odnesieš, ty na to doplatíšodpykať: museli si odpykať trest za neposlušnosťhovor. expr. odskákať: chyby (si) odskákalhovor. expr.: zlízaťzliznúťvylízať: zlízala, vylízala som si to za tebahovor. expr. vyhorieť: vyhorel za nás nevinneexpr. zviezť sa (na niekoho; o niečom ťaživom, negatívnom): všetka starosť sa zviezla na mňa, všetku starosť som si odniesol jadoľahnúť (na niekoho; nepriaznivo zasiahnuť): následky doľahli na obyvateľstvo, následky si odnieslo obyvateľstvopoodnášať (postupne, viac vecí)


odobrať 1. zbaviť vlastníctva, často úradne (op. dať, vrátiť) • vziaťzobrať: odobrať, vziať niekomu doklady; pren. odobrať, zobrať niekomu nádejzbaviťpozbaviť (odobrať niekomu niečo, obyč. proti jeho vôli): (po)zbaviť hodnosti, funkcie niekohopripraviťpriniesťpriviesť (spôsobiť stratu): pripraviť mladých o výhody; priniesť, priviesť niekoho o životobraťkniž. odňať: obrali ho o významné postavenia, odňali mu funkciekniž. vyrvať (násilím, prudko): vyrval mužovi z ruky zbraňskonfiškovaťzhabať (úradne odobrať): skonfiškovať, zhabať odsúdenému majetokpobraťpoodoberaťkniž. poodnímať (postupne, viac vecí)

2. zmenšiť pôvodné množstvo, rozmery, zmenšiť pôvodný význam a pod. • ubrať: odobrať z vreca (trocha) ovsa; ubrať zo šírky sukne; odobrali, ubrali mu na význame, veľkostizúžiťzabrať (urobiť užším): zúžiť, zabrať v páseexpr. utrhnúť: utrhla z peňazí odložených na dovolenkuzobraťvziať (z povrchu): zobrať, vziať smotanu z mliekaodčerpať (po čiastkach odobrať): odčerpať časť peňazípoodoberaťpouberaťpobraťpozberaťpoodčerpávať (postupne, viac vecí)

3. p. odviesť 2


odviesť 1. vedením odpraviť, dopraviť na iné miesto (človeka al. zviera) • zaviesť: odviesť, zaviesť prváka do školy; odviesť psíka na retiazkeeskortovať (odviesť pod vojenskou strážou): eskortovať trestancovexpr. odvliecť (obyč. násilím): odvliekli deti od rodičovhovor. zastar.: odšikovaťzašikovať: odšikovať väzňov; zašikovať statok na pašu

2. uznať za schopného vojenskej služby • zobraťvziaťhovor. odobrať: mládenca neodviedli, nevzali, neodobrali

3. p. odvábiť, odvrátiť 1 4. p. odovzdať 1 5. p. odraziť 1

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

brať1, berie, berú nedok.

1. (čo, koho) chytať do rúk, naberať pomocou rúk al. nejakého nástroja: b. niečo do rúk, b. klobúk do ruky, b. dieťa na ruky, b. kabát na seba; b. si jedlo z taniera vidličkou; berte si! ponúkanie pri jedle; b. dievča do tanca tancovať s ním

b. každé slovo na vážku všetkému (v reči) prikladať dôležitosť; b. si niečo k srdcu uvedomovať si závažnosť, dôležitosť niečoho; brať (nebrať) niečo, niekoho na vedomie všímať si (nevšímať si); hovor. b. si niečo do hlavy trápiť sa nad niečím; b. si príklad z niekoho robiť, konať podľa príkladu niekoho; b. ohľad na niekoho, na niečo mať ohľad; b. do úvahy niečo prihliadať na niečo; b. niekoho na zodpovednosť robiť ho zodpovedným; b. rozum do hrsti začínať rozvážne myslieť, uvažovať; b. nohy na plecia začínať utekať; hovor. čert ho berie zlostí sa; kričí, akoby ho na nože bral veľmi; b. niekomu mieru (u krajčíra, obuvníka) merať rozmery šiat al. topánok; b. si dievča, dievku, b. si niekoho za ženu, za muža ženiť sa s niekým, vydávať sa za niekoho;

2. (komu čo, zried. i koho) odoberať, odnímať, odcudzovať, kradnúť: b. niekomu krv, b. včelám med, b. matke dieťa; b. chlapov na vojnu; b. niekomu jazyk, vieru, presvedčenie; Jedinú kravičku mi berú. (Fr. Kráľ) Kde nič nie je, tam ani smrť neberie. (prísl.)

3. (čo i bezpredm.) dostávať, prijímať: b. vysoký, nízky plat; Blázon dáva, múdry berie. (prísl.) Keď dávajú, ber, keď bijú, utekaj. (prísl.)

berie na seba (o zvierati) tučnie, priberá; hovor. Skade to berieš? Odkiaľ to vieš?

4. hovor. zaberať, chytať: britva (dobre) berie holí; ryby berú chytajú vnadidlo;

5. (čo, koho) ponímať, chápať, rozumieť, vykladať si istým spôsobom: b. niečo doslova, doslovne, b. niečo, niekoho vážne, tragicky, na ľahko, b. niečo za základ, b. niečo v istom zmysle

b. všetko na žart robiť si zo všetkého žarty;

6. hovor. (čo i bezpredm.) kupovať: b. (tovar) na knižku; Odkázal mi, že bude brať odo mňa syra. (Tim.)

7. hovor. (na koho) prejavovať záujem o niekoho, lásku k niekomu (druhého pohlavia): chlapci na ňu berú, dievčatá naňho berú;

opak. brávať, -a, -ajú;

dok. vziať, zobrať

|| brať sa

1. ísť, odchádzať, poberať sa: b. sa preč, b. sa von dvermi; Berieš sa domov! Ber sa domov! Choď domov! Berieš sa ho dolu z toho stromu! (Fr. Kráľ) Podvečer domáce zvieratá berú sa z poľa domov. (Šolt.)

2. (s neurč.) chystať sa, mať v úmysle, chcieť niečo urobiť: bral sa čítať, písať, bral sa drevo rúbať;

3. hovor. mať pôvod niekde, mať príčinu v niečom, vznikať niekde: Kdeže sa to berie, že ty ideš? (Tim.) ako si to vysvetliť? Kde sa toľko vody berie? odkiaľ prichádza? Kde sa tu berieš? vyslovenie údivu nad prítomnosťou niekoho.

4. uzatvárať sobáš, vstupovať do manželstva: budú sa brať;

dok. k 1, 3, 4 zobrať sa, k 1 i pobrať sa, k 3, 4 vziať sa, k 3 i nabrať sa


zobrať, -berie, -berú, -bral, -braný/-bratý, rozk. -ber dok.

1. (čo, koho) chytiť, uchopiť do rúk, nabrať pomocou rúk al. nejakého nástroja, vziať: z. košík do rúk, z. (si) klobúk na hlavu, z. si cigaretu, z. klas do dlane, z. dieťa na ruky; Adam si zobral háby pod pazuchu a vybehol. (Jégé) Richtár s doktorom dali ju (Pôstkovú) zobrať a previesť do hrobitova. (Taj.); pren. (Julo Strečnák) zobral na svoje mladé plecia obrovskú ťarchu hľadania p ráce (Gráf) podujal sa hľadať prácu.

z. si niečo (veľmi) k srdcu uvedomiť si závažnosť, dôležitosť niečoho; hovor. z. si niečo do hlavy pevne si niečo zaumieniť; z. si niečo (niekoho) na starosť začať sa starať o niečo (o niekoho); z. si patronát nad niekým začať sa sústavne starať o niekoho; hovor. z. nohy na plecia zutekať; čert zober (nech zoberie) všetko výraz ľahostajnosti, nezáujmu al. rozhorčenosti; Taký život bodajžeby parom zobral horúci (J. Kráľ) vyjadrenie nevôle, rozhorčenosti (nad životom).

2. (čo z čoho; čo) odobrať, vziať z povrchu niečoho; pozberať: t. z polievky mastnotu, z. smotanu z mlieka; Zobral šamotinu lyžkou. (Taj.); z. úrodu z poľa zviezť, pozvážať; z. pšenicu kombajnom zožať; Keď sa vyrozprávala, zobrala zo stola a mohli ísť (Min.) odniesla. (Voda) hukoce, akoby chcela všetko zobrať (Ráz.) odniesť preč, strhnúť.

3. (čo komu) odňať, odobrať (obyč. násilím), vziať, odcudziť: z. súperom loptu, z. dieťaťu hračku; Večný chlad zobral jej z líc horúčosť. (Tim.); z. majetok niekomu; Akiste mi kravu zoberú, až príde exekúcia. (Jil.) Bohatým zoberieme a chudobným dáme. (Ráz.) Bol zlostný, pretože mu svet zobral chlebík (Žáry) zbavil ho existenčných prostriedkov.

4. (koho) prijať, vziať do nejakej spoločnosti, do rodiny, na byt, do zamestnania ap.: z. niekoho na byt, do práce, do služby; z. žiaka na vysokú školu; z. niekoho medzi seba;

5. zobrať si (za ženu, za muža) (koho) oženiť sa s niekým, vydať sa za niekoho: z. si dievča (za ženu); z. si mládenca (za muža);

6. (čo) zhromaždiť, sústrediť na jedno miesto niečo rozptýlené (o literárnych al. iných umeleckých výtvoroch): Vyvolili sa zberatelia folkloristickí, aby sa zhromaždilo a vydalo, čo v tom odbore možno ešte zobrať. (Vlč); zobrané spisy M. Kukučína; zobrané diela klasikov;

7. (koho, čo) zhromaždiť; pojať so sebou (o ľuďoch): (Nemci) zobrali veľké vojsko proti Devínu. (Škult.) Hybajte na každý pád dolu a zoberte aspoň roztratených. (Kal.) On sám je hotový zobrať novú voľnú deputáciu pred trón. (Vaj.) Zobral hodný sprievod a vydal sa k Vachtovi. (Hor.); vlak zobral všetkých cestujúcich odviezol

expr. nezobrali by ho ani na štyri vozy (ani na päť vozov) o veľmi nahnevanom človekovi;

8. (koho) násilím odviesť, zatknúť: Zobrali ho (Hlavaja) spolu s Kramárom, zatvorili ich na obecnom dome. (Urb.) O chvíľu prišiel mýtnik. Zobral nás. (Tomašč.)

9. (čo) získať, nadobudnúť, opatriť si, vziať: Kde si zobral toľko peňazí?; dojmy, zobraté na slovenskom gymnáziu (Vaj.); Odkiaľ si to zobral, môj synko? (Kuk.) ako si prišiel na takú myšlienku. Výborná príležitosť pre obratného advokáta nielen groše zobrať, ale dostať sa i do priazne grófa. (Ráz.)

10. (čo) sústrediť do intenzívnej činnosti, k vypätému prejavu: z. všetku svoju silu, energiu na niečo, z. všetky schopnosti, z. celú svoju odvahu

z. rozum do hrsti začať rozvážne myslieť, uvažovať;

11. hovor. (koho) veľmi vyčerpať, vysiliť, telesne zničiť: Polial dohán silnou pálenou, „aby ho lepšie zobral“ (Aj.) aby sa lepšie opil. (Otec) nechce investovať do mňa, vraj o niekoľko rokov beztoho zoberú ma suchoty (Al.) zomriem na suchoty; neos. Raz v živote privoňali k riadnej robote a tak ich to zobralo, že nimi ani dlážku nezametieš. (Karv.)

12. zried. (čo) poskladať do záhybov, zhrnúť, nabrať: obruba zobraná do záhybov; zobraný rukáv (Kuk.) Nedorozumenie, zamumlal radca, zoberúc ústa do gombičky. (Kuk.);

nedok. zoberať, -á, -ajú

|| zobrať sa1 zosobášiť sa, vziať sa: Zobrali sme sa z lásky. (Min.) Mám chlapca, chceli by sme sa zobrať. (Tomšč.) Ak nemáš proti tomu nič, mohli by sme sa zobrať. (Švant.)


zobrať sa2, -berie, -berú dok.

1. pobrať sa, odísť niekam: Náhle sa zobrala a odbehla. (Min.) Niekoľko sa nám zobralo a vyšli sme pred krčmu. (Fig.) Zobrala sa na odchod. (Vaj.) Zobrala sa k richtárovi. (Kuk.) Iľa zoberie sa dolu dvorom. (Tim.)

2. nabrať síl, vzchopiť sa, vzmužiť sa, spamätať sa: Konôpka sa zobral, utíšil a napísal Praskovskému list. (Jégé) Irena sa zobrala duchom, vydýchla a povedala. (Vaj.) Musím sa silou-mocou zobrať. (Šolt.); keď sa zoberieš (po chorobe) (Jégé) keď sa zotavíš;

3. hovor. objaviť sa, vyskytnúť sa, vziať sa: (machaj) mu nevedel povedať, odkiaľ sa zobrali kresby. (Min.)

4. zried. postaviť sa na nohy, vstať: (Ivan) zobral sa zo zeme, prešiel po záhrade. (Greg.);

nedok. k 1, 2, 4 zoberať sa, -á, -ajú

Morfologický analyzátor

zobrať dokonavé sloveso
(ja) zoberiem VKdsa+; (ty) zoberieš VKdsb+; (on, ona, ono) zoberie VKdsc+; (my) zoberieme VKdpa+; (vy) zoberiete VKdpb+; (oni, ony) zoberú VKdpc+;

(ja som, ty si, on) zobral VLdsam+; (ona) zobrala VLdsaf+; (ono) zobralo VLdsan+; (oni, ony) zobrali VLdpah+;
(ty) zober! VMdsb+; (my) zoberme! VMdpa+; (vy) zoberte! VMdpb+;
(nejako) zoberúc VHd+;
zobrať zobrať

Zvukové nahrávky niektorých slov

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor