brať1, berie, berú nedok.
1. (čo, koho) chytať do rúk, naberať pomocou rúk al. nejakého nástroja: b. niečo do rúk, b. klobúk do ruky, b. dieťa na ruky, b. kabát na seba; b. si jedlo z taniera vidličkou; berte si! ponúkanie pri jedle; b. dievča do tanca tancovať s ním
● b. každé slovo na vážku všetkému (v reči) prikladať dôležitosť; b. si niečo k srdcu uvedomovať si závažnosť, dôležitosť niečoho; brať (nebrať) niečo, niekoho na vedomie všímať si (nevšímať si); hovor. b. si niečo do hlavy trápiť sa nad niečím; b. si príklad z niekoho robiť, konať podľa príkladu niekoho; b. ohľad na niekoho, na niečo mať ohľad; b. do úvahy niečo prihliadať na niečo; b. niekoho na zodpovednosť robiť ho zodpovedným; b. rozum do hrsti začínať rozvážne myslieť, uvažovať; b. nohy na plecia začínať utekať; hovor. čert ho berie zlostí sa; kričí, akoby ho na nože bral veľmi; b. niekomu mieru (u krajčíra, obuvníka) merať rozmery šiat al. topánok; b. si dievča, dievku, b. si niekoho za ženu, za muža ženiť sa s niekým, vydávať sa za niekoho;
2. (komu čo, zried. i koho) odoberať, odnímať, odcudzovať, kradnúť: b. niekomu krv, b. včelám med, b. matke dieťa; b. chlapov na vojnu; b. niekomu jazyk, vieru, presvedčenie; Jedinú kravičku mi berú. (Fr. Kráľ) Kde nič nie je, tam ani smrť neberie. (prísl.)
3. (čo i bezpredm.) dostávať, prijímať: b. vysoký, nízky plat; Blázon dáva, múdry berie. (prísl.) Keď dávajú, ber, keď bijú, utekaj. (prísl.)
● berie na seba (o zvierati) tučnie, priberá; hovor. Skade to berieš? Odkiaľ to vieš?
4. hovor. zaberať, chytať: britva (dobre) berie holí; ryby berú chytajú vnadidlo;
5. (čo, koho) ponímať, chápať, rozumieť, vykladať si istým spôsobom: b. niečo doslova, doslovne, b. niečo, niekoho vážne, tragicky, na ľahko, b. niečo za základ, b. niečo v istom zmysle
● b. všetko na žart robiť si zo všetkého žarty;
6. hovor. (čo i bezpredm.) kupovať: b. (tovar) na knižku; Odkázal mi, že bude brať odo mňa syra. (Tim.)
7. hovor. (na koho) prejavovať záujem o niekoho, lásku k niekomu (druhého pohlavia): chlapci na ňu berú, dievčatá naňho berú;
opak. brávať, -a, -ajú;
dok. vziať, zobrať
|| brať sa
1. ísť, odchádzať, poberať sa: b. sa preč, b. sa von dvermi; Berieš sa domov! Ber sa domov! Choď domov! Berieš sa ho dolu z toho stromu! (Fr. Kráľ) Podvečer domáce zvieratá berú sa z poľa domov. (Šolt.)
2. (s neurč.) chystať sa, mať v úmysle, chcieť niečo urobiť: bral sa čítať, písať, bral sa drevo rúbať;
3. hovor. mať pôvod niekde, mať príčinu v niečom, vznikať niekde: Kdeže sa to berie, že ty ideš? (Tim.) ako si to vysvetliť? Kde sa toľko vody berie? odkiaľ prichádza? Kde sa tu berieš? vyslovenie údivu nad prítomnosťou niekoho.
4. uzatvárať sobáš, vstupovať do manželstva: budú sa brať;
dok. k 1, 3, 4 zobrať sa, k 1 i pobrať sa, k 3, 4 vziať sa, k 3 i nabrať sa
zobrať, -berie, -berú, -bral, -braný/-bratý, rozk. -ber dok.
1. (čo, koho) chytiť, uchopiť do rúk, nabrať pomocou rúk al. nejakého nástroja, vziať: z. košík do rúk, z. (si) klobúk na hlavu, z. si cigaretu, z. klas do dlane, z. dieťa na ruky; Adam si zobral háby pod pazuchu a vybehol. (Jégé) Richtár s doktorom dali ju (Pôstkovú) zobrať a previesť do hrobitova. (Taj.); pren. (Julo Strečnák) zobral na svoje mladé plecia obrovskú ťarchu hľadania p ráce (Gráf) podujal sa hľadať prácu.
● z. si niečo (veľmi) k srdcu uvedomiť si závažnosť, dôležitosť niečoho; hovor. z. si niečo do hlavy pevne si niečo zaumieniť; z. si niečo (niekoho) na starosť začať sa starať o niečo (o niekoho); z. si patronát nad niekým začať sa sústavne starať o niekoho; hovor. z. nohy na plecia zutekať; čert zober (nech zoberie) všetko výraz ľahostajnosti, nezáujmu al. rozhorčenosti; Taký život bodajžeby parom zobral horúci (J. Kráľ) vyjadrenie nevôle, rozhorčenosti (nad životom).
2. (čo z čoho; čo) odobrať, vziať z povrchu niečoho; pozberať: t. z polievky mastnotu, z. smotanu z mlieka; Zobral šamotinu lyžkou. (Taj.); z. úrodu z poľa zviezť, pozvážať; z. pšenicu kombajnom zožať; Keď sa vyrozprávala, zobrala zo stola a mohli ísť (Min.) odniesla. (Voda) hukoce, akoby chcela všetko zobrať (Ráz.) odniesť preč, strhnúť.
3. (čo komu) odňať, odobrať (obyč. násilím), vziať, odcudziť: z. súperom loptu, z. dieťaťu hračku; Večný chlad zobral jej z líc horúčosť. (Tim.); z. majetok niekomu; Akiste mi kravu zoberú, až príde exekúcia. (Jil.) Bohatým zoberieme a chudobným dáme. (Ráz.) Bol zlostný, pretože mu svet zobral chlebík (Žáry) zbavil ho existenčných prostriedkov.
4. (koho) prijať, vziať do nejakej spoločnosti, do rodiny, na byt, do zamestnania ap.: z. niekoho na byt, do práce, do služby; z. žiaka na vysokú školu; z. niekoho medzi seba;
5. zobrať si (za ženu, za muža) (koho) oženiť sa s niekým, vydať sa za niekoho: z. si dievča (za ženu); z. si mládenca (za muža);
6. (čo) zhromaždiť, sústrediť na jedno miesto niečo rozptýlené (o literárnych al. iných umeleckých výtvoroch): Vyvolili sa zberatelia folkloristickí, aby sa zhromaždilo a vydalo, čo v tom odbore možno ešte zobrať. (Vlč); zobrané spisy M. Kukučína; zobrané diela klasikov;
7. (koho, čo) zhromaždiť; pojať so sebou (o ľuďoch): (Nemci) zobrali veľké vojsko proti Devínu. (Škult.) Hybajte na každý pád dolu a zoberte aspoň roztratených. (Kal.) On sám je hotový zobrať novú voľnú deputáciu pred trón. (Vaj.) Zobral hodný sprievod a vydal sa k Vachtovi. (Hor.); vlak zobral všetkých cestujúcich odviezol
● expr. nezobrali by ho ani na štyri vozy (ani na päť vozov) o veľmi nahnevanom človekovi;
8. (koho) násilím odviesť, zatknúť: Zobrali ho (Hlavaja) spolu s Kramárom, zatvorili ich na obecnom dome. (Urb.) O chvíľu prišiel mýtnik. Zobral nás. (Tomašč.)
9. (čo) získať, nadobudnúť, opatriť si, vziať: Kde si zobral toľko peňazí?; dojmy, zobraté na slovenskom gymnáziu (Vaj.); Odkiaľ si to zobral, môj synko? (Kuk.) ako si prišiel na takú myšlienku. Výborná príležitosť pre obratného advokáta nielen groše zobrať, ale dostať sa i do priazne grófa. (Ráz.)
10. (čo) sústrediť do intenzívnej činnosti, k vypätému prejavu: z. všetku svoju silu, energiu na niečo, z. všetky schopnosti, z. celú svoju odvahu
● z. rozum do hrsti začať rozvážne myslieť, uvažovať;
11. hovor. (koho) veľmi vyčerpať, vysiliť, telesne zničiť: Polial dohán silnou pálenou, „aby ho lepšie zobral“ (Aj.) aby sa lepšie opil. (Otec) nechce investovať do mňa, vraj o niekoľko rokov beztoho zoberú ma suchoty (Al.) zomriem na suchoty; neos. Raz v živote privoňali k riadnej robote a tak ich to zobralo, že nimi ani dlážku nezametieš. (Karv.)
12. zried. (čo) poskladať do záhybov, zhrnúť, nabrať: obruba zobraná do záhybov; zobraný rukáv (Kuk.) Nedorozumenie, zamumlal radca, zoberúc ústa do gombičky. (Kuk.);
nedok. zoberať, -á, -ajú
|| zobrať sa1 zosobášiť sa, vziať sa: Zobrali sme sa z lásky. (Min.) Mám chlapca, chceli by sme sa zobrať. (Tomšč.) Ak nemáš proti tomu nič, mohli by sme sa zobrať. (Švant.)
zobrať sa2, -berie, -berú dok.
1. pobrať sa, odísť niekam: Náhle sa zobrala a odbehla. (Min.) Niekoľko sa nám zobralo a vyšli sme pred krčmu. (Fig.) Zobrala sa na odchod. (Vaj.) Zobrala sa k richtárovi. (Kuk.) Iľa zoberie sa dolu dvorom. (Tim.)
2. nabrať síl, vzchopiť sa, vzmužiť sa, spamätať sa: Konôpka sa zobral, utíšil a napísal Praskovskému list. (Jégé) Irena sa zobrala duchom, vydýchla a povedala. (Vaj.) Musím sa silou-mocou zobrať. (Šolt.); keď sa zoberieš (po chorobe) (Jégé) keď sa zotavíš;
3. hovor. objaviť sa, vyskytnúť sa, vziať sa: (machaj) mu nevedel povedať, odkiaľ sa zobrali kresby. (Min.)
4. zried. postaviť sa na nohy, vstať: (Ivan) zobral sa zo zeme, prešiel po záhrade. (Greg.);
nedok. k 1, 2, 4 zoberať sa, -á, -ajú