Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

zo

I. predl. → z²

II. čast. asi, približne: dieťa má zo 5 rokov, stojí to zo 10 korún

z², zo (zo pred s-, z-, š-, ž-, niekedy i pred skupinou spoluhlások s týmito spoluhláskami a v spoj. zo mňa, zo dňa, zo dverí/z dverí) predl. s G vyj.

1. miestne vzťahy: vyjsť z domu, vyrásť zo zeme, vypadnúť z ruky; zoskočiť z koňa; prísť z práce

2. čas, časové východisko: zo začiatku, zo stredy na štvrtok, z tých čias

3. pôvod, materiál: dieťa z prvého manželstva, bude z nej dobrá žena; múr z kameňa, plot z latiek

4. príčinu, dôvod: choroba z prechladnutia, prísť z prinútenia, z vďačnosti

5. spôsob, mieru, sprievodné okolnosti deja: z celej sily, z hĺbky duše, poznať z počutia; často v spoj. z ruky do ruky, z pleca na plece, (žiť) zo dňa na deň, (ísť) z nohy na nohu, → žiť z ruky do úst ap.

6. prostriedok, nástroj: vystreliť z pušky, napiť sa z fľaše, žiť z úspor

7. zreteľ: z tejto stránky, z odbornej stránky, zo všetkých strán, z odborného stanoviska, najlepší zo všetkých

8. predmet (odlukový, partitívny) pri slovesách: vyznať sa z lásky, stiecť z krvi, spamätať sa z prekvapenia, prepustiť z práce; brať z hotového, z cudzieho; odpiť z vína, vyjsť z peňazí

zo čast.

zozačiatku, pís. i zo začiatku prísl.

z, zo predl. s G

zoo-, zo- ‹g› v zloženinách prvá časť s významom

1. živočích, živočíšny

2. zoológia, zoologický

zo- → zoo-

zo¹ p. z¹

zo², zried. i z³ čast. číselným výrazom, pred ktorým stojí, dodáva významový odtienok približnosti, asi, približne, zhruba, okolo: zo štyridsaťročný muž; urobiť zo dva, zo tri kroky, kúpiť si zo dvanásť hárkov papiera, isť zo dve hodiny, vystavať zo sto nových domov

z², zo¹ (zo sa používa v spojeniach zo mňa, zo dňa, zo dverí / z dverí a pred slovami začínajúci sa spoluhláskami z, s, niekedy i ž, š, alebo spoluhláskovou skupinou, v ktorej sú uvedené spoluhlásky) predl. s. 2 p. vyjadruje

1. miestne vzťahy (na otázku „odkiaľ, skadiaľ?“); a) východisko smerovania deja zniekade, z vnútra von, spomedzi von, zdola nahor, z povrchu preč, zhora nadol: vyjsť, ujsť ap. z domu; pribehnúť z izby; vrátiť sa z mesta; pricestovať z Prahy; zišli sa zo širokého okolia; vyrásť zo zeme; sypať z vreca; krvácať z rany, z pľúc; vytrhnúť sa z náručia; vypadnúť z ruky; Vykrúcala zo šatôčky papier. (Taj.) Vytiahol z písacieho stola brovning. (Urb.) Z topánok mu trčali prsty. (Ráz.) Vtáčik sa chystá vyletieť z klietky. (Letz.); ston, vzdych ap. vydral sa mu z pŕs (z hrude, z hrdla); vykláňať sa, vyhýbať sa z obloka; odpratávať veci, riad zo stola; zniesť niekoho al. niečo z povrchu zemského úplne odstrániť, zničiť; Vzlietli sme z ruzynského letišťa. (Tat.); zoskočiť z koňa, z motorky; hovor. žart. ani z voza ani na voz nijako; div z nôh nespadol, skoro z nôh spadol veľmi sa prekvapil, naľakal; akoby z neba (z mesiaca) spadol o prekvapenom al. prekvapenie predstierajúcom človeku; zhodiť šaty zo seba; dážď pustil sa z oblohy (Vaj.); vyhnúť sa, ustúpiť z cesty; načrieť z misky; odlomiť, odčesnúť haluz zo stromu; vyzuť sa z topánok; zmiznúť z očí, z dohľadu; b) miesto vo význame „z istej strany“: Rudopoľský si učiteľom stáli z druhej strany potoka. (Vaj.) Vrchy z južnej strany sú obnažené. (Tat.); dvor ohradený zo všetkých strán múrom (Švant.);

2. v spojeniach typu z ruky do ruky, z pleca na plece vyjadruje opakované prechádzanie deja z predmetu na predmet al. z miesta na iné miesto;

pren. i časove: podávať si niečo z ruky do ruky (z rúk do rúk) od jedného k druhému; Pohadzoval kabanicu z pleca na plece. (Tim.); oheň poskakujúci zo strechy na strechu (Zúb.); chodiť z úradu na úrad, z dediny do dediny, z dom’ do domu, z miesta na miesto, z izby do izby, z kúta do kúta; z kroka na krok postupne, pomaly; ísť z nohy na nohu pomaly; prevaľovať sa z boka na bok; z reči do reči pri rozprávaní, medzi rečou; z hodiny na hodinu stále; zo dňa na deň každý deň, každodenne; z roka na rok každý rok, každoročne; z času na čas občas; z pokolenia na pokolenie; Život kráča z veku do veku. (Urb.)

3. vyjadruje čas, časové východisko deja, časový pôvod niečoho: zo začiatku; z jari, z rána, z večera, zo soboty na nedeľu; Chce sa pustiť z pondelka do kosby. (Švant.) Hneď po príchodu všimol si naše tváre. (Fig.); zo dňa 15. augusta 1964; List z 12. februára 1863. (Vaj.); zákon z roku 1948; z konca minulého storočia; z dávnych čias; z čias prvej svetovej vojny; Kreško bol z tých čias, keď ešte všetko bolo dovolené. (Taj.)

4. partitívnosť; vybratie, oddelenie nejakej čiastky z niečoho: bať z hotového, ubrať z niečoho; dávať z cudzieho; chlipnúť z kávy, z polievky; odhryznúť, odštipnúť z chleba (z jablka); odrezať zo slaniny; ujedá si z mastného rožka (Kuk.); odrezal z prútika konček (Taj.); Poďte okúsiť z tohto nášho. (Urb.); potiahnuť si zo slivovice; zajesť si z mäsa; dopiť z vína; mlieť z posledného byť na mizine; niekto ti z nosa neodhryzne nič sa ti nestane;

5. pôvod, vznik a) z nejakého materiálu, látky, hmoty: hrnce z medi; klobúk z plátna; váza z českého skla; dom zo surových tehál; základy zo železobetónu; vykresať niečo zo skaly; kosti z ryby; stromoradie z jelší a líp (Kuk.); zápach z kamenného uhlia (Urb.); byť ako z ocele, zo železa; byť z iného cesta iných telesných al. duševných vlastností; byť z tvrdého dreva o človeku tvrdej povahy, pevného charakteru; nebude zo psa slanina, ani z vlka baranina (porek.) zo zlého nevzíde dobré; nemať z čoho žiť; Z krásnych rečí obed nenavaríš. (Zúb.); chcem mať z nej nevestu (Taj.); bude z neho dobrý muž (Kuk.); Dobrý fiškál je z teba. (laz.) Celkom dievka je z nej. (Laz.) Je z teba kopa nešťastia. (Tat.); b) z častí vytvárajúcich materiálny celok: dlažba pozostáva z drevených klátikov (Kuk.) Bernolákov slovník záleží zo šiestich veľkých zväzkov. (Škult.) Jeho tvár bola poskladaná zo samých vrások. (Vaj.)

6. pôvod v niecom; a) pochádzanie z nejakého prostredia (napr. miestneho, rodového, triedneho, stavovského ap.); pochádzať z robotníckych rodičov, zo zemianskeho rodu; nevesta zo sedliackeho domu (Kuk.); byť, vyjsť z ľudu; pochádzať z dobrej, z chudobnej ap. rodiny; potomok z rodiny Jánošíka (Fr. Kráľ) Sú z našej krvi. (Vaj.); synovia z prvého manželstva (Zván); nejaký pán z okolia (Kuk.); chlapci z dediny; pochádzať z Bratislavy; príbuzní z mojej strany; kamarát z vojenčiny; dievčence z Julkinej brigády (Skal.); Sedel s pánmi z vlády. (Štef.); (byť) z tohto sveta; ária z Krútňavy; b) čerpanie z nejakého zdroja: Z domu vedel voľačo nemecky. (Taj.) Životu nenaučíš sa z kníh. (Vaj.); dojmy z nového prostredia; príklad zo života; obrázok z novín; výpisky z literatúry; drámy z pera Gorkého; dielo z odboru umenia; poznať niečo z vlastnej skúsenosti; dvesto zlatých zgazdovaných z drotárčiny (taj.); mať niečo z prvej ruky od pôvodcu, z prameňa; čerpať z tradície; Čo mi je z toho, že mi povie. (Taj.);

7. uskutočnenie nejakej zmeny, nejakého vývoja zmena vyjdenie z istej činnosti, z istého stavu, vzťahu ap.: vyjsť z obehu, z módy, vyjsť z formy; vyviesť niekoho z miery, z rovnováhy, z konceptu, vyviesť niekoho z omylu; nevychádza z údivu; prebrať sa zo začudovania; nevychodiť z opitosti; vzbudiť sa, prebrať sa zo spánku; vytrhnutý z driemot; strhnúť sa zo sna; prebrať sa z myšlienok, z prekvapenia, z mdlôb, z bezvedomia ap.; vyviaznuť z nebezpečenstva; vyrvať sa z pút, dostať sa z obkľúčenia, vykúpiť sa zo zajatia; dostať sa z dlžôb, z dlhov, z krízy ap.; vymotať sa zo všetkého; vybŕdnuť z nepríjemného položenia, z ťažkostí; pomôcť si, vytrhnúť niekoho z biedy; vyjsť zo školy skončiť školu; prepustiť niekoho z práce, zo služby; vyrásť z podušky, z nohavíc, z krátkych sukničiek byť už starší (-ia), dospelejší(-ia); vstať z mŕtvych;

8. spôsob al. mieru činnosti al. sprievodné okolnosti deja: z celej sily, zovšetkých (z posledných) síl; (za)smiať sa z chuti; z duše (sa vyžalovať, pozhovárať, pohovoriť si s niekým) úprimne, od srdca; z (celej) duše, z hĺbky duše nenávidieť niekoho, niečo, ľutovať niečo ap.; zo srdca hovoriť, žičiť niekomu ap. úprimne; z čista jasna neočakávane, zrazu; z obyčaje, zo zvyku; zo žartu (napr. povedať niečo); z hlavy naspamäť; z videnia (poznať niekoho); posudzovať veci z vyššieho stanoviska (Min.); Ja sa prechovám z vlatnej práce. (Taj.) žiť z ruky do úst zarobiť si len na jedlo; z jednej tretiny, z polovice, z veľkej väčšiny; z troch krokov strelil do stotníka (Krno); Sekcia preň znamená z gruntu nový život. (Karv.); vykladať z karát, veštiť z ruky; Z pánových rečí vyrozumela, že... (Taj.); vyčítať niekomu niečo z tváre, z očí;

9. príčinu, dôvod, podnet, pohnútku, prípadne dôsledok: z popudu niekoho; z vlastnej vôle, z vôle ľudu; z nariadenia lekára, z poverenia strany (vlády), z prinútenia, z trestu, z politických príčin, pohnútok; z neznámej príčiny; z jeho viny; zo súcitu, z ľútosti voči niekomu; z dlhej chvíle (z dlhého času); z (čistej) lásky; z hnevu, zo závisti, z ľudskej slabosti, z pomsty; zo zúfalstva, zo strachu; z neopatrnosti, z prílišnej horlivosti; zo skromnosti; z presvedčenia, z vďačnosti; z ohľadu na niečo, na niekoho; robiť niečo z pasie, zo záľuby, zo športu, zo zábavy ap.; zo zvedavosti, z huncútstva, z kamarátstva; tešiť sa z víťazstva, z úspechov; únava z cesty; zoslabnutý z choroby; rozcítenie z vína (Al.) Dosť ma z toho hlava bolí. (Laz.) Človek je z toho všetkého sprostý. (Laz.) Všetci sme tŕpli, čo z toho bude. (Bedn.) Z veľkých rečí nik neporodil. (Min.); z ničoho nič a) bezdôvodne, bez príčiny; b) zrazu, nečakane; Z malého pána malý strach. (Zgur.); platiť zo zárobku; hovoriť, vykrikovať zo sna;

10. návrat, príchod ap. po dosiahnutí cieľa, po splnení niečoho: prísť z kosenia, z kúpania, vrátiť sa zo žatvy, zo služby, z práce, z dovolenky, ap.; prišiel z prvej šichty (Hor.); Starý otec ide z trhu. (Taj.)

11. zreteľ, zreteľový vzťah: z technickej stránky; z vedeckého hľadiska; zo všetkých strán prebádať niečo; vynikajúci z každej stránky; zo stanoviska praxe; Zo všetkých strán uvážil, premyslel. (Švant.); najlepší, najhorší zo všetkých; nie najďalej z nás; z vás vystane všetko; obýval jednu z izbičiek (Taj.); Veď aj ty si jedným z nich! (Zúb.); A to je jedna z príčin. (Zúb.) Nebol z ľudí, ktorí boli privyknutí mlčať. (Min.); vychovávateľ, revolucionár z povolania; prepadnúť z počtov, slabý z fyziky, vyvolať, skúšať niekoho z matematiky; známky z mravov; prednáška z literatúry; zraziť z platu; spustiť niečo z dlhu; strhnúť zo mzdy; stiahnuť niečo z peňazí; výplata z rodičovského (Taj.); popustiť zo svojej tvrdohlavosti, hrdosti; vyhrať z koláča dieru nič;

12. nástroj, prostriedok: vystreliť, strieľať, páliť z kanóna, z pušky, z pištole; fajčiť, bafkať z fajky; napiť sa, prihnúť si z fľaše, naliať z hrnčeka; liať z vedra; vyžiť z remesla; žiť z almužny, z mozoľov, z práce, zo skromných úspor ap.; vyjsť z platu vystačiť s platom;

13. predmetový vzťah odlukový. poutierať stoličku z prachu; Ženy očistili repu z blata. (Jil.) Slúžka mu kefovala plecia z prachu. (Tim.); vyznať sa niekomu z citov, z lásky; spovedať sa, kajať sa z hriechov; vyliečiť sa z choroby; vyliečiť sa z rakoviny, vystrábiť sa z niečoho; stiecť z krvi; zaďakovať z funkcie, z úradu; prepustiť niekoho zo zamestnania; vylúčiť niekoho zo strany; vyrušiť sa z roboty; vyspať sa z niečoho zabudnúť na niečo; vyjsť z peňazí minúť; vyradený zo života; drať niekoho z kože okrádať, zdierať do krajnosti; obviňovať niekoho zo zrady, z vyzvedačstva, z nevery;

14. zasiahnutie osoby al. javu nejakou činnosťou (objektívny vzťah): vysmiať sa z niekoho; robiť si z niekoho blázna, posmech; nerobiť si z toho nič (z ničoho nič)

zadok [-ok, -ek] m
1. zadná časť ľudského tela od krku po pás, chrbát: on sam (:gezdec:) odywa se mentekem, desstowny plasst (:kepenek:) na zadku se priwazuge (OP 1685); tergum: chrbet, zadek (KS 1763)
F. ukázať z. dať sa na útek: hostis retro cessit: neprjtel zadek ukázal neb hrbet, paty, utekl, spátkem se wrátil (WU 1750); obracať sa z-om komu nevšímať si niekoho: mladence, nemass se tim panum magstrum zadkem obracat (CA 1780); neobracať z. obrazu koho nepohŕdať ním: neobracůgte zádek obrazu wzácné osoby (RPM 1795)
2. (o človekovi) zadná sedacia časť tela, (o živočíchoch) zadná časť tela s chvostom: ness že on z placu p. Yesenski Ferenczoweho wybehawal nan, mluwicze, strel, odkriwagicze (:salvo honore:) zadok (H. JASENO 1664); zadek zwrchu ma lopatky, potom zadek pro sedenj masem obwinutj (KoB 1666); teliczka beloboka czerwenim krkom a zatkom 1 (TRENČÍN 1713); zadok si wssetek odkrila a tak sa Levaički bozawala w rit (KRUPINA 1734); uropygium: wtácy zadek (KS 1763); takeho, ktery by (mlynár) lidom sprawedliwe nesluzil, richtar oznamj p. služnemu, ktery swogu placzu na zadok dostane (Kur 1790)
F. y to ze ukazowal, yako salvo honore zatkom hibal zs nou (BENICE 1677) cudzoložili; sedný z. sedacia časť tela: alfel: sedni zadek (ML 1779); Vanyowa howorila, že tedy bude prawo Keviczky Miklusce, ked sa geg s. v. zadok naopak prewraty (TURIEC 1770) nikdy
3. zadná časť niečoho (domu, dvora, humna ap.): pred nyekolko roky predal byl tomuze Stanowy Kussnyerowy Walentynusowy synowy cztwrtynu domu na zatku (P. ĽUPČA 1577); na zadku pak ham (je), k zahamowanj woza w prjkrem se spusstenj; sprawce lody na zadku lody pry prednom wesle sedjce ridi (KoB 1666); yak na predku, pred tegže krčmy stawanym, tak y na zatku zahrady k tomuže fundussowy prysluchagu (V. LEHOTA 1732); druhikrat pressel prez dwor pod kwolnu k humnu na zadok (TURIEC 1779)
4. konečník, anat análny otvor: lekarstwj (su) budto cepjky do nosa, budto čepjky do zadku pro wikidanj (KoB 1666); czap dielaty z mydla benaczkeho a do zatku wstrčyty, mekčy strewa; strewo w zadku wysslo-ly by (HL 17. st); utrel z listem zadek a rutil ho na zem (SPIŠ 1724); anus: zadek, rit (KS 1763)
L. z. telesný konečník: dopústj na teba P. Buh wredi aegyptské y na zadek telesný, prez ktery hnúg wycházá (KB 1757); wlk na/v z-u sparenie pokožky: paratrimma: wlk na zadku; wlk w zadku (KS 1763); kóra z b. d. (borového dreva) na prach stlčena uzdrawuge wlka a zadku (Zel 18. st)
F. riekol, ket ma nechcu počuwat, bozaite ma w zadok (TURIEC 1771); kdy s wlastnjm gazikem wsseckim zadki wilizowat bude (ZL 18. st) bude sa podkladať, podlizovať
5. kraj, koniec niečoho: yako kwas zmissani do muky wssečko testo nakazuge, kde ani predku ani zatku ani koncze neni (TC 1631); horu na samem zatku huor bude se hagity (BLATNICA 1649); yako instructia na zadku zni (BUDATÍN 1690 E); haemorroides: zyla krwotočná na zadku črewa (KS 1763)
6. voj zadný voj, tyl: kdy bytwa ma státi, bywa wogsko zssikowane a delene na čelo (:predek:), tyl (:zadek:) a krijdla (:strany rohy:) (OP 1685); impetus facere in agros hostium: oboriti se na zadek ( 1763); zo z-u prísl k 3: s teg pričyni uderil obuchom zozadku tohože magera w tilo (VALASKÁ 1701); d. instans w kossely a bez klobuka tu prissel, w ruku swych nicz nemagicze a s. zozadku za plecza chitil (LACLAVÁ 1713)

ze% p. s, so, z, zo

ze- p. zo-

zjavný [zja-, zje-] príd jasný, očividný, zrejmý, zreteľný, verejný: gestli se ta sskoda stala, s ohlasenim pro ten zgewny skutek, ze toho prewesti chcze, stratil smrt (ŽK 1473); ty temuz Yaroslawowi psati budess, aby won na takowe zgewne zloczyncze prawo pustil (BRATISLAVA 1526); na zgewnegsse hrjchy byrssak založity (KoB 1666); Mikulass wyznal, toto ge zgewna striga (P. ĽUPČA 1691); w Hollandyi w domoch len tolyko swe poboznosti magu, a ne zgewne (KrP 1760); zgawnj nedostatek owsa (L. ŠTIAVNICA 1768); pán pak také na sspehy se polozil, chtycz obuch na zgewném skutku dolapity (PeP 1769); insigniter improbus: zjawny lotr (LD 18. st)
L. na z-om skutku pri čine, in flagranti: Katarina na zgewnem skutku smilstwy z Pawlem postizena gest (PEZINOK 1648); s vedomím z-ým očividne: pany wdowa ukriwdena bila, a to s wedomim zgawnim, ponewac tu gistu zem pan Balkowicz uziwagicze (S. ĽUPČA 1732); -e prísl: zgewne a zretedlne se nam wiswetluge a oznamuge (BAg 1585); na z-o prísl výraz: nebo nenj wolačo skryteho, čoby sa nezgawowalo, any skutek nenj tágny, ale aby na zgáwno wyssel (KB 1757)

zo p. z

z¹, zo¹ [zo, ze] predl s G vyj.
1. miestne vzťahy (na otázku odkiaľ, skadiaľ):
a. východisko smerovania deja zniekade, zvnútra von, spomedzi von, zdola nahor, z povrchu preč, zhora nadol: a že ona Hannuskowa na to se rozhnewala a wen zo dwery yducz riekla, powedala (JELŠAVA 1602); po ten potuoček, czuo ze Zawadj tecže až do rieki (GALANTA 1664); stary Sstrba z synom na to nawedli ho, že uskocžil z zamku (MOŠOVCE 1643); widel swedek, kdy Gyurko Jeszénszky na pana instansa mezy wadou y kamen zo zeme bil uchitil (DRAŽKOVCE 1729); slissala fatenska z geho ust wlastnich, kdy howoril (KRUPINA 1741); yhned kdiž wyskočil z zástola swého (KB 1757); gá né tak dáwno ze sskoli tích gsem wigssél (BPr 1787);
b. miesto vo význame z istej strany: z druheg strany ryeky w chotary teg Kostelneg (TRENČÍN 1578 E); manželka Gyrika Prokopa z druhey strany (P. ĽUPČA 1591); a tak tj hujčzjčzj wjnda, nato pribehlj hned z oboch stran, z obusskj na mna zatalj (MARIKOVÁ 1764)
2. v spojeniach typu z ruky do ruky, z pleca na plece vyj. opakované prechádzanie deja z predmetu na predmet al. z miesta na iné miesto: spadok pak nachaza se, abj bjl z brata na brata oddany (SLIAČE 1612); v našem velikem suženi, ktere nas ze dne na den vždy vice a vice obtežuje (VÝCHODNÁ 17. st LP); gako z ruky do ruky odewzdali (IA 1708); to Poriečanja napowjedali, ked z oka w oko bude, zahambga sa w tom (JASENICA 1710); ustawične ze dna na den pansku robotu neprestawam (DIVINA 1754); ze tato comissia ze slova na slovo spravodlive gest prepisana (T. DVORY 1751); postupuge ze zlosti do zlosti, až prichadza medzy drewa na ssibenicu (GK 1779)
3. čas, časové východisko deja, časový pôvod niečoho: letha Panie 1580, mesice listopadu, zo dne tohoze mesice (SLIAČE 1580); kdiby bol hneťky z gesenye ga hit na penis obratil (SLATINKA 1766)
L. z(o) dňa na deň, z roku na rok čoraz viac, stále viac: ze dna na den (TURIEC 1768); len sa s nami odklada a zadne polechčeni se nam w kriwdach nassich nestalo (HRANOVNICA 1782); nemesskag obratiti sa k Pánu, any neodkládag z dňa na deň; prebjhag pilno z roku na rok nebo z dňa na deň (BlR 18. st)
4. partitívnosť; vybratie, oddelenie nej. čiastky z niečoho: ze zbozy kazdeho roku (počet dať): z pssenicze, z hrachu, z bobu, z owsa, z prosa, z konopneho semene, z maku, sladu (s. l. 1552 E); on wikupy Izrahele ze wssech neprawosti geho (TC 1631); žebi tito predmenowane osoby slobodnym trhom odprodaly cžtwrt celu zo dworu Ywakowskeho Mategowy Mrwowy (SLIAČE 1636); wsecek muj dil a casku, kteru mam ze statku nehdi meho neboskeho manzela Schvarcz Janosa (ZVOLEN 1692); žeby nam račily s tich nassich penazy interes dole umenssity (M. KAMEŇ 1767)
5. pôvod z nej. materiálu, látky, hmoty: w teg tretieg truhly druha kanyviczka ze strybra naskrz znutra y zwenku pozlaczena (BRATISLAVA 1667 E); kdežto pod samím brehom pri dvoch svrčinach kopecz zo zeme gest urobeny (ORAVA 1659 E); pssenice gest horkosty mierne, z zrna muka bywa, sskrob, chleb, mazancy, kolaczy rozlyčny y pywo take (HL 17. st); wiďela Yúditha sedjcýho Holoférna na námetku postelném, ktery bywal z ssarlátu a zlata, y z smaragdu y z ginssych kameňúw drahych wytkany (KB 1757); že se nechtielj marneg modle, kteru dal ze zlata uletj Nabuchodonozor, kral kaldegsky, klanietj (KT 1753)
F. darmo gest psa krmit, na slaninu zabit, ze psa bývá vždycky pes (BV 1652)
6. pôvod v niečom
a. pochádzanie z nej. prostredia (napr. miestneho, rodového, triedneho, stavovského ap.): gesscze manželcze pysara Alberta z Streczna porucžyam konwiczu gednu czinowu a medeniczu wetssy (ŽILINA 1574); zda-li (:prawy:) muože cžlowek sprawedliwy vcžinieny byti přyrownan gsa Bohu, anebo vkazati se cžisty narozeny ze ženy (BAg 1585); Jesensky Mattyass wjnawsse ze zanyadrya list pana hlawneho jspana (BELÁ 1664); o tom powedoma gest fatens, že Jankovits Mikloss ze sedlaczkeho rodu gest; len w gedneg huncze prissgel a nisst nemal, čzo ma zhromaždeneho, z panskeho ma (JASENICA 1704)
b. čerpanie z nej. zdroja: truhličku na dyetia w desatom roku z gazdowych dosuok, 40 den (KRUPINA 1721); genethliacus: o narozeňu z hwezd hadagjcy (KS 1763); Iano Zubay swedčj, že zo Zacharowho sena bral, že bol weliky mraz a potom že z Oszlikowho wzal (PONIKY 1794)
7. uskutočnenie nej. zmeny, nej. vývoja; zmenu, ukončenie istej činnosti, istého stavu, vzťahu ap.: fatens newi, powedel, žebi mal negakowj statek, nez ze službj a z uradnicztwa sa zapomvohel (JASENICA 1704); kterak gedneho času o pulnocy, gak se ze sna procytil, začal ďabel s nim se hadat (DuH 1723); panna hned z mrtwych powstala (VP 1764);
L. vyjsť von zo stola adm odstúpiť z funkcie: gestlyby ktereho z uradu pra causantuw se dotjkala aneb pratelstwo mezy nimy by bylo, takowy ze stola wen wygde a na geho mjsto z poradu uradnjch z obce osobu prawdu milugjcy k stolu prywolaneho usadia (KOŠECA 1746); položiť zo zemianstva za sedliaka práv degradovať: traducere aliqvem ad plebem: ňekoho ze zemanstwa za sedláka položiti (KS 1763)
8. spôsob al. mieru činnosti al. sprievodné okolnosti deja: ze slobodneg wuli meg (BRATISLAVA 1662 E); milůg Pána Boha swého, hneď s celeho srdce twého, z cele dussy y misli twé, ze wssy syly y mocy twé (CC 1655); zdrawi dobreho, pokoge žadostiweho Vašej V. U. Milosti z wrucnosti srdce našeho vinšujeme (s. l. 17. st LP); Maslak zo žartu wolyarou za kačku tiahal (SKLABIŇA 1723); Kaszag geho z gistim brezowim rajtlom zo wsseczkeg sweg sily w hlawu wisse oka uderil (V. ČEPČÍN 1734); gest mně ze srdca luto, že gsem teba rozhněwal (PK 1782)
F. z gruntu srdca z celého srdca: kdibi sme Gegy Excellentii z gruntu srdce zdrawy winssuwali (NÖTINCS 1760)
9. príčinu, podnet, dôvod, pohnútku, dôsledok: ale poniewadz pan Jan Orawsky, Geho Milosti, na zadost dobrich lidy Raffeya ze wssey teg powinosti swabodnie propustiti y lyst gemv pod peczeti swu dati gest raczyl (B. BYSTRICA 1544); tohože času z sve kratochvile strelyl do vrby do cyla (SOBOTIŠTE 1616 E); ze swey wuskosty prodal ctwrt a pustil Martinowy Cabanowy (SLIAČE 1619); ja ze žadneho lidskeho navodku, z dobreg wule a lasky meg manzely memu tritisicz zlatich nemetskich hotoweg summi (porúčam) (BRATISLAVA 1662 E); proti boleni ledwy ze zacpanj (RN 17.-18. st); zo swogeg dobreg wuli to urobil (KRUPINA 1734); obily pak náss ispán z roskazu s. panstwa w teg dlzobe mne gest zaarestuwal (NÖTINCS 1769)
10. návrat, príchod na pôvodné miesto po splnení niečoho, po dosiahnutí cieľa: a wtom ze ssel s kosenya domow y postretol zlatnjka Melychera (TRENČÍN 1584 E); babinsti ludia, kteri z hrabania šli; kym sa zo žatwy wrati (KRUPINA 1643; 1723)
11. nástroj, prostriedok: žeby Kovacs Iano žiwil a chowal otce sweho Georgiusa Poliačika s pracy ruku swjch (KRUPINA 1737); že prjčzjna teg gjch zlostj nejwetssj bj bula ze strankj Betjneg, že bj nekdj ze trunku takowu zlost začzjnala (KOŠECA 1748); kdiz kral do mesta wchaza, obicag magu obiwatelowe mesta s kusuw, z mazaruw strilat (SPr 1783)
12. predmetový vzťah odlukový: (Jakub) mnohe biršagy s nas dolu dere (DRIENČANY 1683 LP); (Pán) ze wsseckych zarmútkúw mych wyslobodil mňa (KB 1757); aby se snim sgednal a z ceny neco zpústil (LU 1775)
13. zreteľ, zreteľový vzťah: wystawuge se mu ze dwuch wolou geden lepssy (DIVIAKY 1679); nebo yá sem ángel Ráffael, geden z sedem, ktery stogjme pred P. Bohem (KB 1757)
L. z, zo strany, stránky vo veci, ohľadom, ohľadne: Jan Hniezdo predlozyl byl zalobu na Girzika Kussniere, zadagicz prawa a sprawedliwosti na neho z strany cztwrtiny domu (P. ĽUPČA 1565); nyst ginsiho, muog pane swakre, ze strany teg plty, kteru my pan Danyel Jozef wyrubal ((B. BYSTRICA 17. st)); že prjčzjna teg gjch zlostj nejwetssj bj bula ze stranky Betjneg (KOŠECA 1748)

z², zo² [zo, ze] čast s číselným údajom, pred ktorým stojí, dodáva významový odtienok približnosti, asi, približne, zhruba, okolo: wezmy co neglepssjho octu, wleg do cinoweho aneb skleneneho alembiku ze trj pinty (RT 17. st); zo ssestnast rokou, neb snad y wiceg, bywal (v Nižnom Záturčí) (ZÁTURČIE 1725); w Debrecine z tisic domu zhorelo (RADVAŇ 1719); lenoweho olege ze tři kwapky wpusť do ucha (TS 1771)