Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sss ssj ma

zniesť znesie znesú dok.

1. nosením, nesením zhromaždiť, poznášať: z. veci na jedno miesto; z. na stôl všetky dobroty

2. nesením dopraviť zhora nadol: z. horolezca do chaty, z. bielizeň z povaly

3. (o samičkách vtákov) vypustiť (vajce) z tela: sliepka z-la vajce

4. mať schopnosť (fyzicky) zvládnuť, zdolať, vydržať: z. námahu; nez-ie pohľad na krv; papier z-ie všetko napísať sa dá všeličo; dielo ap. nez-ie prísnejšiu kritiku je slabé

5. strpieť (význ. 2), vystáť: z-ie pri sebe iba matku; nez-ie odpor

z. zo sveta utrápiť, zahubiť; z-l by jej modré z neba urobil by pre ňu všetko;

nedok. znášať -a

// zniesť sa

1. pomaly sa spustiť nadol, klesnúť: vták sa z-l na zem, lietadlo sa z-lo z výšky;

pren. na kraj, nad krajom sa z-l súmrak pomaly nastal

2. i nedok. byť v súlade, zhodnúť sa: s nikým sa nez-ie; dvaja sa nez-ú;

nedok. znášať sa

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
zniesť znesie znesú zniesol dok.; zniesť sa

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

dopustiť 1. neurobiť nič proti niečomu • pripustiť: dopustil, pripustil, aby starcovi ublížilinezabrániť: nezabrániť sporu, hádkestrpieťzniesť (s premáhaním odporu): strpel, zniesol aj urážkydovoliťprivoliťpristaťpristúpiťsúhlasiť

2. spôsobiť, aby sa niečo stalo (o Bohu) • poslaťzoslať: nebesia na nich dopustili, poslali, zoslali trest


dovoliť dať povolenie na niečo • povoliť: nedovolili, nepovolili im odklad cvičeniadopustiťpripustiť: nedopustím, nepripustím, aby jej ublížiliumožniť: nakoniec mu umožnili štúdium v zahraničísúhlasiťprivoliťpristúpiťpristať (dovoliť so súhlasom): otec súhlasil, privolil, pristal, aby deti šli do kinastrpieťzniesť (s premáhaním odporu): nestrpí, neznesie nadávaniekniž. zastar. pozvoliť: prídem, ak pozvolíte


podstúpiť 1. súhlasiť s vykonaním niečoho na sebe, so sebou • podrobiť sa: podstúpiť operačný zákrok, podrobiť sa zákrokupodvoliť sa: testom sa nechcela podvoliťabsolvovať: absolvovať liečenie

2. vystaviť sa niečomu nepríjemnému, ťažkému, zlému • pretrpieťvytrpieťprestáťvystáť: podstúpila, prestála, vystála pri mužovi veľké utrpenie; podstúpiť, vytrpieť mučenieprežiťzažiťskúsiťokúsiťzakúsiť: prežiť, zažiť v detstve veľa krívdprekonaťzniesťvydržať: prekonať, vydržať všetko príkorieprejsť (cez niečo, čím): prešli tvrdou školouexpr. preskákať: preskákala už veľa chorôbhovor. expr. natrieť sa: natreli sa veľa biedy


prehltnúť 1. pohybom hltana posunúť z úst do žalúdka • prežrieťzhltnúť: prehltnúť, prežrieť liek; slivku zhltnúť celúpreglgnúť (tekutinu): odpil si kávy a rýchlo preglgolpoprehĺtaťpoprehltávaťpopregĺgaťpoprežierať (postupne, po častiach)

2. expr. psychicky vydržať (niečo nepríjemné) • zniesťstrpieť: musela od nevesty veľa prehltnúť, zniesť, strpieťvystáťzakúsiťprestáťpreniesť: vystáť, zakúsiť veľa príkoria; nik nevie, čo všetko musela v rodine prestáť, preniesťexpr.: preglgnúťzhltnúťprežrieťprehryznúťprehrýzť: od vedúceho preglgla, prehryzla nejednu urážku; prežrie, zhltne všetko, len nech je pokojpotlačiťprekonaťpremôcť: nevládze potlačiť, prekonať hnevpoprehĺtaťpoprehltávaťexpr.: popregĺgaťpoprežieraťpoprenášať (postupne, viac vecí)


prežiť 1. existovať, byť niekde za isté obdobie • stráviť: mladosť prežila, strávila na vidiekuprečkať (kratší časový úsek): vzburu prečkať v cudzineodžiť (prežiť úsek života): 10 rokov odžil vo väzeníexpr.: preživoriťprevegetovať (prežiť v nedostatku, živorení): cez vojnu sme dajako preživorili, prevegetovaliprebiediť (prežiť v biede, chudobe): prvé roky musel v meste prebiediťexpr. prehniť (prežiť v nečinnosti): celý mesiac prehniť v nemocnici, na dovolenkeprebiť saexpr.: pretĺcť sapretárať sapretrápiť sa (prežiť s ťažkosťami): chlapec sa sám dajako na univerzite prebil; už sa len pretlčieme, pretrápime, hoci sme prišli o majetokexpr. zried. pretrepať sa (Vajanský)

2. stať sa účastníkom niečoho (obyč. negatívneho, zlého, ťažkého) • zažiť: prežiť, zažiť v detstve veľa bitkyskúsiťokúsiťzakúsiť: u cudzích skúsil, okúsil veľa poníženia; skúsiť, zakúsiť šťastie, slávuposkusovaťpozažívaťpoprežívať (všeličo prežiť): na cestách poskusoval, pozažíval všelijaké príhodyprekonaťprestáťvystáťpodstúpiťzniesťvydržať (niečo nepriaznivé): prekonal, prestál, vydržal v rodine veľa príkoriapretrpieťvytrpieťexpr. preskákať: pretrpieť, preskákať choroby, neúspechyprejsť (čím): prejsť peklom koncentrákovprecítiť (citovo prežiť, citom preniknúť): precítiť nešťastie druhého; precítiť hudbu

3. dlho ostať živý, žiť dlhšie ako iný • pretrvať: stromy prežili, pretrvali stáročia; prežil, pretrval dlhšie ako vlastné deti


spustiť sa 1. dostať sa dolu nižšie, obyč. z vlastnej vôle • klesnúť: spustil sa na lane do šachty; lietadlo sa spustilo, kleslo veľmi nízkozniesť sa (pomaly): vtáky sa zniesli nad mestozosadnúť (o niečom lietajúcom): vetroň mäkko zosadolzostúpiťzísť (obyč. chôdzou): zostúpili, zišli z vŕška opačnou stranou; zostúpil, zišiel z rebríkapospúšťať sa (postupne; o viacerých veciach al. osobách)

2. začať tiecť, padať • pustiť sa: (s)pustil sa lejak; (s)pustila sa mi krv z nosazried. zliať sa (o daždi): podvečer sa zlial lejakzadaždiť sazaslotiť sa (o dlhotrvajúcom daždi): neos. od nedele sa zadaždilo

3. hovor. mravne sa pokaziť; prestať sa o seba starať z psychickej i fyzickej stránky • upadnúťzanedbať saopustiť sa: v meste sa dievča spustilo, upadlo; začal piť, celkom sa spustil, zanedbal, opustilspustnúťpejor.: spľundravieťspľuhavieťspľuhačiť sa: mládenec v zlej spoločnosti spľuhavel, spľuhačil sanár. skoprdačiť sa (Urbánek)hrub.: spanghartiť saspankhartiť sazried. spaskudiť sahovor. expr.: zlumpovať sazlumpáčiť sazopsuť sapopsuť sa

4. porov. spoliehať sa 5. p. zanechať 2, odrieknuť sa


strpieť 1. súhlasiť s niečím neželaným • dovoliť: strpí, dovolí, aby ho kritizovalipripustiť: nepripustí výnimku, odvrávaniezniesť (mať schopnosť fyzicky niečo zvládnuť): neznesie zápachvydržať: musíte vydržať trocha neporiadku

2. byť schopný ostať s niekým (v blízkosti), byť schopný prijať niečo • vydržaťvystáťzniesť: nemôže ho strpieť, vystáť, zniesť v dome; ťažko vydrží, znesie pri sebe cudzieho; nestrpí, neznesie odporpoznať (obyč. v zápore): odpočinok, žarty otec nepozná


uniesť 1. mať, prejaviť fyzickú schopnosť niečo niesť: chlapec nevládze uniesť vrece kukuriceexpr. uvliecť: ledva uvliekol kufor po zastávku autobusuuvládať (vystačiť so silami pri nesení): ten batoh neuvládzemodniesť (nesením odpraviť preč): je mocný, môže dieťa odniesť na rukách; prúd odniesol loď

2. byť schopný vydržať istú záťaž (najmä psychickú, pracovnú, finančnú a pod.) • zniesť: ťažko unesie, znesie stratu rodičov; pije viac ako unesie, znesie; uniesť náklady na stavbuzvládnuť (stačiť na istú prácu): hravo zvládze všetky povinnostizmôcť (prejaviť dosť sily niečo urobiť): sotva zmôže toľký nával turistovvydolieťudolieť: dosť toho udolie

3. násilne, proti vôli odviesť: únoscovia uniesli dieťa, lietadloodvliecť: zajatcov odvliekli na neznáme miesto

4. p. uchvátiť 2

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

znášať, -a, -ajú nedok.

1. (čo) nosením zhromažďovať na jedno miesto, nosiť na kopu: Znášame náradie na dvor. (Al.) Lastovička znáša slamky, páperie. (Bedn.) Začala znášať pre syna najlepšie, čo mala v dome. (Min.) Tak sa motali a znášali na stôl. (Kuk.); z. med (o včelách); pren.: z. dôvody; Začali znášať dôkazy (Kuk.) hromadiť; pren. Čoskoro znášajú dobroprajné srdcia do richtárov, čo sa hovorí po meste (Ráz.) klebetní ľudia prichádzajú oznámiť.

2. (čo) nosiť zhora dolu: Ženičky znášali z nich (z vozov) svoje koše. (Jil.); pren. Pod okná znáša udivené oči (Novom.) pozerá sa pod okná.

3. (čo i bezpredm.) klásť, niesť vajcia (o vtákoch i niektorých iných živočíchoch): sliepky, kačice, husi znášajú vajcia; včela, mucha znáša vajíčka;

4. (čo) prežívať, prekonávať niečo (obyč. nepríjemné, namáhavé), trpieť: z. biedu, chudobu, z. urážky, posmešky, z. krivdu, útlak, nespravodlivosť, z. trest; statočne z. bolesť, starosti; z. vrtochy niekoho; z. zodpovednosť za niečo zodpovedať; z. dane, pokuty, z. výdavky, náklady za niečo platiť; Zariadila celú domácnosť, za ktorú ona znášala všetky trovy (Jégé) finančne sa o ňu starala.

5. (čo, koho) (často v zápore) (ne)byť schopný vydržať niečo, (ne)vedieť sa zmieriť s niečím; (ne)mať rád, (ne)trpieť: vŕba dobre znáša vlhkosť; slnečnica lepšie znáša sucho ako iné rastliny; chorý zle znáša liek; neznášať horúce (drsné) podnebie; Neznášaš vari túto robotu. (Žáry); neznášať odpor;mrcha žalúdok, nič mu neznáša (Zát.) neprijíma. (Grófka) neznášala drobné deti a cibuľu. (Tat.) Neznášal toho chlapa. (Urb.) Teraz ľudí neznášam. (Ferko);

dok. zniesť, k 1 i znosiť

|| znášať sa1 pomaly sa pohybovať zhora nadol, zvoľna padať, spúšťať sa; zletovať: Lietadlo sa znáša na zem; Z výšky sa znáša na poľanu veľký čierny vták. (Fig.) Veľké vločky snehu mäkko sa znášali na zem. (Min.) (Čmeliaky) sa znášajú mäkko k zemi. (Červ.); pren. súmrak sa znáša na zem, tma, noc sa znáša na kraj pomaly, znenáhla prichádza, nastáva;

dok. zniesť sa1


znášať sa2, -a, -ajú nedok. (s kým, s čím) žiť v zhode, zhodovať sa, vychádzať dobre s niekým, s niečím: Kapitán Labuda sa s chlapmi znášal dobre. (Min.) To bol vari jediný prípad, že sa dvaja mládenci z pohnevaných dedín znášali. (Žáry) Znášame sa úplne s naším okolím. (Kuk.)

z. sa ako mačka a pes nenávidieť sa;

dok. zniesť sa2


zniesť sa2, znesie, znesú, zniesol, rozk. znes dok. (s kým, s čím, i bezpredm.) vyjsť dobre, vydržať v zhode s niekým, zhodnúť sa: Kolegovia, žijúci v úplnej zhode, nemôžu sa (pri kartách) zniesť. (Tim.) Ožeňte sa, keď sa nemôžete zniesť s deťmi. (Čaj.) Vari by sa nezniesol, keď sa znesie v cudzom dome? (Kuk.); pren. (Teľacie) znesie sa aj so zemiakovou kašou (Karv.) je dobré;

nedok. znášať sa2


zniesť, zhnetie, zhnetú, zhnietol, zhnetený dok. (čo) zmiesiť, stlačiť poddajnú látku, sformovať z nej niečo: z. hlinu, cesto


zniesť, znesie, znesú, zniesol, rozk. znes dok.

1. (čo) nosením zhromaždiť na jedno miesto, znosiť; sústrediť: Zniesli ich (nádoby) pred dom. (Kuk.) Zneste všetky divoké muziky sveta tu na Kysuce. (Jil.) Všetko by bol materi zniesol, ale v dome ničoho nemali. (Taj.); pren. To je kliatba, ktorú zniesli na ramená mocných jednoduchí ľudia (Jaš.) ktorou prekliali mocných. Zniesliže by rečí na nevestu: vraj pila (Hviezd.) ohovorili by ju.

2. (čo, koho) priniesť, odpraviť zhora dolu. Zniesli z povaly tú starú posteľ. (Letz) Fľašu vína, čo bola pripravená, zniesol dolu. (Zúb.) Ak je živý, znesieme ho dolu. (Švant.) Zniesli ju do voza, kde ju položili na otep slamy. (Jégé)

hovor. z. niekoho z tohto sveta (zo sveta) zabiť, zmárniť niekoho; hovor. z. niekomu (aj) to modré (belasé) z neba, z. niekomu (aj) hviezdy z neba vyhovieť niekomu vo všetkom, urobiť pre niekoho všetko;

3. (čo) vypustiť vajce z vajcovodu (o vtákoch i niektorých iných živočíchoch): sliepka, hus, kukučka zniesla vajce;

4. (čo, koho) (často v zápore) (ne)vydržať, (ne)strpieť; (ne)vystáť: (ne)zniesť pohľad na niečo, na niekoho; tráva znesie sucho; Papier znesie všetko. (Mňač.) Morfiové injekcie neznesiem. (Jégé) Drak nepije viac než znesie. (Chrob.) Naozaj neznesiem také ženy straky rapotavé. (Laz.)

|| zniesť sa1 pomaly sa spustiť zhora nadol, zvoľna klesnúť; zletieť: vták zniesol sa na zem; lietadlo sa znieslo dolu; Kŕdeľ divých husí zniesol sa pomaly na dvor. (Janč.) (Polan) zniesol sa hlboko do fotela. (Fr. Kráľ); pren. Po refréne sa zniesla búrka potlesku (Sev.) zaznel veľký potlesk;

pren. zvoľna nastať, pomaly prísť; zavládnuť: noc, tma sa zniesla na kraj; Večer sa zniesol nad hory. (Hor.) Dobrá nálada sa na nás zniesla (Bedn.) Driemota sa zniesla na stôl. (Jaš.);

hovor. z. sa zo sveta zabiť sa, zmárniť sa;

nedok. znášať sa1

Morfologický analyzátor

zniesť dokonavé sloveso
(ja) znesiem VKdsa+; (ty) znesieš VKdsb+; (on, ona, ono) znesie VKdsc+; (my) znesieme VKdpa+; (vy) znesiete VKdpb+; (oni, ony) znesú VKdpc+;

(ja som, ty si, on) zniesol VLdsam+; (ona) zniesla VLdsaf+; (ono) znieslo VLdsan+; (oni, ony) zniesli VLdpah+;
(ty) znes! VMdsb+; (my) znesme! VMdpa+; (vy) zneste! VMdpb+;
(nejako) znesúc VHd+;

Zvukové nahrávky niektorých slov

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor