Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sss ssj ma

znepokojiť -í -a dok. urobiť nepokojným, vyvolať obavu: správa ich z-la;

nedok. znepokojovať

// znepokojiť sa stať sa nepokojným, pocítiť obavu: z. sa nad osudom blízkych;

nedok. znepokojovať sa: nez-uj(te) sa!

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
znepokojiť ‑í ‑a dok.; znepokojiť sa

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

naľakať vyvolať zľaknutie • vyľakaťpoľakať: krik detí ho naľakal, vyľakal, poľakalnahnať strachpreľaknúť: bolesť ho preľakla; bolesť mu nahnala strachpodesiťpredesiťvydesiťzdesiť (naľakať vo veľkej miere, vyvolať zdesenie): výbuch ho vydesilvyplašiťnaplašiťpoplašiťznepokojiť (naľakať v menšej miere): znepokojilo ho, že pôjde na súdvystrašiťnastrašiťpostrašiťprestrašiť (spôsobiť dlhodobejší strach): nastrašil deti, že ich potrestáexpr.: pomátaťnajašiťexpr. zried. namátať: pomátal, najašil celú rodinuhovor. strémovať (naľakať obyč. pred verejným vystúpením): strémovali ho pred skúškouhovor. expr. zbalušiťnár. vynáčiť (Rázusová-Martáková)splašiť (naľakať zvieratá): búrka splašila konepren. expr. myknúť (nepríjemne prekvapiť a naľakať): myklo ho, že sa tajnosť vyzradila


pobúriť 1. vyvolať stav nepokoja, odporu, nesúhlasu, hnevu a pod. • znepokojiťrozhorčiť: udalosť nás všetkých pobúrila, znepokojila, rozhorčilarozbúriťrozrušiťrozochvieť: nevedno, čo tak rozbúrilo pokojnú hladinu spoločnostirozvíriťrozvlniť: rozvírenie verejnej mienkyexpr. pobalušiťvyrušiťrozčúliťpodráždiť: rozčúlilo, podráždilo nás také konanie

p. aj nahnevať

2. vyvolať hnev, rozčúlenie, nevraživosť a pod. • popudiť: pobúril, popudil proti sebe celú rodinupohnevať: nechcel si pohnevať matkuexpr. poštvať: poštvali ho proti kolektívuvzbúriť (vyvolať vzburu): vzbúriť baníkov proti vedeniuexpr. popchnúť: popchlo ma, keď som sa dozvedel tú nespravodlivosťpohoršiťrozhorčiť: pohoršilo ma správanie mládencairitovať: čosi ma na celom prípade iritovalo


rozrušiť 1. vyviesť z psychického pokoja, z rovnováhy • vzrušiť: správa ho rozrušila, vzrušilarozhýbaťrozochvieť (v menšej miere): film rozhýbal obecenstvovzbúriťrozbúriťotriasť (vo veľkej miere rozrušiť): láska rozbúrila jeho city; správa ním otriaslarozvíriťzvíriťexpr. rozryťkniž.: rozjatriťzjatriťzvíchriť: rozvírené vášne; rozjatrené, zvíchrené cityexpr. rozbabrať: celkom ho to rozbabralorozdráždiťpodráždiťpobúriť (nepríjemne, negatívne rozrušiť): výsmech ho rozdráždil, podráždilrozvášniť (vyvolať vášeň): prejavom rozvášnil davznepokojiť (zároveň vyvolať obavy): udalosti ju znepokojili

2. p. porušiť 1


roztriasť sa 1. začať sa triasť • rozochvieť sa: telo sa mu roztriaslo; obloky sa rozochveliexpr.: roztrepať saroztrepotať sa: listy brezy sa roztrepotali

2. začať sa od strachu al. iného silného pocitu triasť • striasť sa: roztriasol sa, striasol sa od hrôzyrozrušiť saznepokojiť sa (stratiť pokoj): v noci sa rozrušila, znepokojila pri každom šramoteznervózniť saznervóznieťkniž. denervovať sa: pri skúške sa znervóznil, denervoval


vyrušiť rušivo zasiahnuť do stavu pokoja niekoho al. do istej činnosti niekoho • vytrhnúť: vyrušiť, vytrhnúť niekoho zo zamyslenia, zo snavybúriťvyburcovať (zo spánku) • nár. vyskubnúť (Figuli)fraz. vyviesť z rovnováhy/z miery/z konceptu (veľmi vyrušiť, vzrušiť) • znepokojiť (vyvolať nepokoj): znepokojilo nás klopkanie na dvere; nič ho tak ľahko neznepokojípristihnúťprichytiťdochytiťdolapiťprekvapiť (vyrušiť pri nedovolenom čine): pristihnúť, prichytiť zlodeja pri čine; dochytiť, dolapiť, prekvapiť pri krádeži niekoho


vzrušiť priviesť do stavu vnútorného nepokoja (v kladnom al. zápornom zmysle) • rozrušiť: predstava výhry ju vzrušila, rozrušilafraz. vyviesť z rovnováhy/z miery/z konceptu: náhla správa ma vyviedla z rovnováhyvzbúriťrozbúriťrozvlniť (silno vzrušiť): udalosť vzbúrila, rozbúrila, rozvlnila celé mestoznepokojiť (naplniť obavou) • pobúriťpodráždiť (obyč. negatívne): očividná nespravodlivosť nás veľmi pobúrila; podráždiť chlapcovu obrazotvornosťotriasť (mocne, obyč. negatívne zapôsobiť): udalosť ním otriaslaexaltovať (prepiato vzrušiť): obraz ma priam exaltovalsubšt. rajcovať (nedok.; obyč. sexuálne vzrušovať): rajcuje to jeho predstavivosťexpr. poštekliť (príjemne vzrušiť): anekdota všetkých pošteklilarozochvieťnadchnúťdojaťpovzniesťrozcítiť (citovo pohnúť v kladnom zmysle): hudba ho hlboko rozochvela, nadchlaoduševniťrozohniťrozplameniťkniž. zapáliť (citovo silno vzrušiť v kladnom zmysle): program prítomných oduševnil, rozohnil, rozplamenil; umelcov výkon obecenstvo zapálil


znepokojiť sa p. znepokojnieť


znepokojnieť stať sa nepokojným, pocítiť obavu • znepokojiť sa: všetci znepokojneli, znepokojili sa, keď začuli hlasné volanierozrušiť savzrušiť sa (dať sa vyviesť z rovnováhy, zo psychického pokoja): nové udalosti ľudí veľmi rozrušili, vzrušili

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

znepokojiť, -í, -a dok. (koho, čo) urobiť nepokojným, vyvolať nepokoj, obavu v niekom, vyrušiť z nepokoja, rozrušiť: Znepokojili ho zprávy, prichádzajúce z vidieka. (Urb.) Znepokojila ho Jožkova rozčúlenosť. (Štef.); z. obyvateľstvo, z. krajinu;

nedok. znepokojovať, -uje, -ujú

|| znepokojiť sa (bezpredm. i čím) stať sa nepokojným, dať sa vyniesť z pokoja, rozrušiť sa: Hamovky zaškrípali a mäsiar sa znepokojil. (Krno); z. sa myšlienkou na niečo;

nedok. znepokojovať sa

Morfologický analyzátor

znepokojiť dokonavé sloveso
(ja) znepokojím VKdsa+; (ty) znepokojíš VKdsb+; (on, ona, ono) znepokojí VKdsc+; (my) znepokojíme VKdpa+; (vy) znepokojíte VKdpb+; (oni, ony) znepokoja VKdpc+;

(ja som, ty si, on) znepokojil VLdsam+; (ona) znepokojila VLdsaf+; (ono) znepokojilo VLdsan+; (oni, ony) znepokojili VLdpah+;
(ty) znepokoj! VMdsb+; (my) znepokojme! VMdpa+; (vy) znepokojte! VMdpb+;
(nejako) znepokojac VHd+;
znepokogiť znepokogiť

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor