Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sss ssj ma

znechutiť dok. zbaviť chuti, vôle do niečoho: neúspech ho z-l;

nedok. znechucovať

// znechutiť sa sprotiviť sa (význ. 1): z-l sa mu taký spôsob života;

nedok. znechucovať sa

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
znechutiť ‑í ‑ia dok.; znechutiť sa

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

odradiť radou al. iným spôsobom odvrátiť od istého úmyslu • odhovoriť: nedal sa odradiť, odhovoriť od cestyodstrašiť (odradiť vzbudením strachu): od akcie ich odstrašil prvý neúspechznechutiťzdegustovaťdegustovať (odradiť stratou vôle, chuti konať niečo): prehra ho znechutila; rozhovor ma zdegustoval


omrzieť prestať zaujímať al. prestať sa zaujímať o niečo (pre ustavičné opakovanie, nepríjemnosti a pod.) • zried. omrzieť sazunovať (koho, čo) • zunovať sa (komu, čomu): hra ho omrzela, zunovala; život ho omrzel, zunoval ho, zunoval sa mu; žena sa mu omrzela, zunovalazastar. zmrzieť (J. Kráľ)znepáčiť sazneľúbiť saznevidieť sa (prestať sa páčiť, pozdávať): znepáčilo, zneľúbilo sa mu jednostajné napomínanie; znevideli sa mu jeho spôsobyznudiťunudiť (spôsobiť nudu): život bez práce človeka znudí, unudíznechutiť sasprotiviť sa (prestať byť príjemným, zaujímavým): znechutil sa jej doterajší spôsob životahovor. expr. otráviť (prestať zaujímať prázdnotou, bezobsažnosťou, jednotvárnosťou): ustavičné pozeranie televízie ma otrávilo


sprotiviť sa 1. stať sa protivným, odpudzujúcim, hnusným • zhnusiť saspríkriť saspríkrieť: sprotivilo sa mu zafajčené prostredie; spríkrila, zhnusila sa nám taká predstavazoškliviť sa: zošklivil sa sám sebeznechutiť sazbridiť sa (stať sa nechutným al. vzbudiť nechuť k niečomu): správanie mladíka sa všetkým znechutilospriečiť sazried. vzpriečiť sa: nedovarené mäso sa mu spriečilozried. znepríjemnieť (stať sa nepríjemným): hlasy mi po chvíli znepríjemneli

2. postaviť sa na odpor • spriečiť savzpriečiť savzoprieť sa: sprotivil sa, spriečil sa nášmu želaniuvzbúriť sazried. sprieť sa: vzbúril sa rozkazu vedúcehohovor. expr. postaviť sa na zadné (nohy)hovor. zastaráv. zoprieť sa


strpčiť urobiť trpkým, nepríjemným • znepríjemniť: pobyt na dovolenke nám strpčil, znepríjemnil dážďznechutiťhovor. expr. otráviť (zbaviť vôle, radosti z niečoho): zlý výsledok nás znechutil, otrávilpriotráviť (čiastočne): alkoholik jej priotrávil životsprotiviťzhnusiť (urobiť protivným, odpudzujúcim): sprotivil mi každú chvíľu u vászbridiťzoškliviť: veď ja im to zbridím, zošklivím


zatrpknúť naplniť sa pocitom zatrpknutosti, krivdy • roztrpčiť sakniž. strpknúť: postupne zatrpkol na celú rodinu; roztrpčil sa, že ho nevzali so sebou; na starosť strpkolzanevrieťzahorknúť (nadobudnúť pocity znechutenia, neprajnosti, nepriateľstva voči niekomu, niečomu): zanevrel na ženu; zahorkol voči kolegomznechutiť sa (stratiť chuť, záujem o niečo): neúspech ho znechutil, po neúspechu zatrpkol


zdeprimovať vziať duševnú silu, optimizmus • deprimovaťexpr.: ubiťzdeptať: (z)deprimoval, ubil, zdeptal ho neúspechhovor. expr.: zdegviťzgniaviť: zdegvil, zgniavil ho až do čiernej zemeumoriťskľúčiťudupať: usilovali sa nás umoriť, udupať stálymi výčitkami; skľúčila ma matkina smrťznechutiťexpr.: skrušiťskváriť: výsledok nás skrušil, skvárilzlomiťpodlomiťzničiť (vo veľkej miere): neúspech ho celkom zlomil, podlomil, zničil


znechutiť sa 1. p. znepáčiť sa 2. p. zatrpknúť


znechutiť zbaviť chuti, vôle, odvahy niečo robiť; vzbudiť odpor v niekom: výsmech ho neznechutilodradiťodstrašiťodplašiť (odvrátiť od úmyslu niečím negatívnym, obyč. strachom): zlé počasie nás neodradilo, neodstrašilo; neúspech ho celkom od zámeru odstrašil, odplašilsprotiviťspríkriťzhnusiťzoškliviť (vzbudiť odpor k niečomu): jedlo mu sprotivili, spríkrili, zošklivili nechutnými rečami; zábavu jej zhnusil, sprotivil dotieravý spoločníkzastar. disgustovať (Kukučín)hovor. expr. otráviťznepríjemniť (urobiť nepríjemným): príhoda otrávila, znechutila všetkých prítomných; počasie mi znepríjemnilo dovolenkupriotráviť (duševne): byť priotrávený prázdnymi rečami

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

znechutiť, í, -ia dok. (koho, zried. i komu čo) vziať niekomu chuť, záujem o niečo, zbaviť vôle, radosti z niečoho; vzbudiť odpor v niekom: nedať sa z. neúspechom; Zamiešanie sa jeho ženy do vážnej veci znechutilo ho celkom. (Tim.) Neustály nezdar i mocných skláti, znechutí. (Vaj.) Oblek mu jednako znechutili. (Šolt.);

nedok. znechucovať, -uje, -ujú

|| znechutiť sa

1. (komu) prestať byť príjemným, zaujímavým, stať sa nevyhovujúcim, nepríťažlivým: znechutil sa mu doterajší život; Znechutil sa jej Kračún. (Tim.)

2. stratiť chuť, záujem, vôľu, stať s znechuteným: On sa znechutil často až k slzám. (Šolt.);

nedok. znechucovať sa

Morfologický analyzátor

znechutiť dokonavé sloveso
(ja) znechutím VKdsa+; (ty) znechutíš VKdsb+; (on, ona, ono) znechutí VKdsc+; (my) znechutíme VKdpa+; (vy) znechutíte VKdpb+; (oni, ony) znechutia VKdpc+;

(ja som, ty si, on) znechutil VLdsam+; (ona) znechutila VLdsaf+; (ono) znechutilo VLdsan+; (oni, ony) znechutili VLdpah+;
(ty) znechuť! VMdsb+; (my) znechuťme! VMdpa+; (vy) znechuťte! VMdpb+;
(nejako) znechutiac VHd+;

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor