znechutený príd. pociťujúci nechuť, ovládnutý nechuťou; svedčiaci o tom: odišiel z. (neúspechom); z. výraz tváre;
znechutene prísl.: z. sa odvrátiť;
znechutenosť -i ž.
znechutený -ná -né 2. st. -nejší príd.
unudený ktorého nič neteší, nezaujíma, ktorý pociťuje nudu; svedčiaci o tom • znudený: pôsobila na mňa unudeným, znudeným dojmom; sedel pri káve unudený, znudený • zunovaný • omrzený (unudený jednotvárnosťou, stereotypom): zunovaná, omrzená výprava turistov • znechutený • hovor. expr. otrávený (unudený a odmietavý): znechutené, otrávené publikum • kniž. blazeovaný (unudený a presýtený životom): blazeovaný sveták
znechutený pociťujúci nechuť, ovládnutý nechuťou; svedčiaci o tom • rozladený: bol znechutený, rozladený jej správaním • skľúčený • skrúšený • deprimovaný • stiesnený (duševne ochabnutý): skľúčený, deprimovaný výraz tváre • znudený • unudený • zunovaný • omrzený (znechutený nudou, opakovaním niečoho): znudená tvár, zunované publikum • kniž. blazeovaný: blazeovaný úsmev • expr. zvädnutý • hovor. expr.: otrávený • rozhasený • rozkvasený: zvädnutá, otrávená nálada • mrzutý • namrzený • rozmrzený (pociťujúci mrzutosť): mrzutý, rozmrzený pohľad • sklesnutý • kniž.: skleslý • malomyseľný: malomyseľné, skleslé reči
znechutený príd. ovládnutý nechuťou, nezáujmom o niečo, ktorý stratil vôľu, záujem o niečo: odísť odniekiaľ z.; Celá zdá sa ubitá a znechutená. (Tim.) Stáli pod horou nevyspatí, mokrí, znechutení. (Laz.) (Vrba) bol znechutený neúspechom. (Tal.);
znechutene prísl. bez vôle, bez záujmu; s odporom: z. sa zatváriť; z. sa odvrátiť;
znechutenosť, -ti ž.