Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

znechutiť dok. zbaviť chuti, vôle do niečoho: neúspech ho z-l;

nedok. znechucovať

// znechutiť sa sprotiviť sa (význ. 1): z-l sa mu taký spôsob života;

nedok. znechucovať sa

znechucovať ‑uje ‑ujú nedok.; znechucovať sa

znechucovať, znechucovať sa p. znechutiť, znechutiť sa

---

znechutiť, í, -ia dok. (koho, zried. i komu čo) vziať niekomu chuť, záujem o niečo, zbaviť vôle, radosti z niečoho; vzbudiť odpor v niekom: nedať sa z. neúspechom; Zamiešanie sa jeho ženy do vážnej veci znechutilo ho celkom. (Tim.) Neustály nezdar i mocných skláti, znechutí. (Vaj.) Oblek mu jednako znechutili. (Šolt.);

nedok. znechucovať, -uje, -ujú

|| znechutiť sa

1. (komu) prestať byť príjemným, zaujímavým, stať sa nevyhovujúcim, nepríťažlivým: znechutil sa mu doterajší život; Znechutil sa jej Kračún. (Tim.)

2. stratiť chuť, záujem, vôľu, stať s znechuteným: On sa znechutil často až k slzám. (Šolt.);

nedok. znechucovať sa

znechucovať nedokonavé sloveso
(ja) znechucujem VKesa+; (ty) znechucuješ VKesb+; (on, ona, ono) znechucuje VKesc+; (my) znechucujeme VKepa+; (vy) znechucujete VKepb+; (oni, ony) znechucujú VKepc+;

(ja som, ty si, on) znechucoval VLesam+; (ona) znechucovala VLesaf+; (ono) znechucovalo VLesan+; (oni, ony) znechucovali VLepah+;
(ty) znechucuj! VMesb+; (my) znechucujme! VMepa+; (vy) znechucujte! VMepb+;
(nejako) znechucujúc VHe+;

a to znechucuje žiadateľa ≈ a to znechucuje žadatele
moru, a to znechucuje ≈ můru, a to znechucuje
skutočne znechucuje, pretože už ≈ skutečně znechucuje, protože už
to znechucuje žiadateľa a ≈ to znechucuje žadatele a
znechucuje žiadateľa a pravdepodobne ≈ znechucuje žadatele a pravděpodobně