znechutiť dok. zbaviť chuti, vôle do niečoho: neúspech ho z-l;
nedok. znechucovať
// znechutiť sa sprotiviť sa (význ. 1): z-l sa mu taký spôsob života;
nedok. znechucovať sa
znechucovať, znechucovať sa p. znechutiť, znechutiť sa
znechutiť, í, -ia dok. (koho, zried. i komu čo) vziať niekomu chuť, záujem o niečo, zbaviť vôle, radosti z niečoho; vzbudiť odpor v niekom: nedať sa z. neúspechom; Zamiešanie sa jeho ženy do vážnej veci znechutilo ho celkom. (Tim.) Neustály nezdar i mocných skláti, znechutí. (Vaj.) Oblek mu jednako znechutili. (Šolt.);
nedok. znechucovať, -uje, -ujú
|| znechutiť sa
1. (komu) prestať byť príjemným, zaujímavým, stať sa nevyhovujúcim, nepríťažlivým: znechutil sa mu doterajší život; Znechutil sa jej Kračún. (Tim.)
2. stratiť chuť, záujem, vôľu, stať s znechuteným: On sa znechutil často až k slzám. (Šolt.);