znamenať nedok.
1. byť znamením, znakom niečoho, značiť: to nez-á nič dobré; červený signál z-á ,,stoj!``
2. značiť (význ. 3), predstavovať: úspech preňho už nič nez-á; vznik republiky z-á najväčší prelom v živote slovenského národa
znamenať -ná -najú -naj! -nal -najúc -najúci -nanie nedok.
predstavovať 1. mať istú hodnotu, cenu • byť (niečím) • tvoriť: priateľstvo preňho predstavuje, tvorí najväčšiu hodnotu, je preňho najväčšou hodnotou; vývoz predstavuje, tvorí dôležitú časť hospodárstva • znamenať • značiť: prehra pre družstvo nič neznamená, neznačí • reprezentovať: zbierka zbraní reprezentuje polovicu zámockého majetku • figurovať • fungovať (mať istú funkciu): od posledných volieb figuruje ako významný činiteľ; slovo funguje vo vete ako predmet, predstavuje predmet • kniž. činiť (pri rátaní): náklady na budovu činia 10 miliónov korún
2. porov. zobraziť
značiť 1. dávať na niečo značku • značkovať • označovať: značiť, značkovať ovce; značiť, značkovať, označovať turistické chodníky • vyznačovať • poznačovať: vyznačovať chyby v texte; poznačovať chybné výrobky • signovať (označovať podpisom): signovať obraz, maľbu • puncovať • ciachovať (označovať úradnou značkou): puncovať prsteň, ciachované váhy • subšt. cajchovať
2. byť znamením niečoho, mať istý konkrétny zmysel • znamenať • byť: Čo značí, znamená ten nápis?; viem, čo to značí, čo to je, keď sa nik nehlási • naznačovať (náznakom dávať najavo): jeho tvár naznačuje nesúhlas • vyjadrovať: odmietavý postoj vyjadruje, značí koniec priateľstva • predstavovať (mať hodnotu, cenu): nová továreň predstavuje, značí prínos pre obyvateľov mesta; práca v záhrade predstavuje preňho oddych
3. písmom al. iným spôsobom zachytávať (aby sa niečo zachovalo) • zaznačovať • zaznamenávať: všetky údaje si značí, zaznačuje, zaznamenáva do notesa; do pamäti si značiť, zaznamenávať všetky dôležité rodinné udalosti • zapisovať (písmom): zapisovať výpovede svedkov
znamenať p. značiť 2
znamenať, -á, -ajú nedok.
1. (čo, s neurč. i so spoj. ~že`) byť znamením, znakom niečoho, mať nejaký význam, zmysel, značiť; vyjadrovať: Čo to znamená? — Takéto počasie v júli neznamená nič dobrého. (Zúb) Stretla som starú zvedavú babu, a to znamená nešťastie. (Vaj.) Hovoriť o diele Mináča znamená hovoriť o súčasnej situácii slovenskej prózy (Chorv.) je toľko ako. Čo mu rozmýšľať ešte? To by znamenalo váhať, otáľať. (Kuk.) To znamená, že vec treba prešetriť. (Min.)
2. (čo, čo pre koho) mať určitú hodnotu, cenu, mať nejaký význam, značiť; predstavovať: Aspoň si videl, že aj ty čosi znamenáš. (Smrč.) Či si ty chlap? Taký niktoš. Vôbec neznamenáš nič. (Jégé) Krčma znamenala preňho veľa. (Švant.) Rovnakú slobodu pre všetky triedy — to znamená pre pánov i robotníkov (Zúb.) to jest;
opak. znamenávať, -a, -ajú
|| znamenať sa zastar. byť naznačený; črtať sa, rysovať sa: Vyšehrad sa pod ním (Lumírom) znamená. (Záb.)
znamenať ndk 1. zaznačovať, označovať, dávať znamenie: to ma miestky sluzebnik znamenati gednym kryzem wedle ortele (ŽK 1473); na ktereg zemi kolko kuop se nažnje, aby sa znamenalo (TURIEC 1610 E); geho weliku tjchost a newinnost znamenali, ktery kdyžby byl na smrt wedeny, neodporowal (WP 1768); insignio: značjm, znamenám, naznačugem; noto: značjm, znamenám (KS 1763); znamenal mi, že w nočnú hodinu prez rebríky do klássternég zahradi wegde (BR 1785) 2. naznačovať, vyjadrovať, značiť: lasku, gednostagnost, manželsku uprimnost pltnjcy znamenagu, ktery gednu misly, aby s pruduw zessly, wesly spolu tahagu (BV 1652); bude-li to slowo netco podobneho s prwnegssim znamenati, poznass, že gest složeno (LEVOČA 1696); hlawicka ma boli, srdéčko omdléwa, mily, dussa moga, čože to znamena (AD 1723); prsty z čižem wykukagu, tuhu zimu znamenagu (PCh 1755); oči velice veliké z velkího velice rodu ju biťi znamenali (BR 1785); wssetek lid se prestrassil a zdiwil, čo bi to malo znamenaty (MiK 18. st) 3. vidieť, pozorovať, všimnúť si: co gest osel? stworenj nečiste a nad gine howada hlupe, sprostne a blazniwe, skrz toho osla znamenagy se žide (CO 17. st); widel gsem čloweka, w kteremžto chwatanj gsem neznamenal, tak gako keby wssech affectuw prazdnj bil; skali neznamenam, widjm mesto, ale ach, gak rozdjlne od Ithaki; sotwj pak tento znak smjchu ostatnj znamenali (PT 1796); x. pren znamenag pilne, gezližet gest hrich tem, ktery sliby učynene zamesskawagy wyplnity, zet wetssy hrich musy bity sliby dobrowolne učinene docela opustity (GŠ 1758) pamätaj F. což pak wydyss mrwu w oku bratra sweho a brewna, kterež gest w twem wlastnjm oku neznamenass (CS 18. st); -ávať ndk k 1: gruma seu groma: cyl, kterýmž cesty znamenáwágj, nastrog k wimerenj zeme (ASl 1740); k 2: czo znamenawa takoweg wody krsstenij? (BAg 1585); znamenať sa dk 1. opatrovať sa znakom: L. z. sa krížom, znamením sv. kríža: prežehnávať sa: naymileyssy, znamenagte sie znamenem swatheho kryza (PW 1752) 2. črtať sa, javiť sa, ukazovať sa: když (:hrwole:) počinagj se znamenati, potreby gest laxjr prigjmati; znaky pri teto nemocy nasledugjcy ukazugj a znamenagj se, gakožto neyprwe zima, potom horučost (HT 1760); gaknahle zore se znamenali, Kalipso nimfi swe do lesa wiwolala (PT 1796); -ávať sa ndk k 1: križovať sa, prežehnávať sa: pročz se krestany kryzem swatim na čele, vstech a srdcy znamenawagy? (ŠV 1675)