znalosť -i ž. kniž.
1. poznanie (význ. 1, 2), informovanosť: z. života, pomerov, prostredia
2. ovládanie niečoho, vedomosti o niečom na zákl. štúdia, skúsenosti: dobrá z. cudzích jazykov dobré ovládanie; z. dopravných predpisov ovládanie; odborné z-i vedomosti;
znalostný príd.
poznatok jednotlivý výsledok poznávacej činnosti • poznanie: rozšíriť svoje poznanie; vychádzať z doterajších poznatkov, z doterajšieho poznania • vedomosť (iba mn. č.) • znalosť (poznatok nadobudnutý štúdiom, skúsenosťou): mať rozsiahle vedomosti, znalosti • poučenie: kniha je zdrojom poučenia • informácia: získať obšírne informácie o niečom • pren. publ. signál: dostávať signály
znalosť p. poznatok, vedomosť 1
znalosť, -ti ž. (čoho i bezpredm.)
1. súhrn poznatkov o niečom, informovanosť o niečom, vedomosti, poznanie; skúsenosť: z. histórie, pomerov, života, z. zákonov, z. ľudí; z. materiálu; z. predpisov (hry); z. príčin choroby; mať teoretické, pedagogické, vedecké z-i; získať hlbokí, dôkladné, povrchné z-i; z-i načerpané z kníh;
2. schopnosť vyznať sa v niečom, ovládať niečo na základe vedomostí, vedomosť, schopnosť; zručnosť: z. písma, z. jazykov, z. remesiel, z. varenia, praktická z. viesť auto; z. hudby; odborná z.
(jedna) znalosť; (bez) znalosti; (k) znalosti; (vidím) znalosť; (hej) znalosť!; (o) znalosti; (so) znalosťou;
(štyri) znalosti; (bez) znalostí; (k) znalostiam; (vidím) znalosti; (hej) znalosti!; (o) znalostiach; (so) znalosťami;