Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sss ssj ma

znať nedok. zastaráv.

1. poznať (význ. 1): nedá na sebe nič z.

2. oznámiť (význ. 1), vedieť: daj o sebe z.!

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
znať ‑á ‑ajú nedok.

oznámiť 1. dať vedieť, dať správu o niekom, o niečom • dať na vedomieohlásiť: oznámili nám zmenu termínu skúšky; výsledky už dali na vedomie, už ohlásilidať znaťdať vedieť: dajte nám znať, dajte vedieť, kedy prídetezahlásiťavizovať (vopred): návštevu zahlásili, avizovali na streduinzerovať (inzerátom; pren. oznámiť vôbec): inzerovať predaj garážezastar. vybubnovať (verejne, bubnovaním oznámiť) • kniž. zvestovať (obyč. slávnostným spôsobom): zvestovali nám radostnú novinupodať správuzreferovať (dať podrobnejšiu správu o niečom): riaditeľovi podať správu o plnení plánu; zreferoval kolegom, čo vybavilinformovať (podrobnejšie): informovať občanov o zmenách v dopravesignalizovať (podať správu signálom, signálmi): signalizoval rukou, aby som mlčalupovedomiťkniž. vyrozumieť (úradne): písomne nás upovedomili o rozsudku; vyrozumeli nás o rozhodnutí komisiekniž. notifikovať (úradne oznámiť) • odb. komunikovať (niekomu niečo) • hovor. zastar. omeldovať: omeldovať návštevuvyniesť (úradne vyhlásiť): vyniesť rozsudoktlmočiť (v mene niekoho): tlmočil im vôľu, želanie predstaveného

2. byť predzvesťou, dať signál • signalizovať: napučané stromy oznámili, signalizovali jarkniž. zvestovať: vietor zvestoval odmäk

3. dať správu o trestnom čine príslušným orgánom, urobiť udanie • udať: oznámiť, udať páchateľavyzradiť: vyzradiť vinníkakniž. denuncovaťsubšt. bonznúť • zažalovať (podať žalobu): zažaloval ho pre spreneverupooznamovaťpoudávať (postupne oznámiť): poudávať spolupracovníkov


poznať1 nedok. 1. na základe skúseností, štúdia a pod. mať zodpovedajúcu, pravdivú predstavu o niečom, niekom • vedieť: poznáva všetky podrobnosti; pozná, vie celú pravdu; poznať, vedieť báseň spamätizastaráv. znať: nedá na sebe znať pohnutie

2. byť známy niekomu z osobného styku • poznať sa: pozná ho, pozná sa s ním veľmi dobre

3. p. hlásiť sa 4. p. orientovať sa 2 5. p. vidieť, pozorovať 2 6. p. vidieť 1


pozorovať 1. pozorne sa pozerať na niečo, obyč. so zámerom zistiť niečo, dozvedieť sa niečo • venovať pozornosťsledovať: pozoruje každý krok dieťaťa, venuje pozornosť každému kroku dieťaťa; pozoruje, sleduje let vtákovvšímať si: všíma si, ako rýchle mu šedivejú vlasyobracať pozornosť (na niečo) • sústreďovať pozornosť (na niečo): všetci obracajú, sústreďujú pozornosť na výkon športovcafraz.: nespúšťať oči/zrak (z niekoho, niečoho) • nespúšťať z očí (niekoho, niečo); (stále pozorovať): nespúšťa oči, zrak z obrazu na stenehovor.: fixovaťfixírovať (uprene sa pozerať niekomu do tváre): fixuje, fixíruje dievča sediace oprotidívať sahľadieť (uprene, sústredene) • striehnuťčakaťčíhať (úzkostlivo pozorovať): striehnuť, čakať, číhať na každý pohyb protivníkahovor. merkovaťdávať pozor: dáva pozor, ako sa veci vyvíjajú

2. nadobúdať vedomosť, presvedčenie o niečom; skúmaním, pozeraním, skúsenosťou na niečo prichádzať • badaťzisťovať: pozoruje, badá, zisťuje, že zdravie mu už tak neslúžiuvedomovať si: uvedomuje si, že je bezmocnývidieťvidnopoznaťcítiť: vidieť, vidno, že je už po lete; poznať, cítiť zmenu v ich správaníčítať: číta mu na tvári strachzastaráv. znať: nedá nič na sebe znať


vedieť 1. mať vedomosť o niečom • poznaťuvedomovať si: vie o ňom všetko; pozná, uvedomuje si nebezpečenstvobyť si vedomý: som si vedomý svojej zodpovednosti, svojich schopnostízastaráv. znať: počul o tom, ale nedal to znať

2. mať osvojené ako poznatok • poznaťchápať: vie, pozná predpisy; chápe význam slova; vie po anglickyovládaťzvládať: ovláda strojopis, dobre zvláda remeslovyznať sa (v niečom) • rozumieť (niečomu) • rozumieť sa (do niečoho) • mať dobré vedomosti (o niečom): v remesle sa vyzná, rozumie mu, rozumie sa doň

3. mať schopnosť vyrovnať sa so situáciou • byť schopnýdokázaťvládať: vie, dokáže, vládze veľa urobiťvyznať sa: vyzná sa vo všetkommôcť: nemohol sa rozpamätať; pretĺkali sa, ako mohlihovor.: uhádnuťpotrafiťzastaráv. dostačiť: kritizovať, to uhádne každý; dostačí ešte na veľavystať (byť schopný, vedieť niečo urobiť): nevedno, čo všetko z neho vystane, čo všetko vie (urobiť)arch. dolieť


vidieť 1. zrakom vnímať: z okna videl krajinupozorovaťvšímať si (pozorne vnímať): na uliciach pozoroval, všímal si dav ľudíbadaťpoznaťzastar. znať (jednorazovo vidieť): badal, poznal na ňom stopy po únave, bola na ňom znať chorobapoet. zrieť: zrel do diaľkyvídaťvídavať (opätovne vidieť): vídam, vídavam ho ponáhľať sa domov

2. vybavovať si v mysli • predstavovať si: videl, predstavoval si ju ako manželkupoet. zrieť: zrel ju vo svojich predstaváchvídaťvídavať (opakovane vidieť): Čínu vída iba v snoch

3. p. rozumieť 1 4. p. pozorovať 2 5. p. všímať si 2 6. p. dbať 7. rád vidieť p. ľúbiť 1


znať 1. p. poznať1 1, vedieť 1 2. p. pozorovať 2, vidieť 1

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

znať sa2, zná, znajú nedok. (ku komu) hlásiť sa k niekomu ako známy, príbuzný, priznávať sa: K otcovi s neznať — patrí sa to? (Tat.) Ani bych sa k nemu neznal. (Zgur.)


znať1, zná, znajú nedok. trochu zastar.

1. (čo, koho) mať správnu predstavu, znalosť, vedomosť o niečom al. o niekom, poznať: z. cestu; z. cenu, hodnotu niekoho, z. city niekoho, z. život; Znala každú knihu po mene spisovateľovom. (Vans.) Uhri len že znali bielizeň, keď u Talianov bola už dávno predmetom veľkého prepychu. (Jégé); z. niekoho dobre, povrchne; Andrej znal Katru, aká je dobrá sestra. (Kuk.)

to už znám mám s tým zlé skúsenosti;

2. (koho) byť známy s niekým z osobného styku, poznať sa s niekým: Mať Zuzkinu nespomínam. Neznal som ju. (Taj.) Mal by som ťa znať, si mi taký povedomý. (Skal.); dať sa z. (niekomu) dať sa spoznať ako známy;

3. (čo, so spoj. že s neurč. i o čom) vedieť: Teda znáš ódu, ktorú som ti dal, spamäti. (Záb.) Či dlho ležal a sníval, nezná. (Kuk.) Veď znáte, že máme hostí. (Vans.) lepšie znajú orať, gazdovať. (Taj.) O Slovákoch viacej nechcel ani znať. (Škult.); dať z. niekomu niečo, dať z. o niekom, o niečom dať vedieť, oznámiť niekomu niečo, o niekom, o niečom, upovedomiť niekoho o niečom; naznačiť niekomu niečo: Keď bude niečo, nech mi dá znať. (Ráz.) Aspoň druhým daj znať, že žiješ. (Taj.) Ani slovíčkom nedal o sebe znať. (Fig.); dať na sebe niečo z. dať najavo, prezradiť sa, vyzradiť sa: Nedal na sebe znať pohnutie. (Hor.)

kto zná, boh zná nik nevie, nevedno, ktovie, bohvie, novšie pís. ktozná, bohzná: Boh zná, kde sú rukopisy. (Vaj.) Kto zná, kde sa (hájnik) po poli zháňa. (Tim.) Ja s prácou si rady neznám (J. Kráľ) neviem si poradiť.

4. obyč. v zápore (čo, v zápore i čoho) (ne)pripúšťať, (ne)strpieť, (ne)mať rád, (ne)poznať: Duch nezná hraníc a zákazov. (Vaj.) Morena neznala ľútosti ani zmilovania. (Jégé) Na plecia padajúce hnedé vlasiská neznali hrebeň (Záb.) nik ich nečesal.

5. zried. v zápore (koho, čo) nemať ohľad, zreteľ na niekoho, na niečo, nepoznať: Vojna nás naučila jesť. Neznali sme brata. (Jil.)

6. neos. (bolo, bude) znať (koho, čo i so spoj. že) vidieť, badať, pozorovať, poznať: A tak to čuší, čo ho ani neznať. (J. Kráľ) Bolo znať na ňom, že i vtom nekrásnom tele sídlí duša. (Kuk.)

|| znať sa1 (s kým i bezpredm.) byť známy s niekým, poznať sa: Znali sa od detstva. (Taj.) Veď sa on a jeho rodina ani s nimi vlastne neznali. (Vaj.)


znať2, -te ž. (rus.) zastar. v triednej spoločnosti vyššie triedy, vedúci činitelia, šľachta: Hral gavaliera medzi nebohatou znaťou slovenských krajov. (Vaj.) Poznám svojich ľudí; svoju znať. (Hviezd.) Ani vlastná znať pracujúci ľud za nič nemala. (Novom.)

Morfologický analyzátor

znať nedokonavé sloveso
(ja) znám VKesa+; (ty) znáš VKesb+; (on, ona, ono) zná VKesc+; (my) známe VKepa+; (vy) znáte VKepb+; (oni, ony) znajú VKepc+;

(ja som, ty si, on) znal VLesam+; (ona) znala VLesaf+; (ono) znalo VLesan+; (oni, ony) znali VLepah+;
(ty) znaj! VMesb+; (my) znajme! VMepa+; (vy) znajte! VMepb+;
(nejako) znajúc VHe+;
znať_1 znať znať_2 znať

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor