znať sa2, zná, znajú nedok. (ku komu) hlásiť sa k niekomu ako známy, príbuzný, priznávať sa: K otcovi s neznať — patrí sa to? (Tat.) Ani bych sa k nemu neznal. (Zgur.)
znať1, zná, znajú nedok. trochu zastar.
1. (čo, koho) mať správnu predstavu, znalosť, vedomosť o niečom al. o niekom, poznať: z. cestu; z. cenu, hodnotu niekoho, z. city niekoho, z. život; Znala každú knihu po mene spisovateľovom. (Vans.) Uhri len že znali bielizeň, keď u Talianov bola už dávno predmetom veľkého prepychu. (Jégé); z. niekoho dobre, povrchne; Andrej znal Katru, aká je dobrá sestra. (Kuk.)
● to už znám mám s tým zlé skúsenosti;
2. (koho) byť známy s niekým z osobného styku, poznať sa s niekým: Mať Zuzkinu nespomínam. Neznal som ju. (Taj.) Mal by som ťa znať, si mi taký povedomý. (Skal.); dať sa z. (niekomu) dať sa spoznať ako známy;
3. (čo, so spoj. že s neurč. i o čom) vedieť: Teda znáš ódu, ktorú som ti dal, spamäti. (Záb.) Či dlho ležal a sníval, nezná. (Kuk.) Veď znáte, že máme hostí. (Vans.) Tí lepšie znajú orať, gazdovať. (Taj.) O Slovákoch viacej nechcel ani znať. (Škult.); dať z. niekomu niečo, dať z. o niekom, o niečom dať vedieť, oznámiť niekomu niečo, o niekom, o niečom, upovedomiť niekoho o niečom; naznačiť niekomu niečo: Keď bude niečo, nech mi dá znať. (Ráz.) Aspoň druhým daj znať, že žiješ. (Taj.) Ani slovíčkom nedal o sebe znať. (Fig.); dať na sebe niečo z. dať najavo, prezradiť sa, vyzradiť sa: Nedal na sebe znať pohnutie. (Hor.)
● kto zná, boh zná nik nevie, nevedno, ktovie, bohvie, novšie pís. ktozná, bohzná: Boh zná, kde sú rukopisy. (Vaj.) Kto zná, kde sa (hájnik) po poli zháňa. (Tim.) Ja s prácou si rady neznám (J. Kráľ) neviem si poradiť.
4. obyč. v zápore (čo, v zápore i čoho) (ne)pripúšťať, (ne)strpieť, (ne)mať rád, (ne)poznať: Duch nezná hraníc a zákazov. (Vaj.) Morena neznala ľútosti ani zmilovania. (Jégé) Na plecia padajúce hnedé vlasiská neznali hrebeň (Záb.) nik ich nečesal.
5. zried. v zápore (koho, čo) nemať ohľad, zreteľ na niekoho, na niečo, nepoznať: Vojna nás naučila jesť. Neznali sme brata. (Jil.)
6. neos. (bolo, bude) znať (koho, čo i so spoj. že) vidieť, badať, pozorovať, poznať: A tak to čuší, čo ho ani neznať. (J. Kráľ) Bolo znať na ňom, že i vtom nekrásnom tele sídlí duša. (Kuk.)
|| znať sa1 (s kým i bezpredm.) byť známy s niekým, poznať sa: Znali sa od detstva. (Taj.) Veď sa on a jeho rodina ani s nimi vlastne neznali. (Vaj.)
znať2, -te ž. (rus.) zastar. v triednej spoločnosti vyššie triedy, vedúci činitelia, šľachta: Hral gavaliera medzi nebohatou znaťou slovenských krajov. (Vaj.) Poznám svojich ľudí; svoju znať. (Hviezd.) Ani vlastná znať pracujúci ľud za nič nemala. (Novom.)