značiť, -í, -ia nedok.
1. (čo i bezpredm.) robiť, dávať znaky, značky, znamenie, označovať; značkovať: z. jahňatá (Kuk.); z. cestu od štartu po cieľ (pre pretekárov); z. si v knihe dôležité veci červenou ceruzou; Konduktor odchod značí. (Sládk.) Treba mlčať, iba posunkami značiť. (Ondr.)
2. (čo, s neruč. i so spoj. že) byť znamením, znakom niečoho, mať nejaký význam, zmysel, znamenať, vyjadrovať, naznačovať: Mne sa snívalo o kvetoch; to značí radosť. (Urb.) Bim, bim! čože to značí, Ach to už ranný hlas zvonca. (Botto) Viem, čo to značí, keď tri dni sotva niečo do úst vezme. (Karv.) Tie litery značia, že som bol zajatec. (Heč.) U Čechov značí stařena starú babu. (Štúr.)
3. (čo i bezpredm.) mať hodnotu, cenu, znamenať; predstavovať: Vo veľkom svete značíme niečo. (Stod.) Ručné práce značia oddych, a nie robotu. (Šolt.) Nič ja tebe neznačím — hora ti je hlavná. (Ráz.-Mart.) Doniesli ste mi viac, než život a majetok značí. (Vans.)
4. (čo; čo do čoho, kam, kde i bezpredm.) zaznačovať, zaznamenávať, zapisovať: z. si niečo do zápisníka, do zošitu; z. niečo na tabuľu; Vilo sedel v búdke, značiac na papieri hru. (Tim.) Zakrvaveným prstom značí kríž (Hor.) kreslí. I Maroš si spočiatku značí. (Ráz.);
poľov. zanechávať krvavú stopu: zasiahnutá zver značí;
peňaž. obch. zaznamenávať, šifrovať (firmu): z. firmu podpisovať sa v mene firmy;
opak. značievať, -a, -ajú
|| značiť sa zastar. podpisovať sa (ako formula na konci listu). Značím sa vám k službám hotový dr. Bohdan. (Stod.)