Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sss ssj ma

značiť nedok.

1. dávať na niečo značku, označovať, značkovať: z. výrobky značkou podniku, z. turistické cesty, dopravné z-enie

2. byť znamením niečoho, znamenať: kvety vo sne z-ia radosť; ochorel, to z-í, že nepôjde s nami

3. mať hodnotu, cenu, znamenať, predstavovať: rodina z-í pre ňu veľa; prísna kritika nez-í ešte odsúdenie

4. zapisovať (význ. 1), zaznačovať, zaznamenávať: z. si niečo do kalendára, z. výkony

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
značiť ‑í ‑ia nedok.

predstavovať 1. mať istú hodnotu, cenu • byť (niečím) • tvoriť: priateľstvo preňho predstavuje, tvorí najväčšiu hodnotu, je preňho najväčšou hodnotou; vývoz predstavuje, tvorí dôležitú časť hospodárstvaznamenaťznačiť: prehra pre družstvo nič neznamená, neznačíreprezentovať: zbierka zbraní reprezentuje polovicu zámockého majetkufigurovaťfungovať (mať istú funkciu): od posledných volieb figuruje ako významný činiteľ; slovo funguje vo vete ako predmet, predstavuje predmetkniž. činiť (pri rátaní): náklady na budovu činia 10 miliónov korún

2. porov. zobraziť


značiť 1. dávať na niečo značku • značkovaťoznačovať: značiť, značkovať ovce; značiť, značkovať, označovať turistické chodníkyvyznačovaťpoznačovať: vyznačovať chyby v texte; poznačovať chybné výrobkysignovať (označovať podpisom): signovať obraz, maľbupuncovaťciachovať (označovať úradnou značkou): puncovať prsteň, ciachované váhysubšt. cajchovať

2. byť znamením niečoho, mať istý konkrétny zmysel • znamenaťbyť: Čo značí, znamená ten nápis?; viem, čo to značí, čo to je, keď sa nik nehlásinaznačovať (náznakom dávať najavo): jeho tvár naznačuje nesúhlasvyjadrovať: odmietavý postoj vyjadruje, značí koniec priateľstvapredstavovať (mať hodnotu, cenu): nová továreň predstavuje, značí prínos pre obyvateľov mesta; práca v záhrade predstavuje preňho oddych

3. písmom al. iným spôsobom zachytávať (aby sa niečo zachovalo) • zaznačovaťzaznamenávať: všetky údaje si značí, zaznačuje, zaznamenáva do notesa; do pamäti si značiť, zaznamenávať všetky dôležité rodinné udalostizapisovať (písmom): zapisovať výpovede svedkov

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

značiť, -í, -ia nedok.

1. (čo i bezpredm.) robiť, dávať znaky, značky, znamenie, označovať; značkovať: z. jahňatá (Kuk.); z. cestu od štartu po cieľ (pre pretekárov); z. si v knihe dôležité veci červenou ceruzou; Konduktor odchod značí. (Sládk.) Treba mlčať, iba posunkami značiť. (Ondr.)

2. (čo, s neruč. i so spoj. že) byť znamením, znakom niečoho, mať nejaký význam, zmysel, znamenať, vyjadrovať, naznačovať: Mne sa snívalo o kvetoch; to značí radosť. (Urb.) Bim, bim! čože to značí, Ach to už ranný hlas zvonca. (Botto) Viem, čo to značí, keď tri dni sotva niečo do úst vezme. (Karv.) Tie litery značia, že som bol zajatec. (Heč.) U Čechov značí stařena starú babu. (Štúr.)

3. (čo i bezpredm.) mať hodnotu, cenu, znamenať; predstavovať: Vo veľkom svete značíme niečo. (Stod.) Ručné práce značia oddych, a nie robotu. (Šolt.) Nič ja tebe neznačím — hora ti je hlavná. (Ráz.-Mart.) Doniesli ste mi viac, než život a majetok značí. (Vans.)

4. (čo; čo do čoho, kam, kde i bezpredm.) zaznačovať, zaznamenávať, zapisovať: z. si niečo do zápisníka, do zošitu; z. niečo na tabuľu; Vilo sedel v búdke, značiac na papieri hru. (Tim.) Zakrvaveným prstom značí kríž (Hor.) kreslí. I Maroš si spočiatku značí. (Ráz.);

poľov. zanechávať krvavú stopu: zasiahnutá zver značí;

peňaž. obch. zaznamenávať, šifrovať (firmu): z. firmu podpisovať sa v mene firmy;

opak. značievať, -a, -ajú

|| značiť sa zastar. podpisovať sa (ako formula na konci listu). Značím sa vám k službám hotový dr. Bohdan. (Stod.)

Morfologický analyzátor

značiť nedokonavé sloveso
(ja) značím VKesa+; (ty) značíš VKesb+; (on, ona, ono) značí VKesc+; (my) značíme VKepa+; (vy) značíte VKepb+; (oni, ony) značia VKepc+;

(ja som, ty si, on) značil VLesam+; (ona) značila VLesaf+; (ono) značilo VLesan+; (oni, ony) značili VLepah+;
(ty) znač! VMesb+; (my) značme! VMepa+; (vy) značte! VMepb+;
(nejako) značiac VHe+;
značiť značiť

Zvukové nahrávky niektorých slov

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor