známosť -i ž.
1. k známy (význ. 1): z. svetových autorov
2. zastaráv. vedomosť, znalosť: dáva sa na (všeobecnú) z. oznamuje sa; nemá o tom z. nevie o tom
3. užší spoloč., osob. vzťah, priateľstvo: vplyvné z-i, nadviazať z.; (ako) po z-i ako pre známeho, medzi známymi
4. dôverný, blízky vzťah medzi mužom a ženou (pred manželstvom): vážna z.
□ mať z. chodiť s niekým
chodiť 1. pohybovať sa neurčeným smerom robením krokov (o ľuďoch a zvieratách) • kráčať: dieťa sa učí chodiť, kráčať • vykračovať (si) (ľahko, svižne sa pohybovať): vykračuje si po prostriedku cesty • ísť (pohybovať sa určeným smerom): ide každý deň na omšu • hovor. expr.: pešovať • pechúriť (ísť pešo): pešovali sme do kopca • chodievať (opakovane chodiť): chodieva s palicou • expr. premávať sa (chodiť z miesta na miesto) • expr. loziť: lozí za dievčatami, po meste • expr.: vláčiť sa • expr. cohniť sa (Šikula; chodiť vytrvalo, neodbytne al. ťažko, namáhavo): vláči sa za mužmi; ledva sa vláči • expr.: behať • lietať (chodiť rýchlo, na mnohé miesta): behá, lieta po obchodoch • hovor. pendlovať • expr. vandrovať (chodiť sem a tam) • subšt. štrádlovať • hovor. expr. prepletať/preplietať nohami (rezko chodiť) • hovor. expr.: prevláčať sa • prevlačovať sa (chodiť a nosiť veci so sebou): prevláča sa s taškami • kniž. brázdiť (chodiť rozličnými smermi): brázdi horou • expr. trúsiť sa (chodiť po jednom, chvíľami): ľudia sa trúsia po ulici • potulovať sa • ponevierať sa • potĺkať sa • blúdiť • hovor. bludáriť (chodiť bez cieľa) • expr.: tárať sa • tĺcť sa • hovor. expr.: zarážať sa • zatĺkať sa • lámať sa: tára sa, zaráža sa celý deň po dedine • expr.: motať sa • motkať sa • tmoliť sa • tmoľkať sa • pliesť sa • popletať sa • plantať sa • pľantať sa (chodiť a často pritom zavadzať): motajú sa, pľancú sa v malej kuchynke • expr.: presúšať sa • vysúšať sa (nečinne chodiť): presúša sa po korze • hovor. expr. brúsiť (chodiť s istým zámerom) • expr. obíjať sa (Tajovský) • nár. obalkovať (Rázus)
2. pohybovať sa, obyč. na kolesách (o dopravných prostriedkoch); byť v činnosti • premávať: po koľajniciach chodia, premávajú električky • expr. behať: bicykle behajú po chodníkoch; prsty chodia, behajú po klavíri
3. pravidelne robiť cestu s nejakým cieľom • dochádzať: chodí, dochádza do práce autom • navštevovať: navštevuje zdravotnú školu • chodievať (opakovane): chodieva k nám na návštevu
4. priateliť sa na základe ľúbostného vzťahu • mať známosť: chodiť, mať známosť s chlapcom • hovor. vodiť sa • expr. vláčiť sa • nár. vodáckať sa (Kukučín) • stýkať sa • mať priateľa (o žene) • mať priateľku (o mužovi)
5. p. patriť 1
priateľstvo vzťah, aký je medzi priateľmi • kamarátstvo: medzi chlapcami vládlo priateľstvo, kamarátstvo • družba: družba medzi mestami • družnosť: jeho charakteristickou vlastnosťou bola družnosť • bratstvo: bratstvo národov • zastar.: súdružstvo • súdružskosť; známosť (užší spoločenský vzťah): nadviazať známosť • vzájomnosť
vedomosť 1. iba mn. č. poznatky získané učením, štúdiom: hlboké, priemerné vedomosti • znalosti: odborné znalosti, znalosti získané na vysokej škole • poznatky: teoretické poznatky • zastaráv. známosť: šíril vo svete známosť o Slovákoch (Škultéty)
p. aj poznatok
2. p. vedomie 2
vyhlásiť 1. úradne dať verejnosti najavo; dôrazne povedať • dať na známosť • ohlásiť • oznámiť: vyhlásiť nové zákony; dal na známosť, ohlásil svoje rozhodnutie vzdať sa funkcie; vyhlásiť, oznámiť rozhodný protest • vyniesť: vyniesť nariadenie • zverejniť • uverejniť • publikovať (vyhlásiť v hromadných oznamovacích prostriedkoch) • vypísať (tlačou vyhlásiť): vypísali súbeh na obsadenie dirigenta • vysloviť: vysloviť ortieľ, rozsudok • vydať (komuniké, vyhlásenie, úradnú správu, nariadenie, zákon a pod.) • deklarovať (politické zásady) • proklamovať (slávnostne vyhlásiť): proklamovanie zvrchovanosti • vypovedať (vojnu, boj niekomu)
2. vyniesť (úradný) úsudok o niekom, niečom • označiť: vyhlásiť, označiť niekoho za vinného, za mŕtveho • posúdiť • kvalifikovať: zmluvu posúdiť, kvalifikovať ako/za neplatnú • vykričať • rozhlásiť (verejne povedať o niekom obyč. niečo zlé): vykričali ho za nepríčetného • hist. al. expr. pasovať: pasovať za rytiera; pren. pasovať za dobrého Slováka • nespráv. prehlásiť
vzťah okolnosť, že niečo s niečím súvisí, že niekto je s niekým v istom spojení • pomer: hospodárske, politické vzťahy, pomery; vzťah, pomer medzi rodičmi a deťmi; rodinný, priateľský vzťah, pomer; kladný vzťah, pomer k umeniu; mať s niekým ľúbostný vzťah, pomer • známosť (dôverný, blízky vzťah medzi mužom a ženou): vážna známosť • relácia: študovať jav vo všetkých reláciách • spojitosť: spojitosť medzi príčinou a následkom • súvis • súvislosť: príčinný súvis, príčinná súvislosť • spätosť • zviazanosť: spätosť, zviazanosť literatúry so životom • kniž. filiácia: literárne filiácie (Mráz)
známosť 1. p. priateľstvo, vzťah 2. p. vedomosť 1
známosť, -ti ž.
1. vlastnosť niekoho, niečoho známeho; s tav toho, o ktorom sa vie: z. umeleckého diela;
2. trochu zastar. vedomosť, znalosť: dávať niekomu niečo na z. oznamovať niečo, oboznamovať niekoho s niečím; admin. zastar.: dáva sa na všeobecnú známosť formula, ktorou sa v starších časoch začínali verejné oznamy; vziať niečo na z. pochopiť, uvedomiť si niečo; Ju každá bieda, ktorá jej prišla na známosť, až bolestne dojímala (Jégé) o ktorej sa dozvedela. Nebrala som ďalej v známmosť, že je on tam (Tim.) nebrala som na vedomie, prestala som si ho všímať. Šíril vo svete známosť o Slovákoch. (Škult.) Pre známosť maďarskej reči prijali ho do služby. (Vaj.); známosť abecedy (Kuk.); Nikto nemá o nej (o Paulínke) známosť, iba my traja (Tat.) nikto nevie o nej.
3. bližší, užší vzťah medzi ľuďmi, ktorý vznikol z osobného styku, zo vzájomného poznania ap.; priateľstvo: nadviazať, nadpriasť z. s niekým; O mojom osude rozhodla iba náhodná známosť so Zolom. (Bedn.); mať vplyvné z-i mať styky s vplyvnými ľuďmi, mať vplyvných známych; robiť si z-i získavať styky s vplyvnými ľuďmi; dať sa (dávať sa, púšťať sa) s niekým (zried. i niekomu) do z-i začať (začínať) sa k niekomu správať ako k známemu, k priateľovi: Hneď, ako došiel, dal sa s ním do známosti. (Švant.) Jano vedel, že nesmie sa dať Ondrovi do známosti. (Kuk.) Mať Klinová sa neopovážila púšťať do známosti s nevestou zo strachu pred mužom. (Taj.) ako pre známeho.
4. ľúbostný al. úzko priateľský vzťah medzi mužom a ženou: Sú ešte primladí, aby sa dalo hovoriť o nejakej známosti. (Zúb.) Za dievky mala známosť s mládencom. (Taj.) Ulický mal mnoho ženských známostí (Jégé) ľúbostných vzťahov so ženami; mať vážnu z. mať druha pre uzavretie manželstva
(jedna) známosť; (bez) známosti; (k) známosti; (vidím) známosť; (hej) známosť!; (o) známosti; (so) známosťou;
(štyri) známosti; (bez) známostí; (k) známostiam; (vidím) známosti; (hej) známosti!; (o) známostiach; (so) známosťami;