známka, -y, -mok ž.
1. znak, prejav, svedectvo niečoho; príznak, náznak; stopa po niečom: prejavovať z-y života; z. choroby, únavy; Nebolo na jeho tvári známok strachu alebo hrôzy. (Hor.) Na rukách nemal tvrdých mozoľov, známky to vytrvalej roboty. (Kuk.)
2. charakteristická črta niečoho, znak: charakteristickou z-ou národa je jazyk; Hľadal v tvárach rodinné známky. (kuk.) Jeho známkou je i to, že skoro vôbec nehovorí. (Jégé) My sme ľudia bezfarební, bez charakteru, bez svojských známok. (Vaj.)
3. stupeň ocenenia prospechu a chovania žiaka: dostať dobrú, zlú z-u; z. zo slovenčiny; zhoršiť, zlepšiť si z-u z nejakého predmety;
4. cenina, ktorá sa nalepuje na listy al. na iné poštové zásielky a ktorou sa platí dopravné: poštová z.; príležitostné, cudzokrajné z-y; zbieranie poštových známok filatelia; obchod s poštovými z-ami; fin. kolková z. ktorou sa platí kolkový poplatok;
5. značka al. nejaký predmet slúžiaci ustálene na označenie niečoho: ekon. ochranná z. ktorá označuje výrobky rovnakého druhu a je chránená zákonom pred napodobnením; admin. evidenčná z. s číslom pre každého zamestnanca (pre kontrolu); kontrolná z. ktorou sa kontroluje zaplatenie poplatku (napr. za členstvo v nejakej organizácii);
známkový príd.: z. priemer (u žiaka) klasifikačný; z. trh s poštovými známkami; z. tovar označený ochrannou známkou; z-á kontrola kontrola známok;
známočka, -y, -čiek ž. zdrob. expr.