Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

znášanlivý príd. kt. sa dobre znáša s ľuďmi, rešpektujúci názory iných, tolerantný: tichý, z. človek;

znášanlivo prísl.;

znášanlivosť -i ž.

1. tolerancia (význ. 1): náboženská z.

2. schopnosť znášať niečo: z. prostredia, z. liekov

znášanlivý príd. nažívajúci s ľuďmi v zhode, bez konfliktov, rešpektujúci činy, názory iných, dobre sa znášajúci s inými: Každý má rád znášanlivých ľudí. (Kuk.) (Nevesta) je znášanlivá, im oddaná. (Tim.);

znášanlivo prísl.: z. sa chovať, z. povedať niečo;

znášanlivosť, -ti ž.

1. snaha žiť s inými v zhode, rešpektovanie názorov iných: náboženská, národnostná, spoločenská z.; bratská znášanlivosť (Hviezd.);

2. lek. schopnosť znášať, zniesť niečo: z. liekov, z. tkaniva oproti glukóze

(jedna) znášanlivosť; (bez) znášanlivosti; (k) znášanlivosti; (vidím) znášanlivosť; (hej) znášanlivosť!; (o) znášanlivosti; (so) znášanlivosťou;

(tri) znášanlivosti; (bez) znášanlivostí; (k) znášanlivostiam; (vidím) znášanlivosti; (hej) znášanlivosti!; (o) znášanlivostiach; (so) znášanlivosťami;