znášať, -a, -ajú nedok.
1. (čo) nosením zhromažďovať na jedno miesto, nosiť na kopu: Znášame náradie na dvor. (Al.) Lastovička znáša slamky, páperie. (Bedn.) Začala znášať pre syna najlepšie, čo mala v dome. (Min.) Tak sa motali a znášali na stôl. (Kuk.); z. med (o včelách); pren.: z. dôvody; Začali znášať dôkazy (Kuk.) hromadiť; pren. Čoskoro znášajú dobroprajné srdcia do richtárov, čo sa hovorí po meste (Ráz.) klebetní ľudia prichádzajú oznámiť.
2. (čo) nosiť zhora dolu: Ženičky znášali z nich (z vozov) svoje koše. (Jil.); pren. Pod okná znáša udivené oči (Novom.) pozerá sa pod okná.
3. (čo i bezpredm.) klásť, niesť vajcia (o vtákoch i niektorých iných živočíchoch): sliepky, kačice, husi znášajú vajcia; včela, mucha znáša vajíčka;
4. (čo) prežívať, prekonávať niečo (obyč. nepríjemné, namáhavé), trpieť: z. biedu, chudobu, z. urážky, posmešky, z. krivdu, útlak, nespravodlivosť, z. trest; statočne z. bolesť, starosti; z. vrtochy niekoho; z. zodpovednosť za niečo zodpovedať; z. dane, pokuty, z. výdavky, náklady za niečo platiť; Zariadila celú domácnosť, za ktorú ona znášala všetky trovy (Jégé) finančne sa o ňu starala.
5. (čo, koho) (často v zápore) (ne)byť schopný vydržať niečo, (ne)vedieť sa zmieriť s niečím; (ne)mať rád, (ne)trpieť: vŕba dobre znáša vlhkosť; slnečnica lepšie znáša sucho ako iné rastliny; chorý zle znáša liek; neznášať horúce (drsné) podnebie; Neznášaš vari túto robotu. (Žáry); neznášať odpor; Má mrcha žalúdok, nič mu neznáša (Zát.) neprijíma. (Grófka) neznášala drobné deti a cibuľu. (Tat.) Neznášal toho chlapa. (Urb.) Teraz ľudí neznášam. (Ferko);
dok. zniesť, k 1 i znosiť
|| znášať sa1 pomaly sa pohybovať zhora nadol, zvoľna padať, spúšťať sa; zletovať: Lietadlo sa znáša na zem; Z výšky sa znáša na poľanu veľký čierny vták. (Fig.) Veľké vločky snehu mäkko sa znášali na zem. (Min.) (Čmeliaky) sa znášajú mäkko k zemi. (Červ.); pren. súmrak sa znáša na zem, tma, noc sa znáša na kraj pomaly, znenáhla prichádza, nastáva;
dok. zniesť sa1
znášať sa2, -a, -ajú nedok. (s kým, s čím) žiť v zhode, zhodovať sa, vychádzať dobre s niekým, s niečím: Kapitán Labuda sa s chlapmi znášal dobre. (Min.) To bol vari jediný prípad, že sa dvaja mládenci z pohnevaných dedín znášali. (Žáry) Znášame sa úplne s naším okolím. (Kuk.)
● z. sa ako mačka a pes nenávidieť sa;
dok. zniesť sa2
zniesť sa2, znesie, znesú, zniesol, rozk. znes dok. (s kým, s čím, i bezpredm.) vyjsť dobre, vydržať v zhode s niekým, zhodnúť sa: Kolegovia, žijúci v úplnej zhode, nemôžu sa (pri kartách) zniesť. (Tim.) Ožeňte sa, keď sa nemôžete zniesť s deťmi. (Čaj.) Vari by sa nezniesol, keď sa znesie v cudzom dome? (Kuk.); pren. (Teľacie) znesie sa aj so zemiakovou kašou (Karv.) je dobré;
nedok. znášať sa2
zniesť, znesie, znesú, zniesol, rozk. znes dok.
1. (čo) nosením zhromaždiť na jedno miesto, znosiť; sústrediť: Zniesli ich (nádoby) pred dom. (Kuk.) Zneste všetky divoké muziky sveta tu na Kysuce. (Jil.) Všetko by bol materi zniesol, ale v dome ničoho nemali. (Taj.); pren. To je kliatba, ktorú zniesli na ramená mocných jednoduchí ľudia (Jaš.) ktorou prekliali mocných. Zniesliže by rečí na nevestu: vraj pila (Hviezd.) ohovorili by ju.
2. (čo, koho) priniesť, odpraviť zhora dolu. Zniesli z povaly tú starú posteľ. (Letz) Fľašu vína, čo bola pripravená, zniesol dolu. (Zúb.) Ak je živý, znesieme ho dolu. (Švant.) Zniesli ju do voza, kde ju položili na otep slamy. (Jégé)
● hovor. z. niekoho z tohto sveta (zo sveta) zabiť, zmárniť niekoho; hovor. z. niekomu (aj) to modré (belasé) z neba, z. niekomu (aj) hviezdy z neba vyhovieť niekomu vo všetkom, urobiť pre niekoho všetko;
3. (čo) vypustiť vajce z vajcovodu (o vtákoch i niektorých iných živočíchoch): sliepka, hus, kukučka zniesla vajce;
4. (čo, koho) (často v zápore) (ne)vydržať, (ne)strpieť; (ne)vystáť: (ne)zniesť pohľad na niečo, na niekoho; tráva znesie sucho; Papier znesie všetko. (Mňač.) Morfiové injekcie neznesiem. (Jégé) Drak nepije viac než znesie. (Chrob.) Naozaj neznesiem také ženy straky rapotavé. (Laz.)
|| zniesť sa1 pomaly sa spustiť zhora nadol, zvoľna klesnúť; zletieť: vták zniesol sa na zem; lietadlo sa znieslo dolu; Kŕdeľ divých husí zniesol sa pomaly na dvor. (Janč.) (Polan) zniesol sa hlboko do fotela. (Fr. Kráľ); pren. Po refréne sa zniesla búrka potlesku (Sev.) zaznel veľký potlesk;
pren. zvoľna nastať, pomaly prísť; zavládnuť: noc, tma sa zniesla na kraj; Večer sa zniesol nad hory. (Hor.) Dobrá nálada sa na nás zniesla (Bedn.) Driemota sa zniesla na stôl. (Jaš.);
● hovor. z. sa zo sveta zabiť sa, zmárniť sa;
nedok. znášať sa1
znosiť, -í, -ia dok.
1. (čo) ponosiť na jedno miesto, zniesť: Drevo na hromadu znosil. (Dobš.)
2. (čo) nosením opotrebovať, obnosiť, obdrať (o obleku, obuvi): Už jej palce začali svietiť z tých čižiem, čo ich tak znosila. (Dobš.) (Chlapec) dostane nové hábky, akosi chytro ich znosí. (Jes.)
3. expr. (koho) ostro niekomu niečo vyčítať, vyhrešiť; skritizovať: Pokarhala, znosila by ho prísne. (Tim.) Ja i teba znosím v „Slovenských novinách“ ako utŕhača. (Záb.); z. niekoho ako (malého) chlapca veľmi ho vyhrešiť;
nedok. k 1 znášať