Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sss ssj ma subst

zmysel -slu m.

1. myšlienkový obsah, význam: z. slova, vety, výroku, použiť slovo v istom z-e, v pravom z-e slova

2. konečný cieľ, dôvod konania, existencie, význam: z. života, z. dejín, z. práce; to (ne)má z. (nie) je to zbytočné

3. pochopenie, porozumenie, cit: mať z. pre poriadok, pre rodinu; z. pre humor

4. teles. orgán na vnímanie vonkajšieho sveta; príslušná schopnosť: máme päť z-ov: zrak, sluch, čuch, chuť, hmat; z-y ma klamú

5. iba mn. schopnosť vnímať, vedomie, rozum: (ne)byť pri z-och; expr. bežať ako z-ov zbavený

6. iba mn. pudy, obyč. erotické, pohlavné cítenie: svojím správaním dráždila z-y mužov

šiesty z. mimoriadna intuícia;

v zmysle predl. s G kniž. vyj. spôsob, podľa: v z. zákona;

zmyslový príd. k 4: z. vnem, orgán, z-é poznanie;

zmyslovo, zmyslove prísl.;

zmyslovosť -i ž.

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
zmysel ‑slu L ‑e mn. ‑y m.; zmyslový; zmyslovo prísl.; zmyslovosť ‑i ž.

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

cit1 1. prežívanie kladného al. záporného vzťahu k rozmanitým javom: cit radostiemócia: kladné emócie

2. schopnosť niečo duševne pochopiť al. vycítiť • zmysel: cit pre krásu, zmysel pre poriadokpochopenieporozumenie: porozumenie pre sarkastický druh humorusrdce


dôvod to, o čo opierame svoje rozhodnutie, myslenie, konanie: urobiť niečo bez dôvodupríčina (jav, ktorý podmieňuje vznik iného javu): mať príčinu na smútokodôvodnenie: chýbal bez odôvodneniaopodstatnenieoprávnenie: jeho hnev má svoje opodstatnenie, oprávnenieargumentdôkaz: uviesť argumentyzmysel (dôvod konania, existencia): zmysel životazámienka (vymyslený dôvod): nájsť si zámienku na odchodpohnútkamotív: mať dobrú pohnútku, dobrý motív na vstup do koalíciehovor. titul: nemá na to titulzádrapka (dôvod na spor): hľadať zádrapkuzried. záderka (Kukučín)podklad: právny podklad žaloby


obsah 1. čo vypĺňa vnútro niečoho • náplň: obsah, náplň vriec, fliaš

2. čo dáva opodstatnenie niečomu, dôvod konania • zmyselvýznam: môj život nemá dobrý obsah, nemá zmysel, významnáplň: náplň práceideamyšlienka: idea, myšlienka dielanámettéma (obyč. obsah umeleckého diela): námetom, témou opery je boj so zlom

3. stručná, v skratke vyjadrená myšlienková náplň niečoho • zhrnutie: obsah, zhrnutie článkuresumé [vysl. rezümé] (obsah odborného článku) • hist. regest (obsah listiny) • výťah (zhustený obsah): výťah z referátu


porozumenie 1. schopnosť postihnúť význam niečoho • pochopenie: nájsť u niekoho porozumenie, pochopeniezmyselcit: mať porozumenie, zmysel, cit pre niečoúčasťspoluúčasť: prejaviť účasť, spoluúčasťcítenie: sociálne cítenie

2. vzájomné rešpektovanie stanovísk • dorozumenie: žiť v porozumení, dorozumenízhodasúladharmónia: priateľská zhoda, harmónia, priateľský súlad; harmónia duší

p. aj zhoda 1


pud vrodená dispozícia na istú činnosť al. na dosiahnutie istého cieľa založená zväčša na nepodmienených reflexoch • inštinkt: obranný pud, inštinktzmysel (erotický pud): svojím správaním dráždila zmysly mužovžiadostivosťzastar. žiadza (silná túžba po niečom): telesná žiadostivosť, žiadzavášeňchtivosť (prudký cit zbavujúci rozumovej kontroly): dať sa strhnúť vášňou

p. aj vášeň 1


vedomie 1. schopnosť človeka myslieť a uvedomovať si svoj vzťah k okoliu: spoločenské, občianske vedomiezastaráv. povedomie: ľudské povedomieuvedomenie (vedomie príslušnosti k istému spoločenskému celku): národné uvedomenie

2. stav, keď si človek niečo uvedomuje, najmä svoju existenciu: stratiť vedomie, priviesť niekoho k vedomiupamäť: byť pri plnej pamätizmysel (schopnosť vnímať): nebyť pri zmyslochrozum: chodiť ako rozumu zbavenýzastaráv. povedomie: konal v povedomí svojej mocizastaráv. vedomosť: nemám o tom vedomosť


význam 1. myšlienkový obsah: význam slova, vetyzmysel: použiť slovo v istom zmyslenáplň: život bez náplnekniž. značenie: značenie symbolu (Dobšinský)

2. vnútorná cena: význam školy pre život; udalosť mimoriadneho významudôležitosťzávažnosť: dôležitosť, závažnosť rozhodnutiavýznamnosťvýznačnosť: významnosť, význačnosť poslaniaváha: pripisovať niečomu veľkú váhuvážnosť: vážnosť uzneseniahodnota: hodnota vedeckého dielaveľkosť: mravná veľkosť človekadosah: čin veľkého spoločenského dosahuformát: umelec svetového formátufunkcia: dorozumievacia funkcia rečikniž. značenie: značenie kongresu (Mráz)kniž.: relevanciarelevantnosť: relevancia, relevantnosť vzťahu


zmysel 1. hlavná, podstatná idea niečoho: zmysel slova; celá vec má hlbší zmyselvýznam (zmysel vyjadrený jazykovou formou): význam výrokuobsah (zmysel jazykového prejavu al. umeleckého diela): obsah symfónienáplň: životná náplňkniž. raison d'être [vysl. rezondétr]: to nemá nijaký raison d'êtrekniž. tenor: tenor článkukniž. značenie (Dobšinský)

2. skutočnosť, ku ktorej smeruje istá činnosť: zmysel prácecieľ: cieľ hnutiaúčel: vec nespĺňa svoj účelvýznam: nechápe význam celej udalostidôvod (o čo opierame svoje rozhodovanie, konanie): jeho počínanie nemá dôvod

3. chápavý, uznanlivý postoj: mať zmysel pre poéziupochopenieporozumenie (schopnosť postihnúť zmysel): mať pre niekoho pochopenie, dívať sa na niečo s porozumenímcitcítenie (zmysel pre niečo): hlboké sociálne cítenie

4. orgán, ktorým človek vníma vonkajší svet: vnímať niečo zmyslamizastar. čuv

5. iba mn. č. schopnosť vnímať: zostať pri zmyslochvedomie (stav, keď si človek uvedomuje svoju existenciu): mdloba mu zastrela vedomiepamäť: byť pri plnej pamäti, pri zmyslochrozumum (ľudská schopnosť myslieť): Čo nemá rozum, um pokope?

6. iba mn. č. erotické, pohlavné cítenie: svojím správaním dráždila zmysly mužovpud: pohlavný pudvášeň: dať sa strhnúť vášňoužiadostivosť: telesná žiadostivosťzastar. žiadzachtivosť: chtivosť pohľadu

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

zmysel, -slu, 6. p. -sle, mn. č. -sly m.

1. myšlienkový obsah, význam: z. slova, z. vety; z. umeleckého diela; pochopiť z. (vety), prekrútiť z. (slova); použiť slovo v určitom, istom z-e;

log. vlastnosť výpovedí utvorených podľa pravidiel (najmä syntaktických) istého znakového systému

v plnom (pravom, prísnom, vlastnom) z-e slova naozaj, skutočne; doslova; v istom z-e do určitej miery; čo sa týka istej stránky (veci); chápať niečo v širokom (úzkom, bežnom) z-e (slova) široko (úzko, bežne); v z-e zákona, predpisu (napr. konať) podľa zákona, podľa predpisu; v právnom z-e podľa práva; Ulica bola vydláždená. Ale vydláždená v tom najhrubšom slova zmysle (Jaš.) veľmi zle, nedokonale.

2. konečný cieľ, účel, význam, dôvod konania al. existencie: z. výchovy, z. života; Hlavným zmyslom pre pedagóga je spoznávanie si žiakov. (Gab.) Vinco by sa hlásil prvý, ale čo to má za zmysel, keď v jeseni rukuje. (Laz.); hovor. nemá to z. (z-u) je to zbytočné;

3. pochopenie, porozumenie, cit pre niečo; schopnosť: z. pre poriadok, pre zodpovednosť; mať z. pre humor, vtip; mať vysoko vyvinutý z. pre krásu; organizačný, technický, umelecký z.; Tajil sa (v ňom) zvláštny zmysel vycítiť nebezpečenstvo. (Štef.)

4. schopnosť jedného z piatich orgánov vnímať vonkajší svet: zrakový, sluchový, čuchový, chuťový, hmatový z.; Všetkými zmyslami sa musí sústrediť na prácu. (Laz.) Nazdal som sa, že ma klamú vlastné zmysly. (Švant.); pren. expr. šiesty z. mimoriadna schopnosť vycítiť niečo;

5. obyč. v mn. č. vedomie, schopnosť vnímať; rozum: Chvíľu ostala ako zbavená zmyslov. (Žáry) Našiel ho v zúboženom stave, hoci pri zmysloch. (Fel.) Vari i o zmysly príde pri ňom. (Tim.) Keď svoje zmysly zobral, predložil otázku (Záb.) keď sa spamätal.

6. len v mn. č. erotické cítenie, vnímanie; vášeň: Dotyk ženského tela rozbúril krv a vybičoval zmysly. (Zúb.) Víta ho kypiacim smiechom svojich roztúžených zmyslov. (Mráz)

7. geom. smer: z. pohybu, z. priamky

Morfologický analyzátor

zmysel podstatné meno, mužský rod, neživotné

(jeden) zmysel; (bez) zmyslu; (k) zmyslu; (vidím) zmysel; (o) zmysle; (so) zmyslom;

(štyri) zmysly; (bez) zmyslov; (k) zmyslom; (vidím) zmysly; (o) zmysloch; (so) zmyslami;

zmysel
mužský rod, neživotné, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jeden) zmysel
G (bez) zmyslu
D (k) zmyslu
A (vidím) zmysel
L (o) zmysle
I (so) zmyslom
mužský rod, neživotné, množné číslo, substantívna paradigma
N (štyri) zmysly
G (bez) zmyslov
D (k) zmyslom
A (vidím) zmysly
L (o) zmysloch
I (so) zmyslami

Zvukové nahrávky niektorých slov

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor