zmysel -slu m.
1. myšlienkový obsah, význam: z. slova, vety, výroku, použiť slovo v istom z-e, v pravom z-e slova
2. konečný cieľ, dôvod konania, existencie, význam: z. života, z. dejín, z. práce; to (ne)má z. (nie) je to zbytočné
3. pochopenie, porozumenie, cit: mať z. pre poriadok, pre rodinu; z. pre humor
4. teles. orgán na vnímanie vonkajšieho sveta; príslušná schopnosť: máme päť z-ov: zrak, sluch, čuch, chuť, hmat; z-y ma klamú
5. iba mn. schopnosť vnímať, vedomie, rozum: (ne)byť pri z-och; expr. bežať ako z-ov zbavený
6. iba mn. pudy, obyč. erotické, pohlavné cítenie: svojím správaním dráždila z-y mužov
● šiesty z. mimoriadna intuícia;
v zmysle predl. s G kniž. vyj. spôsob, podľa: v z. zákona;
zmyslový príd. k 4: z. vnem, orgán, z-é poznanie;
zmyslovo, zmyslove prísl.;
zmyslovosť -i ž.
zmysel -slu L -sle pl. N -sly m.
Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich
cit1 1. prežívanie kladného al. záporného vzťahu k rozmanitým javom: cit radosti • emócia: kladné emócie
2. schopnosť niečo duševne pochopiť al. vycítiť • zmysel: cit pre krásu, zmysel pre poriadok • pochopenie • porozumenie: porozumenie pre sarkastický druh humoru • srdce
dôvod to, o čo opierame svoje rozhodnutie, myslenie, konanie: urobiť niečo bez dôvodu • príčina (jav, ktorý podmieňuje vznik iného javu): mať príčinu na smútok • odôvodnenie: chýbal bez odôvodnenia • opodstatnenie • oprávnenie: jeho hnev má svoje opodstatnenie, oprávnenie • argument • dôkaz: uviesť argumenty • zmysel (dôvod konania, existencia): zmysel života • zámienka (vymyslený dôvod): nájsť si zámienku na odchod • pohnútka • motív: mať dobrú pohnútku, dobrý motív na vstup do koalície • hovor. titul: nemá na to titul • zádrapka (dôvod na spor): hľadať zádrapku • zried. záderka (Kukučín) • podklad: právny podklad žaloby
obsah 1. čo vypĺňa vnútro niečoho • náplň: obsah, náplň vriec, fliaš
2. čo dáva opodstatnenie niečomu, dôvod konania • zmysel • význam: môj život nemá dobrý obsah, nemá zmysel, význam • náplň: náplň práce • idea • myšlienka: idea, myšlienka diela • námet • téma (obyč. obsah umeleckého diela): námetom, témou opery je boj so zlom
3. stručná, v skratke vyjadrená myšlienková náplň niečoho • zhrnutie: obsah, zhrnutie článku • resumé [vysl. rezümé] (obsah odborného článku) • hist. regest (obsah listiny) • výťah (zhustený obsah): výťah z referátu
porozumenie 1. schopnosť postihnúť význam niečoho • pochopenie: nájsť u niekoho porozumenie, pochopenie • zmysel • cit: mať porozumenie, zmysel, cit pre niečo • účasť • spoluúčasť: prejaviť účasť, spoluúčasť • cítenie: sociálne cítenie
2. vzájomné rešpektovanie stanovísk • dorozumenie: žiť v porozumení, dorozumení • zhoda • súlad • harmónia: priateľská zhoda, harmónia, priateľský súlad; harmónia duší
p. aj zhoda 1
pud vrodená dispozícia na istú činnosť al. na dosiahnutie istého cieľa založená zväčša na nepodmienených reflexoch • inštinkt: obranný pud, inštinkt • zmysel (erotický pud): svojím správaním dráždila zmysly mužov • žiadostivosť • zastar. žiadza (silná túžba po niečom): telesná žiadostivosť, žiadza • vášeň • chtivosť (prudký cit zbavujúci rozumovej kontroly): dať sa strhnúť vášňou
p. aj vášeň 1
vedomie 1. schopnosť človeka myslieť a uvedomovať si svoj vzťah k okoliu: spoločenské, občianske vedomie • zastaráv. povedomie: ľudské povedomie • uvedomenie (vedomie príslušnosti k istému spoločenskému celku): národné uvedomenie
2. stav, keď si človek niečo uvedomuje, najmä svoju existenciu: stratiť vedomie, priviesť niekoho k vedomiu • pamäť: byť pri plnej pamäti • zmysel (schopnosť vnímať): nebyť pri zmysloch • rozum: chodiť ako rozumu zbavený • zastaráv. povedomie: konal v povedomí svojej moci • zastaráv. vedomosť: nemám o tom vedomosť
význam 1. myšlienkový obsah: význam slova, vety • zmysel: použiť slovo v istom zmysle • náplň: život bez náplne • kniž. značenie: značenie symbolu (Dobšinský)
2. vnútorná cena: význam školy pre život; udalosť mimoriadneho významu • dôležitosť • závažnosť: dôležitosť, závažnosť rozhodnutia • významnosť • význačnosť: významnosť, význačnosť poslania • váha: pripisovať niečomu veľkú váhu • vážnosť: vážnosť uznesenia • hodnota: hodnota vedeckého diela • veľkosť: mravná veľkosť človeka • dosah: čin veľkého spoločenského dosahu • formát: umelec svetového formátu • funkcia: dorozumievacia funkcia reči • kniž. značenie: značenie kongresu (Mráz) • kniž.: relevancia • relevantnosť: relevancia, relevantnosť vzťahu
zmysel 1. hlavná, podstatná idea niečoho: zmysel slova; celá vec má hlbší zmysel • význam (zmysel vyjadrený jazykovou formou): význam výroku • obsah (zmysel jazykového prejavu al. umeleckého diela): obsah symfónie • náplň: životná náplň • kniž. raison d'être [vysl. rezondétr]: to nemá nijaký raison d'être • kniž. tenor: tenor článku • kniž. značenie (Dobšinský)
2. skutočnosť, ku ktorej smeruje istá činnosť: zmysel práce • cieľ: cieľ hnutia • účel: vec nespĺňa svoj účel • význam: nechápe význam celej udalosti • dôvod (o čo opierame svoje rozhodovanie, konanie): jeho počínanie nemá dôvod
3. chápavý, uznanlivý postoj: mať zmysel pre poéziu • pochopenie • porozumenie (schopnosť postihnúť zmysel): mať pre niekoho pochopenie, dívať sa na niečo s porozumením • cit • cítenie (zmysel pre niečo): hlboké sociálne cítenie
4. orgán, ktorým človek vníma vonkajší svet: vnímať niečo zmyslami • zastar. čuv
5. iba mn. č. schopnosť vnímať: zostať pri zmysloch • vedomie (stav, keď si človek uvedomuje svoju existenciu): mdloba mu zastrela vedomie • pamäť: byť pri plnej pamäti, pri zmysloch • rozum • um (ľudská schopnosť myslieť): Čo nemá rozum, um pokope?
6. iba mn. č. erotické, pohlavné cítenie: svojím správaním dráždila zmysly mužov • pud: pohlavný pud • vášeň: dať sa strhnúť vášňou • žiadostivosť: telesná žiadostivosť • zastar. žiadza • chtivosť: chtivosť pohľadu
zmysel, -slu, 6. p. -sle, mn. č. -sly m.
1. myšlienkový obsah, význam: z. slova, z. vety; z. umeleckého diela; pochopiť z. (vety), prekrútiť z. (slova); použiť slovo v určitom, istom z-e;
log. vlastnosť výpovedí utvorených podľa pravidiel (najmä syntaktických) istého znakového systému
● v plnom (pravom, prísnom, vlastnom) z-e slova naozaj, skutočne; doslova; v istom z-e do určitej miery; čo sa týka istej stránky (veci); chápať niečo v širokom (úzkom, bežnom) z-e (slova) široko (úzko, bežne); v z-e zákona, predpisu (napr. konať) podľa zákona, podľa predpisu; v právnom z-e podľa práva; Ulica bola vydláždená. Ale vydláždená v tom najhrubšom slova zmysle (Jaš.) veľmi zle, nedokonale.
2. konečný cieľ, účel, význam, dôvod konania al. existencie: z. výchovy, z. života; Hlavným zmyslom pre pedagóga je spoznávanie si žiakov. (Gab.) Vinco by sa hlásil prvý, ale čo to má za zmysel, keď v jeseni rukuje. (Laz.); hovor. nemá to z. (z-u) je to zbytočné;
3. pochopenie, porozumenie, cit pre niečo; schopnosť: z. pre poriadok, pre zodpovednosť; mať z. pre humor, vtip; mať vysoko vyvinutý z. pre krásu; organizačný, technický, umelecký z.; Tajil sa (v ňom) zvláštny zmysel vycítiť nebezpečenstvo. (Štef.)
4. schopnosť jedného z piatich orgánov vnímať vonkajší svet: zrakový, sluchový, čuchový, chuťový, hmatový z.; Všetkými zmyslami sa musí sústrediť na prácu. (Laz.) Nazdal som sa, že ma klamú vlastné zmysly. (Švant.); pren. expr. šiesty z. mimoriadna schopnosť vycítiť niečo;
5. obyč. v mn. č. vedomie, schopnosť vnímať; rozum: Chvíľu ostala ako zbavená zmyslov. (Žáry) Našiel ho v zúboženom stave, hoci pri zmysloch. (Fel.) Vari i o zmysly príde pri ňom. (Tim.) Keď svoje zmysly zobral, predložil otázku (Záb.) keď sa spamätal.
6. len v mn. č. erotické cítenie, vnímanie; vášeň: Dotyk ženského tela rozbúril krv a vybičoval zmysly. (Zúb.) Víta ho kypiacim smiechom svojich roztúžených zmyslov. (Mráz)
7. geom. smer: z. pohybu, z. priamky
zmysel [-s(e)l] m 1. myšlienkový obsah, význam: mnohich odpornosti nachodi se pres tisic w pisme, kde tu hledat oprawdoweho zmislu? (TP 1691); cybule zname korenj, o njchž geden smisl neni (MBF 1721); aby ste žadanjch pjsem smysl a obsah prepjsali (HRANOVNICA 1743); podobne se zdržug od slow nečistych, neslussnych a dwogj smysl magjcých, to gest, které na dobré neb na zlé se wyložiti možu (MPS 1777); Hadixa degžto né každé slowo smisel, ale celég tegto reči dobre rozumila (BR 1785) 2. zamýšľaný cieľ, účel, úmysel: mnozy od praweg wjry pobludili, že pjsma podle smysluw swých wykládali (PW 1752); takowy pak gest umeny a lidy zmysl, ktery sobe podobnich nechczegú myty (PeP 1770); takowe wssecke zle zmysly, nic tu neni jine, jedine podwodnosti, kterych se mame nejwyc obawati (CDu 18. st) L. scestný z. zavádzajúci úmysel: gestli ti knezi papessti, genž k wire Krystoweg priwedly w bludich a scestnem zmislu zustawali, tehdy ty, kteri gich slisseli, nemely gich posluchati (TP 1691) 3. pochopenie, porozumenie, cit pre niečo, schopnosť: rozum take lidsky, miwa zmisl tessky, nemuž wssecko pochopit (BV 1652); mnohú úskost tychim a trpezliwym zmyslem znássala (PeP 1770); častokrat nemame Božj milosti a praweho smyslu (KO 1782); co se dotkne smislu tweho (PT 1796) L. nábožný z. vyznanie: tito wssicknj rozličnj byli y wedle rodu y wedle nabožneho smyslu (SP 1696) 4. telesný zmyslový vnem: zhressil sem peti smysly žiwota meho: widením, slyssením, dotčením, pokussením, powonením (ASL 15. st); takto poznamenano stogy, že wssiczknj smislowe a misslenj lidskeho srdcze k zlemu nakloniena su hnetky od mladosti gegych (BAg 1585); zewnjtrne zmisly sau pet: oko widj barwy, co bjle neb černé, zelene aneb modré; žláby tela sau: žyly, ktere krew z yatry, žyly pulsowe, ktere teplo a žywot od srdce, nerwy, kterj zmisli a hnutj od mozku skrze telo prowozugj; smisl pospolity pod tymenem pochopuge od smislow zewnjtrnjch wecy prigate (OP 1685) L. vnútorný z. fantázia: s. Augustin nemuže pochopit, gak sebe pritomny gest wnytrny smysel neb phantasia s mnohymi obrazmy snuw neb zmorý neb obweseluge čloweka (PP 1734) 5. myseľ, rozum: neswečy to na bosku welebnost, k čemu smysel nass začahnut muže (PP 1734); Kalypso sama k sobe mluwila, temer zmisluw pozbawena gsuc, gako wztekla bila (PT 1796); bratrj, zase prawjm, pokog Božj, ktery prewyssuge wssecek smysl, nech hágj srdca wasse (Le 18. st) L. z. obecný verejná mienka: gak sa naráz sám sprotiwíss zmislu obecnému, zádneho spurne nenahness ku umislu twému (GV 1755); proti zmyslu obecnemu nechteg se protiwiť, kdo se wsseckym sprotiwuge, nemuž wssem myly byt (GP 1782); pominutie z-u šialenstvo: phrenesis: smyslu pominuti (KS 1763); nebyť pri zdravom z-e nebyť pri dobrom rozume, blaznieť: deliro: negsem pri sobe, pri rozumu, pri zdrawem smyslu (WU 1750); zdravý na z-u pri dobrom rozume: ja Orssola Mikloska, acprawe na tele mdla a nemoczna, wssak že na smislu, swedomy a dussy zdrawa, wiznawam s timto testamentom (TURIEC 1595)
zmyseľ [-sl] ž myslenie, myseľ: ale wssak tagne mentorowu zmisl gsem skussowal (PT 1796)