zmužilý -lá -lé 2. st. -lejší príd.
smelý ktorý sa ničoho neľaká, ktorý sa vyznačuje smelosťou, odvahou; svedčiaci o tom (op. nesmelý) • odvážny: smelý, odvážny záchranca; smelé, odvážne skutky • nebojazlivý (op. bojazlivý): nebojazlivé zviera prišlo až k dverám domu • udatný • kniž. chrabrý (smelý v nebezpečenstve, ohrození): udatní, chrabrí bojovníci • junácky • hrdinský • bohatiersky (odvážny ako junák, hrdina, bohatier): junácki, hrdinskí mladí vojaci; bohatierske srdce • trúfanlivý • trúfalý • prismelý • priodvážny (príliš, neprimerane smelý): trúfalé, prismelé vystupovanie; trúfanlivé dievča • pren. kacírsky (odporujúci uznávanému názoru, odvážny na dané pomery): prísť s kacírskou myšlienkou • mužný • zastar. zmužilý • chlapský • odhodlaný (typický pre pravého muža): mužný, chlapský, odhodlaný čin • kniž.: nebojácny • neohrozený • zastar. odvážlivý • hovor. gurážny • expr. srdnatý • pren. expr. prometeovský • pren. expr. zastar. prometejský • expr. čertovský
zmužilý p. smelý
zmužilý príd. hrdinský, chrabrý, odvážny, smelý, udatný. z. bojovník, z-é srdce, z-á odvaha; Buď silnou a zmužilou v dobe ťažkej búrky. (Urbk.) Čas prináša výhody zmužilému. (Kal.);
zmužile/o prísl. hrdinsky, chrabro, odvážne, smelo, udatne: z. bojovať, z. sa brániť; zmužile sa zastať niekoho (Bodic.);
zmužilosť, -ti ž. chrabrosť, odvaha, udatnosť: dodať si z-i
zmužilo p. zmužilý
zmužilý príd odvážny, smelý, udatný: ruka twa hrdinske a zmužile skutky wykonawala (Mod 1573 E); nassym deg silu, cžerstwost, zmužilu vdatnost (BAg 1585); zmuzile srdce gest hotowe k bitce, kdekoliwek potreba (BV 1652); naduty Goliass tak hroznu smelostu a opowažliwostu ruhal se lidu izraelskemu, že y tych nagzmužilegssich a nagudatnegssich wogakuw izraelskich zastrassil (MS 1758); Maria zmužjlegssia bjla nežly učedlnicy; slowjčko Andreas gest grecke, w nassem gazjku znamena zmužjleho (CS 18. st); -e prísl: tak Carolostadius, kdi widel pameti Martinum Lutherum biti w nagwetsseg hodnosti pro geho stalost, že smele a zmužile wssecky bludy papeske trestal, počal daremnu slawu a hadku (TC 1631); když (človek) ručnj prácy koná, kosj, ore, kopá, zmužile sobe počjna (StN 1785); -osť ž odvaha, smelosť, udatnosť: takowy, ktery zlemu missleny na odpor stogi, gesste zasluhuge sobe korunu wečnu proto, že hrdinsku zmužilosti to pro Boha činy (Le 1730); wipráwala, a to s tím wetssú welebnosťú a zmužilosťú, čím wtipnegssú a učenegssú sa chcela preukazuwati (BR 1785); (mudrci) pri teg okoličnosti wulu srdce a zmužilost nestratili (SJ 18. st)