zmocniť dok. práv. splnomocniť: z. niekoho na istý úkon;
nedok. zmocňovať
zmocňovať -ňuje -ňujú -ňuj! -ňoval -ňujúc -ňujúci -ňovaný -ňovanie nedok.
zmocňovať sa -ňuje sa -ňujú sa -ňuj sa! -ňoval sa -ňujúc sa -ňujúci sa -ňovanie sa nedok.
chytať 1. brať obyč. do ruky al. rúk • uchopovať: chytá, uchopuje šálku do obidvoch rúk • dotýkať sa: dotýkať sa pece • siahať • čiahať (naťahovať ruku s úmyslom chytiť): siaha za peňaženkou; čiaha za knihou • zmocňovať sa (mocou, silou, šikovnosťou a pod. chytať): zmocňuje sa mikrofónu • schytávať • expr.: chmátať • schvátať • popadať (prudko, náhle chytať): chmáce dievča okolo pása; schytáva, popadá dieťa za ruky • expr.: chytkať • pochytkávať • chmatkať • chvatkať • chňapkať (jemne chytať): dieťa chytká okraj stola; psík chňapká ňufáčikom po ruke • ochytávať • ohmatávať • oblápať • expr.: obchytkávať • ohmatkávať • oblapkávať (chytať dookola): zvedavo obchytáva, obchytkáva novú hračku; oblapkávať dievča; ohmatkáva nové šaty
2. ísť, bežať za niekým s úmyslom zadržať ho • naháňať: chytať, naháňať zlodeja • lapať • honiť (usilovať sa dostihnúť niekoho, niečo): lapať, honiť zver • prenasledovať • stíhať: prenasledovanie, stíhanie vinníkov
3. porov. chytiť, zmocniť sa 2
obchádzať 1. ísť okľukou, oblúkom okolo niekoho, niečoho • obchodiť • vyhýbať sa: obchádza, obchodí jamy, blato; vyhýba sa jamám, blatu; aj psy ho obchodia • bočiť • strániť sa (nechcieť sa stretnúť s niekým, s niečím): bočí od susedov, stráni sa známych; zďaleka bočí od školy
2. ísť popri niečom, niekom • obchodiť • prechádzať: cesta obchádza, obchodí ich dom, prechádza popri ich dome • míňať: autobus míňal radnicu • obiehať: auto obiehalo bicyklistu
3. brať do svojej moci (o telesných al. duševných stavoch) • obchodiť • zachvacovať • opanúvať • ovládať: obchádza, obchodí ho chrípka; zachvacuje, opanúva, ovláda ho žiaľ • zmocňovať sa: zmocňuje sa ich apatia • ísť • padať: ide, padá na mňa smútok
4. zámerne nespĺňať nejakú povinnosť, správať sa nezúčastnene • obchodiť • vyhýbať sa: obchádza, obchodí nariadenia; vyhýba sa škole, problémom • nerešpektovať • nevšímať si • kniž. negovať • odmietať • ignorovať: nerešpektuje, nevšíma si predpisy; odmieta príkazy; ignoruje, neguje predpísanú formu • nedbať • nebrať do úvahy • kniž. fumigovať: nedbať na mienku niekoho; fumigovať vyhlášku • zanedbávať • vynechávať: zanedbáva, vynecháva tréningy • práv. opomínať: opomínaný dedič
5. p. obšmietať sa 1 6. obchádzať si p. predchádzať si 7. p. opatrovať
zmocniť sa, -í, -ia dok.
1. (čoho, koho) mocou, silou, obyč. neoprávnene si niečo privlastniť, dostať do svojej moci, pod svoju nadvládu, dobyť, opanovať niečo, niekoho: z. sa bohatstva, majetku, z. sa cudzej veci; z. sa územia (vojensky), z. sa moci, vlády, z. sa trhov; z. sa lopty (súpera) zobrať, vybojovať si ju; Chcel sa opäť zmocniť jej ruky (Kuk.) chytiť jej ruku; z. sa zajatcov; Tam sa jej bezbrannej zmocnil (Fig.) znásilnil ju; z. sa zákonov života ovládnuť ich, podrobiť si ich;
2. (koho, zried. i čoho) (o duševných al. telesných stavoch) zaujať, zachvátiť, ovládnuť niekoho: zmocnil sa ho strach, vzdor, žiaľ; zmocnila sa ma túžba, hrôza; Opilosť sa ho zmocnila. (Kuk.) Môjho koňa zmocnil sa akýsi nepokoj. (Fig.); pren. Viedne zmocnila sa panika (Zúb.) nastala.
3. kniž. (čoho, koho) umeleckou tvorbou al. vedeckým poznaním niečo zvládnuť; z. sa historickej témy; zmocniť sa ontologickej podstaty vonkajšej skutočnosti (I. Hruš.) pochopiť ju; uchopiť ju ako predmet vedeckého skúmania;
nedok. zmocňovať sa, -uje, -ujú
zmocniť1, -í, -ia dok. práv. (koho na čo, star. i k čomu) splnomocniť: osoba úradne zmocnená na vykonanie niečoho;
nedok. zmocňovať, -uje, -ujú
zmocňovať p. zmocniť1
zmocňovať sa p. zmocniť sa