zmluva -y -lúv ž. dohoda: hospodárska, pracovná, mierová z.; z. o diele; podpísať, uzavrieť, ratifikovať z-u; bibl. Stará z., Nová z. Starý zákon, Nový zákon;
zmluvný príd.: z-á strana, listina, z. záväzok, z-é poistenie;
zmluvne prísl.: z. zabezpečiť
zmluva -vy zmlúv ž.
zmluva záväzné písomné dohodnutie sa niekoľkých ľudí al. strán o istej veci: podpísať obchodnú zmluvu, ratifikovať medzištátnu zmluvu • dohoda (ústne al. písomné dorozumenie sa o niečom): dohoda o vykonaní práce • kontrakt: kontrakt na dodávku ropy • dohovor (ústne dorozumenie sa o niečom): postupovať podľa dohovoru • aliancia (spojenecká zmluva) • pakt (medzinárodná zmluva): pakt o neútočení • konvencia (obyč. medzinárodná zmluva): Ženevská konvencia
zmluva, -y, zmlúv ž. dohodnutie sa (obyč. písomné) niekoľkých ľudí al. strán na nejakej veci, dohoda: podpísať, uzavrieť z-u, plniť, zrušiť z-u; z-ou sa zaviazať; platnosť z-y; urobiť z-u s niekým; hospodárska, spojenecká, medzinárodná z., mierová z., obchodná, kúpna z.; z. o vzájomnej hospodárskej pomoci; cirk. zastar. Stará a Nová z. Starý a Nový zákon;
práv. obojstranná právna dohoda spôsobujúca vznik, zánik al. zmenu záväzku jednej z obidvoch zmluvných strán.
zmluva [-u-, -ú-, -o-] ž 1. rozhovor: prigmi wdačne, a bedliwy buď, abys, kdy y od učenych w sskolach rozmluwa se stane, nemlčel gak nemy, nediwyl se gak hlúpy, mlčim o tom, že statečnegssy zmluwa twa bude a mudregssy o wecech tu poznamenanych (KrP 1760) 2. dohoda dvoch al. viacerých strán o niečom: za potomky slibili gedna strana y druha, ze ta zmluwa ma na weky wekow w pokogi trwati a nema byti zrussena (LIPTOV 1558); howado giny (brat) prekupyl prweg, nez by den rečeneg zmluwy pryssel (LIPTOV 1698); wlnu podle slussneg smluwy predawaty budu (B. ĎARMOTY 1730); contractum: zgednání, smluwa; pactum: smlúwa; transactio: zgednání, smlúwa (KS 1763) L. dávať sa v z-u, robiť, činiť z-u uzavierať zmluvu: depaciscor: smluwu delám, činim, dáwám se w smluwu (WU 1750); nebo mysleli gednomyslne, spolu naproty tebe smlúwu složili (KB 1757); stipulor: smlúwu, kontrakt činjm (KS 1763); stáť v svojej z-e dodržať z.: stog w zmluwe twég (BN 1796); učiniť z-u, vojsť v z-u dohodnúť sa, zmluvne sa zaviazať: prissel diabel wiwolany, s kterym Theopilus tento kontrakt, zmluwu aneb zhoworku učinil (MS 1749); (Boh) gakžto wudce lidu yzraélskemu poručil, aby s nimi w žádnu smlauwu newessel, aniž se slitowal nad nimi (StN 1785); z. svadobná manželská, manželstvo: Mihal Jožka alias Zawiaticz przy smluwech swadebnych manželcže sweg Kateržinie Zigowich wienowal dwacžet piet zlatych (SKALICA 1681); Božská z. Biblia: tieto slowa gsau w zmluwe boskeg obsažene (CS 18. st); Nová z. časť Biblie, Nový zákon: tot gest krew ma smluwy te nowe, kteraž se za mnohe wilewa (Le 1730); -ka, -ečka dem k 2: stipulatiuncula: smlúwečka (KS 1763); nám o tíchto ani žádna zmluwka (BR 1785)
zmluvečka p. zmluva
zmluvka p. zmluva