zmlátiť -i dok. expr. zbiť (význ. 3), nabiť, vybiť: matka z-la syna; z. niekoho ako koňa
zmlátiť sa -ti sa -tia sa zmláťte sa! -til sa -tiac sa -tený -tenie sa dok.
zmlátiť -ti -tia zmláť! -til -tiac -tený -tenie dok.
mlátiť -ti -tia mláť! -til -tiac -tiaci -tený -tenie nedok. 1. (čo (čím); ø) ▶ nárazmi, údermi al. strojovo uvoľňovať zrno z klasov, semeno zo strukov a pod.: m. obilie; cepmi m. klasy; m. hrach, fazuľu; m. raž na holohumnici; s majiteľom mláťačky sa dojednali, že im zajtra príde m.; zrno mlátili ručne; Mlátili raž na povriesla. [J. Beňo]; Tak mlátili ďatelinové semeno až v neskorej jeseni. [J. Jonáš]; Otiepku mal nachystanú na mlátenie. [M. Jančová]; neos. mlátilo sa až do tmy 2. expr. (čím do čoho/na čo) ▶ prudkými pohybmi narážať do niečoho, udierať, biť; syn. tĺcť, trieskať: m. palicou do dlážky; m. rukami na zatvorené dvere; m. pracháčom do koberca; kováč mláti do nákovy; nemláťte hokejkou o ľad!; deti mlátili lyžicami do stola; boxer mlátil rukavicami do koženého vreca; Školník sedel na okrúhlej stoličke a hrubými prstami mlátil do klaviatúry. [A. Chudoba]; Začala zúfalo mlátiť rukami, len aby sa dostala nad vodu. [J. Mlčochová] 3. expr. (koho, čo (čím)) ▶ prudko zasahovať tvrdými údermi a spôsobovať fyzickú bolesť; trestať bitkou, biť; syn. mastiť, tĺcť: m. dieťa; majiteľ psa mláti a týra hladom; útočníci ho zúrivo mlátili päsťami; bol bezdôvodne mlátený; Darmo reval na kone, mlátil ich bičom, vzdialenosť medzi vozom a jazdcami sa skracovala. [L. Ballek] ◘ fraz. čerti [akoby] mu na tvári hrach mlátili je rapavý; expr. mlátiť niekoho ako žito surovo biť niekoho; dá si na chrbte hrach mlátiť je nevýbojný, ústupčivý, pokorne znáša všetky príkoria; hrub. mlátiť hubou nepremyslene, nerozumne a obyč. zbytočne veľa hovoriť; mlátiť niekoho hlava-nehlava a) biť niekoho bez rozmyslu b) bezohľadne do niekoho búšiť; mlátiť [prázdnu] slamu bezobsažne, zbytočne veľa hovoriť ◘ parem. najprv sa mláti, potom sa platí práca sa musí najprv vykonať, až potom bude odmenená ▷ opak. mlátievať -va -vajú -val: visela na ňom, hoci ju často mlátieval; Mlátieval som zbožie, keď som ju spoznal. [P. Jaroš]; dok. k 1 ↗ vymlátiť, k 3 ↗ zmlátiť
pobiť sa dať sa do bitky medzi sebou • expr.: potĺcť sa • pomlátiť sa • stĺcť sa • zmlátiť sa: chlapci sa pri hre pobili, potĺkli, pomlátili, zmlátili • expr.: poklbčiť sa • posekať sa • poprať sa • sprať sa: poklbčili sa, poprali sa pre dievča • poruť sa • poruvať sa • expr.: zruť sa • zruvať sa • porúbať sa • zrúbať sa • zosekať sa (veľmi sa pobiť) • expr. pokasať sa (Ondrejov) • expr. pochytiť sa: s každým sa hneď pochytí • fraz.: pustiť sa za pasy • pustiť sa do seba (začať sa biť): po niekoľkých vetách sa pustili do seba
zbiť 1. spojiť dovedna (obyč. údermi, zatlčením klincov) • stĺcť: zbiť, stĺcť z dosák skrinku • zhlobiť: zo zvyškov materiálu zhlobil poličku • pozbíjať • postĺkať • pozhlábať (postupne, viacero vecí) • hovor. expr.: sklepať • strepať (narýchlo zbiť): sklepať z niečoho debnu • hovor. zmajstrovať (urobiť ručnú technickú prácu): zmajstruje, zbije z dosák vozík
2. údermi, tlčením zraziť na zem • obiť • otĺcť • oráňať • obráňať • zráňať (ovocie zo stromu) • stĺcť • postĺkať • pozbíjať • pozrážať (tlčením, šľahaním poškodiť): dážď zbil úrodu; krúpy stĺkli, postĺkali, pozbíjali všetok jačmeň • poobtĺkať (postupne, viacero vecí)
3. údermi, bitím spôsobiť bolesť (vo veľkej miere); potrestať bitkou • ubiť: zbiť, ubiť niekoho na smrť • vybiť • nabiť: neposlušníka vybila, nabila palicou • expr.: stĺcť • sťať • zlátať • zmlátiť • zdrať • sprať • zrúbať • zrezať • zmastiť • zmaľovať • spráskať • zmangľovať • zmydliť • strieskať: chlapci za rohom stĺkli, zmlátili kamaráta • hovor. expr.: zrýpať • zriadiť • zrichtovať • doriadiť • dokrvaviť • dorichtovať • dosekať: pri prepade chlapa doriadili, dorichtovali • dobiť • dotĺcť (veľmi, na smrť zbiť) • expr.: scápať • zmasírovať • zmacerovať • zlúpať • vyplatiť: mama ho vyplatila metlou • expr.: vyťať • vysekať • vyrafať • vymlátiť • vydrviť • vyšibať • vyšľahať • vypráskať • vytrieskať • vyšvácať • vylátať • vytrepať • vybuchnátovať • vybúchať • vybuchtovať • vyčapcovať • vyobšívať • vyzvárať: vyťať, vymlátiť niekoho prútom; vypráskať, vylátať, vyobšívať po zadku • expr. vyobháňať: vyobháňal deti palicou • expr.: vyonačiť • vylupkať (Šoltésová) • expr.: vymydliť • vyprať • vydrať • vytĺcť: vymydlil, vypral syna palicou; všetkých nás vytĺkli • expr.: vyplieskať • vypliaskať • vyprášiť: vyplieskať po papuli; vyprášiť po zadku • expr. utĺcť • zastaráv. umlátiť • expr.: natĺcť • natrepať • nasekať • namastiť • nacápať • narezať • nasoliť • natrieskať: Tak ťa natlčiem, natrieskam, že ma nezabudneš! • hovor. expr.: nalátať • namlátiť: keď ho otec naláta, namláti, ani nemukne • expr. naložiť: naložili mu, koľko sa doňho pomestilo • expr. naprať • expr. zried. namlieť: namlieť niekoho po chrbte • zbičovať (zbiť bičom) • vykorbáčovať (zbiť korbáčom) • spalicovať (zbiť palicou) • zlynčovať (verejne kruto, do krvi zbiť) • hovor.: sfliaskať • spliaskať • vypáckať • nafliaskať • vyfliaskať • sfackať • nafackať • vyfackať • vyzauškovať (zbiť fackami, zauchami) • zošibať • zošľahať (zbiť prútom, bičom, palicou): dali ho zošibať, zošľahať • expr.: nakopať • skopať (nohou) • fraz. expr.: namastiť chrbát/hnáty/rebrá • spočítať/porátať rebrá: keď ho chytím, namastím mu hnáty, rebrá; poriadne mu spočítali rebrá • nár. zgebriť (F. Hečko) • nár. vyknošiť (Kukučín) • pootĺkať • poobtĺkať (viac ráz, viac osôb): v detstve ho neraz pootĺkali aj nevinne • expr.: poobšívať • poobťahovať • poobháňať
zmlátiť p. zbiť 3
mlátiť, -i, -ia nedok.
1. (čo i bezpredm.) údermi cepov al. pomocou stroja oddeľovať zrno od klasov al. lúštiť semená zo strukov: m. jačmeň, hrach; m. ručne, cepami, na mláťačke expr. m. (prázdnu) slamu veľa, zbytočne, bez konkrétného cieľa hovoriť; expr. mlátenie slamy zbytočné, prázdne reči bez cieľa; expr. m. jazykom, m. dve na tri rozprávať hlúpe, prázdne reči, tárať; najprv sa mláti, potom sa platí (prísl.) plácu si treba zaslúžiť prácou; (ne)dá si na chrbte hrach mlátiť (ne)dovolí, aby sa s ním zle zaobchádzalo, (ne)dá sa; ľud. čerti mu na tvári hrach mlátili je rapavý;
2. expr. (do čoho, na čo, čím) tĺcť, udierať, biť: m. (kladivom, palicou ap.) do niečoho; m. (okolo seba) rukami, nohami rozhadzovať, hádzať rukami, kopať; mlátiť do klavíra, na klavír hlasno a bez citu hrať;
3. expr. (koho) surovo biť, tĺcť: m. niekoho palicou, m. niekoho po hlave, hlava-nehlava
● m. niekoho ako koňa, ako žito surovo biť;
opak. mlátievať, -a, -ajú;
dok. k 1 vymlátiť i pomlátiť, k 3 zmlátiť i vymlátiť
|| mlátiť sa expr. biť sa: mlátia sa navzájom päsťami (Šolt.)
zmlátiť, -i, -ia dok.
1. expr. (koho) surovo zbiť, stĺcť, nabiť: Zahnal ich (chlapcov) do kúta, zmlátil šeredne. (Chrob.) Bez výčitiek svedomia zmláti vlastného otca. (Urb.); nech ho zmláti ako hniličku (Kuk.) veľmi zbije; z. niekoho ako koňa, ako žito surovo zbiť; pren. Ty s tvojím jazykom všetko zmlátiš (Tim.) rečami všetkých porazíš.
2. (čo) dlávením, váľaním zničiť, pováľať (obyč. obilie); pobiť, pomlátiť: Ľadovec mi zmlátil všetky úrody. (Záb.) Búrka veliká žitko zbije, všetko zmláti. (J. Kráľ); expr. Keď sa raz najedujem, všetko zmlátim na kašu (Kuk.) roztlčiem.
3. zried. (čo) pomlátiť, vymlátiť: Čo zožnem — zmlátim, zvejem. (Ráz.)
|| zmlátiť sa expr. zbiť sa, pobiť sa navzájom: Keď sa už dobre zmlátili, napokon prišli k rozumu. (Ráz.-Mart.)
zmlátiť dk 1. čo (o obilí ap.) pomlátiť, vymlátiť niečo: item majoršak inokdy sme mlatili a každa dedina, čo dorobila, zmlatila (JABLONOVÉ 1650 LP); s kazdeho obilj gednu kopu mlatczom dat dostateczne zmlatity (BECKOV 1680); i ti si bil mezi timi nešlechetníkmi, ktery sa w pominulú nedelu za času kázne a sw. mše tu okolo kostela bili, wláčili, a tak p. farára zboži zmlátili (BU 1795); concutere: zmlátiti (PD 18. st) 2. koho zbiť, stĺcť niekoho: pan uradnik rozhnewawsse se, tak welicze ho zbil a zmlatil (P. BYSTRICA 1730); nedawno mogu ženu tak zbiu a zmlatiu, a to sjce newinnu, slowom z hodini na hodinu, angi ga angi moga žena nemame žiwot bespecžnj (SIELNICA 18. st)