Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sssj sss ssj hssj

zmlátiť -i dok. expr. zbiť (význ. 3), nabiť, vybiť: matka z-la syna; z. niekoho ako koňa

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
zmlátiť ‑i ‑ia dok.

zmlátiť sa -ti sa -tia sa zmláťte sa! -til sa -tiac sa -tený -tenie sa dok.


zmlátiť -ti -tia zmláť! -til -tiac -tený -tenie dok.

mlátiť -ti -tia mláť! -til -tiac -tiaci -tený -tenie nedok. 1. (čo (čím); ø) ▶ nárazmi, údermi al. strojovo uvoľňovať zrno z klasov, semeno zo strukov a pod.: m. obilie; cepmi m. klasy; m. hrach, fazuľu; m. raž na holohumnici; s majiteľom mláťačky sa dojednali, že im zajtra príde m.; zrno mlátili ručne; Mlátili raž na povriesla. [J. Beňo]; Tak mlátili ďatelinové semeno až v neskorej jeseni. [J. Jonáš]; Otiepku mal nachystanú na mlátenie. [M. Jančová]; neos. mlátilo sa až do tmy
2. expr. (čím do čoho/na čo) ▶ prudkými pohybmi narážať do niečoho, udierať, biť; syn. tĺcť, trieskať: m. palicou do dlážky; m. rukami na zatvorené dvere; m. pracháčom do koberca; kováč mláti do nákovy; nemláťte hokejkou o ľad!; deti mlátili lyžicami do stola; boxer mlátil rukavicami do koženého vreca; Školník sedel na okrúhlej stoličke a hrubými prstami mlátil do klaviatúry. [A. Chudoba]; Začala zúfalo mlátiť rukami, len aby sa dostala nad vodu. [J. Mlčochová]
3. expr. (koho, čo (čím)) ▶ prudko zasahovať tvrdými údermi a spôsobovať fyzickú bolesť; trestať bitkou, biť; syn. mastiť, tĺcť: m. dieťa; majiteľ psa mláti a týra hladom; útočníci ho zúrivo mlátili päsťami; bol bezdôvodne mlátený; Darmo reval na kone, mlátil ich bičom, vzdialenosť medzi vozom a jazdcami sa skracovala. [L. Ballek]
fraz. čerti [akoby] mu na tvári hrach mlátili je rapavý; expr. mlátiť niekoho ako žito surovo biť niekoho; dá si na chrbte hrach mlátiť je nevýbojný, ústupčivý, pokorne znáša všetky príkoria; hrub. mlátiť hubou nepremyslene, nerozumne a obyč. zbytočne veľa hovoriť; mlátiť niekoho hlava-nehlava a) biť niekoho bez rozmyslu b) bezohľadne do niekoho búšiť; mlátiť [prázdnu] slamu bezobsažne, zbytočne veľa hovoriťparem. najprv sa mláti, potom sa platí práca sa musí najprv vykonať, až potom bude odmenená
opak. mlátievať -va -vajú -val: visela na ňom, hoci ju často mlátieval; Mlátieval som zbožie, keď som ju spoznal. [P. Jaroš]; dok. k 1vymlátiť, k 3zmlátiť

pobiť sa dať sa do bitky medzi sebou • expr.: potĺcť sapomlátiť sastĺcť sazmlátiť sa: chlapci sa pri hre pobili, potĺkli, pomlátili, zmlátiliexpr.: poklbčiť saposekať sapoprať sasprať sa: poklbčili sa, poprali sa pre dievčaporuť saporuvať saexpr.: zruť sazruvať saporúbať sazrúbať sazosekať sa (veľmi sa pobiť) • expr. pokasať sa (Ondrejov)expr. pochytiť sa: s každým sa hneď pochytífraz.: pustiť sa za pasypustiť sa do seba (začať sa biť): po niekoľkých vetách sa pustili do seba


zbiť 1. spojiť dovedna (obyč. údermi, zatlčením klincov) • stĺcť: zbiť, stĺcť z dosák skrinkuzhlobiť: zo zvyškov materiálu zhlobil poličkupozbíjaťpostĺkaťpozhlábať (postupne, viacero vecí) • hovor. expr.: sklepaťstrepať (narýchlo zbiť): sklepať z niečoho debnuhovor. zmajstrovať (urobiť ručnú technickú prácu): zmajstruje, zbije z dosák vozík

2. údermi, tlčením zraziť na zem • obiťotĺcťoráňaťobráňaťzráňať (ovocie zo stromu) • stĺcťpostĺkaťpozbíjaťpozrážať (tlčením, šľahaním poškodiť): dážď zbil úrodu; krúpy stĺkli, postĺkali, pozbíjali všetok jačmeňpoobtĺkať (postupne, viacero vecí)

3. údermi, bitím spôsobiť bolesť (vo veľkej miere); potrestať bitkou • ubiť: zbiť, ubiť niekoho na smrťvybiťnabiť: neposlušníka vybila, nabila palicouexpr.: stĺcťsťaťzlátaťzmlátiťzdraťspraťzrúbaťzrezaťzmastiťzmaľovaťspráskaťzmangľovaťzmydliťstrieskať: chlapci za rohom stĺkli, zmlátili kamarátahovor. expr.: zrýpaťzriadiťzrichtovaťdoriadiťdokrvaviťdorichtovaťdosekať: pri prepade chlapa doriadili, dorichtovalidobiťdotĺcť (veľmi, na smrť zbiť) • expr.: scápaťzmasírovaťzmacerovaťzlúpaťvyplatiť: mama ho vyplatila metlouexpr.: vyťaťvysekaťvyrafaťvymlátiťvydrviťvyšibaťvyšľahaťvypráskaťvytrieskaťvyšvácaťvylátaťvytrepaťvybuchnátovaťvybúchaťvybuchtovaťvyčapcovaťvyobšívaťvyzvárať: vyťať, vymlátiť niekoho prútom; vypráskať, vylátať, vyobšívať po zadkuexpr. vyobháňať: vyobháňal deti palicouexpr.: vyonačiťvylupkať (Šoltésová)expr.: vymydliťvypraťvydraťvytĺcť: vymydlil, vypral syna palicou; všetkých nás vytĺkliexpr.: vyplieskaťvypliaskaťvyprášiť: vyplieskať po papuli; vyprášiť po zadkuexpr. utĺcťzastaráv. umlátiťexpr.: natĺcťnatrepaťnasekaťnamastiťnacápaťnarezaťnasoliťnatrieskať: Tak ťa natlčiem, natrieskam, že ma nezabudneš!hovor. expr.: nalátaťnamlátiť: keď ho otec naláta, namláti, ani nemukneexpr. naložiť: naložili mu, koľko sa doňho pomestiloexpr. napraťexpr. zried. namlieť: namlieť niekoho po chrbtezbičovať (zbiť bičom) • vykorbáčovať (zbiť korbáčom) • spalicovať (zbiť palicou) • zlynčovať (verejne kruto, do krvi zbiť) • hovor.: sfliaskaťspliaskaťvypáckaťnafliaskaťvyfliaskaťsfackaťnafackaťvyfackaťvyzauškovať (zbiť fackami, zauchami) • zošibaťzošľahať (zbiť prútom, bičom, palicou): dali ho zošibať, zošľahaťexpr.: nakopaťskopať (nohou) • fraz. expr.: namastiť chrbát/hnáty/rebráspočítať/porátať rebrá: keď ho chytím, namastím mu hnáty, rebrá; poriadne mu spočítali rebránár. zgebriť (F. Hečko)nár. vyknošiť (Kukučín)pootĺkaťpoobtĺkať (viac ráz, viac osôb): v detstve ho neraz pootĺkali aj nevinneexpr.: poobšívaťpoobťahovaťpoobháňať


zmlátiť p. zbiť 3

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

mlátiť, -i, -ia nedok.

1. (čo i bezpredm.) údermi cepov al. pomocou stroja oddeľovať zrno od klasov al. lúštiť semená zo strukov: m. jačmeň, hrach; m. ručne, cepami, na mláťačke expr. m. (prázdnu) slamu veľa, zbytočne, bez konkrétného cieľa hovoriť; expr. mlátenie slamy zbytočné, prázdne reči bez cieľa; expr. m. jazykom, m. dve na tri rozprávať hlúpe, prázdne reči, tárať; najprv sa mláti, potom sa platí (prísl.) plácu si treba zaslúžiť prácou; (ne)dá si na chrbte hrach mlátiť (ne)dovolí, aby sa s ním zle zaobchádzalo, (ne)dá sa; ľud. čerti mu na tvári hrach mlátili je rapavý;

2. expr. (do čoho, na čo, čím) tĺcť, udierať, biť: m. (kladivom, palicou ap.) do niečoho; m. (okolo seba) rukami, nohami rozhadzovať, hádzať rukami, kopať; mlátiť do klavíra, na klavír hlasno a bez citu hrať;

3. expr. (koho) surovo biť, tĺcť: m. niekoho palicou, m. niekoho po hlave, hlava-nehlava

m. niekoho ako koňa, ako žito surovo biť;

opak. mlátievať, -a, -ajú;

dok. k 1 vymlátiť i pomlátiť, k 3 zmlátiť i vymlátiť

|| mlátiť sa expr. biť sa: mlátia sa navzájom päsťami (Šolt.)


zmlátiť, -i, -ia dok.

1. expr. (koho) surovo zbiť, stĺcť, nabiť: Zahnal ich (chlapcov) do kúta, zmlátil šeredne. (Chrob.) Bez výčitiek svedomia zmláti vlastného otca. (Urb.); nech ho zmláti ako hniličku (Kuk.) veľmi zbije; z. niekoho ako koňa, ako žito surovo zbiť; pren. Ty s tvojím jazykom všetko zmlátiš (Tim.) rečami všetkých porazíš.

2. (čo) dlávením, váľaním zničiť, pováľať (obyč. obilie); pobiť, pomlátiť: Ľadovec mi zmlátil všetky úrody. (Záb.) Búrka veliká žitko zbije, všetko zmláti. (J. Kráľ); expr. Keď sa raz najedujem, všetko zmlátim na kašu (Kuk.) roztlčiem.

3. zried. (čo) pomlátiť, vymlátiť: Čo zožnem — zmlátim, zvejem. (Ráz.)

|| zmlátiť sa expr. zbiť sa, pobiť sa navzájom: Keď sa už dobre zmlátili, napokon prišli k rozumu. (Ráz.-Mart.)

zmlátiť dk
1. čo (o obilí ap.) pomlátiť, vymlátiť niečo: item majoršak inokdy sme mlatili a každa dedina, čo dorobila, zmlatila (JABLONOVÉ 1650 LP); s kazdeho obilj gednu kopu mlatczom dat dostateczne zmlatity (BECKOV 1680); i ti si bil mezi timi nešlechetníkmi, ktery sa w pominulú nedelu za času kázne a sw. mše tu okolo kostela bili, wláčili, a tak p. farára zboži zmlátili (BU 1795); concutere: zmlátiti (PD 18. st)
2. koho zbiť, stĺcť niekoho: pan uradnik rozhnewawsse se, tak welicze ho zbil a zmlatil (P. BYSTRICA 1730); nedawno mogu ženu tak zbiu a zmlatiu, a to sjce newinnu, slowom z hodini na hodinu, angi ga angi moga žena nemame žiwot bespecžnj (SIELNICA 18. st)

zmláťiť zmláťiť
aby som ťa zmlátil que je t'écrase

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu