zľutovať sa prejaviť súcit s niekým a poskytnúť pomoc, útechu, odpustenie a pod. • zmilovať sa: zľutovať sa, zmilovať sa nad opustenými; rodičia sa zľutovali, zmilovali a splnili deťom túžbu • zried. zľútiť sa (Timrava) • zastar. pomilovať: Pomiluj Bože, pomiluj! (Sládkovič) • hovor. expr. učlovečiť sa (prejaviť sa ako človek, stať sa prístupný dobrému): učlovečili sa a pomohli nám v núdzi • poet. zžialiť sa (nad kým, nad čím)
zmilovať sa p. zľutovať sa
zmilovať sa, -uje, -ujú dok. (nad kým, nad čím i bezpredm.) prejaviť súcit, milosrdenstvo voči niekomu, niečomu, poskytnúť útechu, pomoc, zľutovať sa: Hladuje, kým sa niekto nezmiluje nad ním. (Barč.) Dobrí ľudia sa nad tými hoviadkami zmilovali. (Pláv.) Len raz mi ešte pomôž. Vytrhni ma a zmiluj sa. (Tim.); hovor. zjemn. 11. marca zmiloval sa nad ňou Hospodin (Krno) zomrela;
nedok. zmilúvať sa i zmilovávať sa, -a, -ajú