zmija -e ž. vretenica
zmija -je pl. G -jí D -jam L -jach ž.
vretenica u nás žijúci jedovatý had so zubatou čiarou na chrbte • zmija: uštipla ho vretenica, zmija
zmija p. vretenica
zmija, -e, -í, -am, -ach ž. vretenica: Do dier lesklé vliezli zmije. (Hviezd.); pichnutie jedovatej zmije; Dym sa zvíjal nad pahrebou ako zmija. (Kost.);
pren. o falošnom, úlisnom človeku, zradca: Ach, ty, zmija! chcel si sa dostať do mojej rodiny! (Skal.) Anča — zmija pozerá kradmo k nemu. (Tim.)
● chovať, ohrievať z-u na vlastných prsiach, na vlastnej hrudi ujať sa zlého, nevďačného človeka;
zmijí, -a, -e príd. zried.: Každého šiesteho hodiť do zmijích klietok. (Fig.)
zmija ž vretenica: aluta: zmija (GrP 1771); aspis: gedowati had, gehož usstknuti nezhogitedlne gest, zmia (ML 1779); boa: zmyge (GU 1794)