Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sssj sss ssj ma

zmierniť -i dok. urobiť miernejším, miernym, zmenšiť, oslabiť, stlmiť: z. bolesť, útlak, napätie; z. krok, rýchlosť; práv. z. trest;

nedok. zmierňovať

// zmierniť sa stať sa miernejším, miernym, zmenšiť sa, oslabiť sa, stlmiť sa: lejak sa z-l; kašeľ sa z-l;

nedok. zmierňovať sa

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
zmierniť ‑i ‑ia dok.; zmierniť sa

mierniť -ni -nia -ni! -nil -niac -niaci -nený -nenie nedok. 1. (čo) ▶ znižovať silu, intenzitu, rozsah niektorých nepríjemných telesných stavov, pocitov, prejavov a pod., tlmiť, zmierňovať, oslabovať, znižovať: m. bolesť; harmančekový čaj mierni únavu; kvapky miernia dráždenie pri kašli; sirup mierni návaly tepla, nočné potenie; studené obklady miernili horúčku
2. (čo) ▶ oslabovať pôsobenie, vplyv, účinok niektorých javov a procesov, zmierňovať, spomaľovať: m. dopady finančnej krízy; m. sociálne napätie; látky, ktoré miernia toxické účinky cytostatík; Neprestajný prievan miernil tropickú sparu. [V. Krupa]; Bol jún, koniec mesiaca, vládli letné horúčavy, málo miernené nocami - spať sa dalo iba pri poroztváraných oknách. [L. Ballek]
3. (čo; koho (v čom; s vedľajšou vetou)) ▶ robiť niekoho pokojným, pokojnejším, tíšiť intenzitu citových prejavov; syn. chlácholiť, upokojovať, utišovať: m. nahnevaného zákazníka; naučiť sa m. prejavy nespokojnosti; miernite svoju uštipačnosť; miernil rozpory medzi nimi; miernil nás v hneve; miernila ich obavy; podchvíľou miernili naše nadšenie; musí deti m., aby nevystrájali; Aj ženy, hoci u nich je ich bojovnosť miernená ženským citom, dokážu narušiť pohodu. [VNK 2001]
dok.zmierniť


mierniť sa -ni sa -nia sa -ni sa! -nil sa -niac sa -niaci sa -nenie sa nedok. 1. ▶ stávať sa miernejším, menej intenzívnym, slabším, menším; syn. zmierňovať sa, slabnúť: bolesť sa začína m.; kašeľ sa mierni; cítime, že naše utrpenie sa mierni; vetrík, mráz sa postupne miernil
2. ▶ (o človeku) ovládať svoje citové prejavy, stávať sa pokojným, pokojnejším; syn. tíšiť sa, upokojovať sa: nevie sa m.; musel sa m., aby sa nerozkričal; mali by ste ju napomenúť, nech sa mierni; bol celý podráždený, no trochu sa miernil; Barón taktne upozorní svoju žienku, aby sa miernila, lebo jej hihúňanie priam zalieha v ušiach. [J. Bob]
3. (v čom) ▶ zachovávať mieru, striedmosť v niečom: m. sa v jedení, v pití; mierni sa vo fajčení!; miernite sa vo výrazoch!
dok. k 1zmierniť sa

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

ochabnúť 1. vysilením, vyčerpaním sa stať chabým, slabým • oslabnúťzoslabnúťzmalátnieť: telo dlhou chorobou ochablo, (z)oslablo, zmalátneloexpr.: zmľandravieťzdengľavieťzhandravieť (stať sa mľandravým, ako handra): svaly mu zmľandravejúzvädnúťzried. zvetšieť (stať sa vetchým) • vycivieťvychradnúť: vychradnuté, vycivené telohovor. ovisnúťsklesnúťhovor. opadnúť: postrelenému vtáčaťu ovisli, sklesli krídla; ruky mu únavou opadlizried. ochradnúťexpr. znedvižnieť: nevesta akosi znedvižnelaoťarbavieťsťarbavieť (stať sa ťarbavým): v chôdzi oťarbavela

p. aj oťažieť

2. stratiť na intenzite, sile, aktivite a pod. • oslabnúťzoslabnúťopadnúťupadnúť: pamäť mu už ochabla, (z)oslabla; nálada opadla, upadlaochromieťotupieť (o duševných schopnostiach človeka): jeho vôľa ochromela; pozornosť mu otupelautíšiť sautíchnuťochladnúť: záujem utíchol, nadšenie ochladlopoľaviťpovoliťpopustiť: bolesť poľavilazmierniť sazmiernieť: mrazy sa zmiernili, zmiernelipoddať sa: vietor sa časom poddá


ochladiť sa 1. stať sa chladnejším al. chladným (op. zohriať sa, zahriať sa) • schladiť saochladnúťschladnúť: vzduch sa náhle ochladil, schladil; rozžeravená platňa musí ochladnúť, schladnúťzachladiť sazachladnúť (veľmi sa ochladiť): kôň sa zachladil; spotené čelo mu zachladlovychladiť savychladnúť (úplne, dôkladne): jedlo sa už vychladilo, pec vychladlazozimiť sa (o počasí): neos. v noci sa zozimilozľadovieť (stať sa mrazivým, ľadovým): voda zľadovelazried.: ostudeniť sazostudeniť sa: noci sa zostudenili

2. (o citoch al. o prejave citov) stať sa menej intenzívnym, silným • ochladnúťschladnúť: jeho hnev sa ochladil, ochladol, schladol; mládenec naraz ochladolvychladnúťzľadovieť (celkom): srdce mu vychladlo, zľadovelozmierniť sautíšiť sa: ich nenávisť sa zmiernila, utíšilaupokojiť sa: vášeň sa po čase upokojila


ochladiť 1. urobiť chladnejším al. chladným • schladiť: nechať ochladiť, schladiť rozpálenú platňuvychladiť (dôkladne): nápoj treba dať vychladiť do chladničkyostudeniťzried. zostudeniť: ostudeniť rozpálené čelo obkladomzried. zľadoviť (urobiť ľadovým, mrazivým)

2. zbaviť pocitu horúčosti • osviežiťschladiť: pohár piva ho ochladil, osviežil, schladilovlažiťobčerstviť (vodou): ovlažiť si tvár, občerstviť chorého studeným obkladom

3. zmenšiť silu, intenzitu citových prejavov • schladiťstlmiť: ochladiť, schladiť zápal mladých; stlmiť hnev predstavenéhozmraziť (veľmi ochladiť) • zmierniť (urobiť miernejším v prejave): zmierniť rozhnevanéhooslabiť: oslabiť nadšenie


poddať sa 1. v súperení, v boji a pod. uznať prevahu protivníka • vzdať sa: obrancovia mesta sa poddali, vzdali bez bojakapitulovať: pod tlakom súpera naši reprezentanti kapitulovali; nepriateľ odmietol kapitulovaťfraz. hodiť flintu/pušku do žitadať sa (obyč. v zápore): My sa tak ľahko nedáme!

2. dať sa opanovať, ovládnuť niekým al. niečím • podľahnúť: poddať sa, podľahnúť obavám z budúcnostioddať sa: oddať sa strachu, žiaľu, smútkupodriadiť sapodvoliť sa: z lásky sa podriadi, podvolí všetkým ženiným rozmarompodrobiť sa: domorodci sa podrobili bez odporuustúpiťupustiť: pod tlakom argumentov ustúpil, upustil od svojej žiadosti

3. prejsť do menšej intenzity • povoliťpopustiťpoľaviť: zima sa už vo februári poddala, už povolila, popustila, poľavilazmierniť sazmiernieťoslabnúťzoslabnúťustúpiť: bolesť sa k večeru zmiernila, (z)oslabla, ustúpilaustaťutíchnuťutíšiť saochabnúť: vietor ustal, ochabol; dážď utíchol


poľaviť 1. stratiť na sile, intenzite (obyč. o telesných al. duševných pocitoch, o prírodných stavoch) • povoliťpopustiť: bolesť zuba poľavila, povolila, popustila; koncom februára mrazy poľavia, povolia, popustiazmierniť sazmiernieť: smútok sa po roku zmiernilustúpiťustaťprestaťoslabnúťzoslabnúť: na večer lejak ustal, (z)oslabolochabnúť: ich úsilie rýchlo ochabnepoddať sautíchnuťutíšiť sa: víchrica sa po hodine poddala, utíchla, utíšila sa

2. pri jednaní pristúpiť na nižšiu cenu, hodnotu • spustiťzľaviť: nechcel poľaviť, spustiť, zľaviť z ceny ani korunuubraťpopustiťpovoliť (z nárokov, z ceny a pod.): nerád popustí zo svojich predstáv, nárokov


popustiť 1. urobiť voľnejším niečo napäté, stiahnuté, tesné; trocha pustiť (op. pritiahnuť) • povoliťuvoľniť: popustiť, povoliť lano, remeň, opasok; popustiť, uvoľniť nohavice, uzdu

2. stratiť súdržnosť, dostať trhlinu, puklinu • prasknúťprasknúť sa: pneumatika popustila, praskla; nafúknutý balón popustil, praskol sa, pukol; vodovodná rúra pukla, prasklapovoliťroztrhnúť sarozdrapiť sa (obyč. o látke): nohavice sa pri skoku roztrhli, rozdrapili; pančucha sa na kolene roztrhla

3. (o telesných al. duševných pocitoch, o prírodných stavoch) začať menej účinkovať, stratiť na sile • poľaviťpovoliť: bolesť trocha popustila, poľavila, povolila; jeho hnev ešte stále nepopustil, nepoľavil; zima v marci popustila, poľavila; horúčavy povolilizmierniť sazmiernieťoslabnúťzoslabnúťstlmiť sa: žiaľ sa zmiernil, zoslabol, stlmilustúpiťustaťutíchnuťutíšiť sa: zima, bolesť ustúpila, utíšila saprestať (celkom sa pominúť, zaniknúť): dážď už ustúpil, ustal; horúčka nad ránom prestala, ustalapoddať sa: choroba sa časom poddáochabnúť: víchor naraz ochabol

4. p. ustúpiť 2, 3 5. p. prenechať


prestať 1. dočasne al. celkom prerušiť istú činnosť (s neurčitkom nedok. slovesa; s čím) • skončiť (s čím): prestala vyšívať; prestala, skončila s vyšívanímskoncovať (prestať sa zaoberať s niečím; prestať robiť niečo nepríjemné, neželateľné): skoncovať s hádkami, s nenávisťouzabudnúť (prestať v činnosti pri istom duševnom stave): dieťa od prekvapenia zabudlo plakať, dýchať; od radosti zabudne myslieť na nebezpečenstvo

2. (o javoch, dejoch) mať koniec, zavŕšiť svoje jestvovanie (op. vzniknúť) • pominúťpominúť saminúťminúť sa: horúčavy naraz prestali, pominuli (sa), minuli (sa)skončiť sazaniknúťprejsť: hnevy medzi rodinami sa skončili, zanikli, prešlizmiznúť: obavy z budúcnosti čoskoro zmiznúpoľaviťpopustiťpovoliťustaťutíchnuťstíchnuťzmierniť sa (stať sa miernejším, stratiť na sile; o poveternostných javoch): mrazy poľavili, popustili, povolili; búrka utíchla, stíchla, zmiernila sa; dážď čoskoro povolí, stíchnepretíchnuť (obyč. na chvíľu): bolesť pretíchla, dážď pretícholkniž.: ustrnúťutuchnúť (o deji): spev naraz ustrnul; neutuchla v ňom láska k vlastistratiť sa: bolesť sa stratila, strach sa stratíexpr.: zakapaťskapať: zlozvyk piť na pracovisku zakapal, skapal


skrotiť 1. urobiť krotkým (cvičením, obyč. zvieratá): skrotiť tigraudomácniťzdomácniťodb. domestikovať (prispôsobiť novému, domácemu prostrediu): udomácniť, zdomácniť divé zvieratá

2. urobiť miernym, pokojným • upokojiťutíšiť: skrotiť, upokojiť, utíšiť rozvášnený davzmierniťschladiťstlmiťutlmiťstíšiť (ubrať na intenzite citového prejavu): zmierniť, stlmiť, stíšiť zlosť, hnev; schladiť, utlmiť vášeňovládnuťopanovaťpotlačiťpremôcť (vôľou zabrániť prejavom citu a pod.): ovládnuť, potlačiť svoje chúťky; opanovať, premôcť hnevpokoriť: bičom pokoril jeho pýchupren. zazubadliť (Glocko)

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

mierniť, -i, -ia nedok.

1. (čo) oslabovať, umenšovať, robiť znesiteľnejším, zmierňovať: V izbe zostalo šero, miernené len svetlom lámp zvonku. (Jégé); studený obklad mierni horúčku; m. núdzu podporou; m. rýchle kroky spomaľovať;

2. (koho v čom) pobádať, viesť k miernejšiemu počínaniu, tíšiť, chlácholiť, umierňovať: Ako bdel nad jeho zdravím, v robote ho miernil. (Kuk.); m. niekoho v prchkosti;

dok. k 1 zmierniť, k 2 umierniť

|| mierniť sa

1. stávať sa slabším, menším, znesiteľnejším, zmierňovať sa: bolesť sa mierni spánkom;

2. (v čom al. bezpredm.) počínať si s mierou, s rozvahou, ovládať sa: m. sa v rečiach, v rozhorčení; O, mierni sa, dobrý môj pane! (Hviezd.);

dok. k 1 zmierniť sa, k 2 umierniť sa


zmierniť, -i, -ia rozk. -i dok. (čo) urobiť miernym, miernejším, znesiteľnejším, zmenšiť, znížiť, oslabiť: z. účinok, výsledok niečoho, z. napätie, z. hnev, z. trápenie, utrpenie, z. útlak, biedu; z. krok, beh, chôdzu, rýchlosť spomaliť; t. hlas, tón a) stíšiť, b) urobiť ho vľúdnejším; Aby zmiernili svoju hanbu, zväčšovali vinu Adamovu. (Jégé) Prenikavá vôňa čečiny nestačila zmierniť zápach. (Švant.);

nedok. zmierňovať, -uje, -ujú

|| zmierniť sa

1. stať sa miernejším, menším, slabším, znesiteľnejším, zoslabnúť: Víchrica sa zmiernila, vybláznila sa už a bola pokojnejšia. (Min.); bolesť sa liekom zmiernila; napätie sa zmernilo; Priatelenie sa zmiernilo (Šolt.) stalo sa menej intenzívnym.

2. zried. ovládnuť sa, umierniť sa: A čo nepríde sám ten ktosi? Chcel Dobo na to, ale sa zmiernil. (Kuk.);

nedok. zmierňovať sa

Morfologický analyzátor

zmierniť dokonavé sloveso
(ja) zmiernim VKdsa+; (ty) zmierniš VKdsb+; (on, ona, ono) zmierni VKdsc+; (my) zmiernime VKdpa+; (vy) zmiernite VKdpb+; (oni, ony) zmiernia VKdpc+;

(ja som, ty si, on) zmiernil VLdsam+; (ona) zmiernila VLdsaf+; (ono) zmiernilo VLdsan+; (oni, ony) zmiernili VLdpah+;
(ty) zmierni! VMdsb+; (my) zmiernime! VMdpa+; (vy) zmiernite! VMdpb+;
(nejako) zmierniac VHd+;

Zvukové nahrávky niektorých slov

zmierniť: →speex →vorbis

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor