miešať sa -ša sa -šajú sa -šaj sa! -šal sa -šajúc sa -šajúci sa -šanie sa nedok. 1. (do čoho, do koho; komu do čoho; medzi koho) ▶ aktívne do niečoho zasahovať, obyč. rečami, pripomienkami, radami a pod., a vnucovať pritom svoj názor, starať sa, starieť sa: m. sa do cudzích vecí; m. sa do rozhovoru; m. sa niekomu do súkromia; ja sa do toho nebudem m.; cítil, že sa nesmie medzi nich m.; do všetkého sa mieša; nemiešaj sa zbytočne do nich!; miešal sa nám do hry; Šofér sa s kýmsi vadil a aj ostatní ľudia sa miešali do hádky. [A. P. Mráz]; Akým právom sem vstúpilo [to dievča] a akým právom sa mieša medzi ňu a jej syna? [E. Farkašová]
2. (s čím; ø) ▶ prechádzať jeden do druhého, navzájom sa prestupovať, spájať sa, zlievať sa, prelínať sa: v texte sa mieša vážne so smiešnym; láska sa mieša s nenávisťou; moje obavy sa miešajú s radosťou a nedočkavosťou; na tomto území sa miešajú rôzne vplyvy, náboženstvá; v jej pohľade sa miešal súcit s pohŕdaním; zvuk zvonov sa miešal s kvílením vetra; Hlas starej mamy sa miešal s tikaním nástenných hodín. [D. Dušek]; Vo vzduchu sa miešal zvírený prach a pach z kuchyne. [M. Hvorecký]
3. ▶ dopúšťať sa (nevedome) chýb, nesprávnych úsudkov, prejavovať zmätok, pliesť sa: myšlienky sa mu už miešajú; Najprv sa mi všetko mieša v hlave bez ladu a skladu. [L. Mináčová]
◘ fraz. miešať sa niekomu do remesla/do kšeftu a) rušivo zasahovať do cudzích záležitostí, často bez náležitých vedomostí al. skúseností b) konkurovať niekomu
▷ dok. k 1 ↗ zamiešať sa, k 2 ↗ zmiešať sa, k 3 ↗ pomiešať sa
miešať -ša -šajú -šaj! -šal -šajúc -šajúci -šaný -šanie nedok. 1. (čo (čím; v čom)) ▶ robiť krúživé pohyby niečím v tekutej, riedkej al. sypkej látke, premiešavať: m. omáčku, kašu; m. lekvár vareškou; nervózne mieša lyžičkou v šálke; žena miešala večeru, aby neprihorela; chlapi miešali v kotlíku guláš; Kým miešal kávu, vrhol letmý pohľad na prvú stránku novín. [E. B. Štefan]
2. (čo; čo s čím; čo do čoho) ▶ spájať rozličné látky liatím al. sypaním tak, aby utvorili jednoliatu zmes, zmiešavať; takýmto spôsobom získavať novú látku: m. betónovú zmes; m. maltu pripravovať ju z rozličných zložiek, z vápna, vody, cementu, piesku a pod.; m. hlinu s vodou; m. tvaroh s cukrom; m. nápoje pripravovať ich zmiešaním niekoľkých druhov liehovín, ovocných štiav, cukru, ľadu, citróna a pod.; káva je horká, preto ju mieša s mliekom; miešal farbu s fermežou; ventil na regulovanie a miešanie teplej a studenej vody; štrk miešaný s cementom sa používal aj na murovanie; Krmivo miešal podľa receptu a ten neprezradil ani mne. [K. Jarunková]; V prístavných krčmách miešali do vína výťažok akejsi neznámej rastliny. [V. Krupa]
3. (čo; čo s čím) ▶ nesúrodo spájať, meniť fakty tak, že sa stávajú nejasnými, nezrozumiteľnými, pliesť: m. jazyky; m. reálne fakty s výmyslami; pletie, mieša si pojmy; Ale ty vieš človeku rozum miešať! [V. Šikula]
4. kart. (čo; ø) ▶ meniť poradie kariet po predchádzajúcej hre al. na začiatku každej hry, premiešavať: m. karty ↗ i fraz.; kto mieša?
5. hovor. (koho do čoho) ▶ zaťahovať, vťahovať niekoho obyč. do nejakej situácie, problému a pod.: nechceli nás do toho m.; a čože ma miešate do vašich sporov?; Pekné je to. Len ste do toho večne miešali pánbožka. [D. Tatarka]; Mamička, čo do toho miešaš Paľa? Stokrát si to rozmyslím, kým sa zaňho vydám. [Ľ. Smrčok]
6. publ. (čo) ▶ meniť usporiadanie, zoskupenie niečoho al. niekoho, preskupovať: m. poradie na čele tabuľky; keď sa nedarí, tréner často mieša zostavu
7. šport. (čo) miešať puk, loptičku ▶ prehadzovať si puk, loptičku z jednej strany hokejky na druhú (napr. v hokeji, florbale): miešal puk za bránkou; Múdro číta hru, dobre mieša puk a presne prihráva. [Sme 2004]
8. (čo (s čím)) ▶ spájať pri rozmnožovaní zvieratá nerovnakých plemien, krížiť, páriť: miešanie dvoch čistých plemien; šľachtiť dostihové kone miešaním
◘ fraz. miešať jablká s hruškami al. miešať hrušky s jablkami a) porovnávať neporovnateľné b) spájať navzájom nesúvisiace veci, javy; miešať karty a) komplikovať situáciu b) kaziť niekomu plány
▷ dok. k 1, 4 – 6, 8 ↗ zamiešať, k 2 ↗ zmiešať, k 3 ↗ pomiešať