Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sssj sss ssj hssj

zmiasť zmätie zmätú zmiatol dok. vyviesť z duš. rovnováhy, priviesť do zmätku, pomiasť, pomýliť: z. vyšetrovaného otázkami; nedať sa z.; z. súpera

// zmiasť sa

1. dostať sa do pomykova, do rozpakov: po jeho slovách sa celkom z-l

2. popliesť sa (význ. 1): myšlienky, predstavy sa mu z-li

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
zmiasť zmätie zmätú zmiatol dok.; zmiasť sa

zmiasť sa zmätie sa zmätú sa (ne)zmäť sa! zmiatol sa zmiatla sa zmätúc sa zmätený zmätenie sa dok.


zmiasť zmätie zmätú (ne)zmäť! zmiatol zmiatla zmätúc zmätenie dok.

miasť mätie mätú (ne)mäť! miatol miatla mätúc mätúci mätený mätenie nedok. 1. (koho; ø) ▶ vyvolávať nesprávnu predstavu o niečom, klamať; uvádzať do omylu; syn. mýliť, pliesť, zavádzať: zmeny značenia budú šoférov m.; názov hry mätie; reklama ľudí často mätie, zavádza; čo ma mätieš?; vedome mätú svojich zákazníkov; sme mätení, dezorientovaní, klamaní; Takéto skákanie v deji môže niekoho pri prvom zhliadnutí filmu dosť miasť. [M. Zelinka]
2. (koho) ▶ spôsobovať zmätok, bezradnosť v mysli, uvádzať do rozpakov, pliesť, zneisťovať: to množstvo ľudí ma mätie; jej škodoradostný úsmev ho miatol; najväčšmi ho miatlo to, že po hádke sa správal rovnako ako predtým; Niežeby ho miatli jejslzy, čudné sa mu zdalo celé jej správanie. [V. Šikula]; Pohľad na dievča ho miatol a odzbrojoval do takej miery, že stratil odvahu a guráž. [J. Puškáš]
fraz. miasť niekomu hlavu a) vzbudzovať v niekom citovú náklonnosť, lásku b) zavádzať niekoho
dok.zmiasť


miasť sa mätie sa mätú sa (ne)mäť sa! miatol sa miatla sa mätúc sa mätúci sa mätenie sa nedok. 1. (v čom; pri čom; ø) ▶ (neuvedomene) robiť chyby, dopúšťať sa omylov, mýliť sa: m. sa v reči; často sa pri rátaní mätie; hovoril bez poznámok, často sa miatol, opakoval
2.byť v rozpakoch: Čo, čo... - mätie sa Jano, potom pochopí otázku, nasilu sa usmeje. [I. Otčenáš]
fraz. miasť sa na rozume prejavovať príznaky duševnej choroby, pomätenosti
dok. k 1zmiasť sa

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

oklamať 1. vedome povedať nepravdu • hovor. ocigániť: nepriznal sa, oklamal, ocigánil všetkýchexpr.: ošialiťobalamutiťobaláchaťhovor. expr. oblafnúťhovor.: okabátiťošudiťexpr. oblúzniťexpr. zried. oblúdiť (s cieľom získať výhodu, prevahu a pod.): Mňa neobalamutíš, neoblafneš, neokabátiš!nár. expr.: ošibať (Rázus)ošmáliť (Hviezdoslav)hovor. expr. zohnúť: musel zohnúť, aby doma nedostal

2. vyvolať nesprávnu predstavu o niečom, uviesť do omylu • pomýliťzaviesťpodviesťkniž. zviesť: oklamať, pomýliť, zaviesť verejnosť neinformovanosťou; nik ma nezvediezmiasť: zmiatol ma jeho úsmevexpr.: obalamutiťobaláchaťošialiťdostať: obalamutil prítomných peknými rečamihovor. prekabátiťexpr. previesťfraz. previesť cez lavičku: prekabátiť, previesť súperahovor. vybabrať: vybabral s kamarátmi a peniaze si vzal

3. dopustiť sa podvodu vo vzťahu k niekomu (pri finančných záležitostiach, v citových vzťahoch a pod.) • podviesťdostať: pri kúpe ma oklamal, podviedol, dostal; podviedol svoju ženuexpr. dobehnúť: s predajom domu ma dobehliexpr. ošialiťhovor. expr.: ošmeknúťošudiťopáliťošudáriťogabaťobabraťobtiahnuťotiahnuťoholiťoplieťopenkaťopinkaťobriadiťošvindľovaťodšvindľovaťokabátiťprekabátiť: podarilo sa mu ošmeknúť, ogabať ma o stovku; nedá sa len tak ľahko prekabátiťhovor. expr.: opláchnuťopláknuť: všetkých nás oplácholexpr. zried. prešibať: roľník vie pánka prešibať (Gabaj)hovor.: vybabraťvypiecťvykývaťfraz. prejsť cez rozumfraz. expr.: vytrieť niekomu fúzy (prekaziť plány niekomu) • subšt. napáliť


pobalamutiť expr. priviesť do zmätku, omylu • expr.: obalamutiťzbalamutiť: pobalamutil, obalamutil, zbalamutil ženu planými sľubmizmiasťpomiasť: zmiatol, pomiatol ho pohľadompomýliťpomotaťpopliesťspliesť: pomýlila, poplietla, splietla ich predstieraným záujmomexpr.: poblázniťoblázniť: poblázni, oblázni jej hlavuexpr.: pobaláchaťobaláchaťnabaláchaťzbaláchať: podvodník pobaláchal, zbaláchal mnoho ľudíexpr. pojašiť: vymyslená správa žiakov celkom pojašilaexpr. spochabiť: rozpornou výchovou dieťa úplne spochabilanár. expr. zmítoriť: buriči zmítorili celú dedinuzaslepiť (zbaviť schopnosti správne uvažovať): zaslepiť ľudí sľubmi


pomýliť sa dopustiť sa omylu, urobiť chybu • zmýliť sa: pomýliť sa, zmýliť sa vo výpočtochchybiťpochybiťschybiť: uznal, že v odhade (po)chybil, schybilexpr. spliesť sa: pri hľadaní adresy sa splietolexpr. potknúť sa (urobiť chybu): zarecitovať báseň bez potknutiahovor. expr. seknúť sa (veľmi sa pomýliť): pri posudzovaní kvality výrobku sa sekolfraz. expr. streliť vedľa: v súťaži vždy strelí vedľafraz. urobiť chybný krok: v živote málokedy urobí chybný krokexpr.: prerátať saprepočítať sa: chcel nás dostať, ale sa prerátalkniž.: poblúdiťzablúdiťzblúdiť (v konaní, úsudku): ako mladý aj poblúdil, zblúdil, ale zbadal svoj omylhovor. expr.: opáliť saopláchnuť saopláknuť sa: pri výbere partnera sa opálil, oplákolexpr.: popliesť sazapliesť sa (pomýliť sa v reči): jazyk sa mu poplietolexpr.: pomotať sazmiasť sapomútiť sa: pri uvažovaní sa pomotal, zmiatol; v hlave sa mu to pomútilosubšt. kiksnúť: pri rátaní viackrát kiksla


pomýliť uviesť do omylu • zmýliť: nesprávny údaj nás pomýlil, zmýlilspliesť: predstieraný záujem kupujúceho ma celkom splietolpopliesťzmiasť (priviesť do zmätku): popliesť, zmiasť žiaka v odpovedipomiasťpomotaťzmotať: opatrný človek sa nedá tak ľahko pomiasť, pomotaťdezorientovaťzdezorientovať (zbaviť orientácie): dezorientovať verejnosť nepravdivými informáciamiexpr.: pobalamutiťobalamutiťzbalamutiťpobaláchaťobaláchaťzbaláchať (priviesť do zmätku, omylu): (p)obalamutil, (p)obaláchal dievča sladkými rečamihovor. expr. zmítoriť: nečitateľné nápisy nás zmítorili


popliesť sa 1. dostať sa do zmätku, stratiť schopnosť jasne, správne uvažovať, hovoriť a pod. • zapliesť sazamotať sazmotať sapomotať sahovor. expr. pomútiť sa: pri výklade sa prednášateľ zavše popletie, zapletie, zamotá, pomotá; všetko sa v hlave poplietlo, zmotalozmiasť sa: od trémy sa žiak celkom zmiatolpomiasť sapomiešať sa: akosi sa mu to všetko pomiatlokniž.: skonfundovať sapokonfundovať sa

2. p. pomýliť sa


prekvapiť 1. niečím neočakávaným priviesť do údivu • udiviťzadiviť: prekvapila, udivila nás múdrosť dieťaťa; prekvapí, zadiví ťa, ako práce pokročilizaskočiť (veľmi prekvapiť, obyč. nepriaznivo): všetkých zaskočil skorý otcov návratzaraziťzmiasť (silno a obyč. nepríjemne prekvapiť): zarazil, zmiatol ma pach zhoreninykniž. frapovať: celú spoločnosť frapovalo správanie dievčinyzdesiťexpr.: omráčiťohromiťohúriťovaliť (niečím neočakávaným vzbudiť des, úžas a pod.): zvesť o nešťastí nás zdesila, omráčila; ohromiť, ohúriť rodinu náhlou ženbouexpr.: myknúťhegnúť (náhle prekvapiť): myklo ho, heglo ho, že nik nesúhlasil s jeho postupom

2. neočakávane a obyč. rušivo zasiahnuť do niečej činnosti • prepadnúťvyrušiť: prekvapiť, prepadnúť rodinu na dovolenke; prekvapiť, vyrušiť zlodeja pri činepristihnúť (pri niečom tajnom, nezákonnom a pod.): pristihnúť niekoho pri čiernom obchodovanízastihnúť: chlapca zastihli pri klamstve; zastihla nás nocobyč. iron. navštíviť (neočakávane a obyč. neželane): navštívili nás zlodeji


zaraziť 1. silou spôsobiť vniknutie dovnútra • vraziťzatĺcťvtĺcťzabiťvbiť: zaraziť, vraziť kôl do zeme; zatĺcť, vtĺcť, zabiť, vbiť klin do drevazatknúťvotknúť: bič zatknutý do pošvy; nôž votknúť za sáruzaťaťzarúbať (ostrým nástrojom do niečoho): zaťať, zarúbať sekerou do klátavtlačiťvtisnúť (tlačením, tlakom): vtlačiť, vtisnúť palicu do zemevpraviť (vôbec niečo niekam dostať)

2. svojou nečakanosťou (obyč. v negatívnom zmysle) vyvolať prekvapenie: zarazilo ma jeho nepriateľstvodostať do pomykova: správa ho dostala do pomykovaprekvapiťudiviťzadiviť (priviesť do údivu): zarazil, prekvapil ma jeho láskavý tón; udivilo, zadivilo nás chladné prijatieexpr.: hrknúťmyknúťhegnúť: hrklo, heglo v ňom od strachu, od prekvapenia; myklo mnou, keď som sa dozvedel nepríjemnú zvesťkniž. frapovať: frapovať svojou bezočivosťouexpr.: ohromiťohúriť: spoločnosť ohromilo, ohúrilo neprístojné správanie detízmiasťpomiasť (vyviesť z duševnej rovnováhy): zmiatli ho ženine slzy

3. p. prekaziť 4. p. udrieť 1


zháčiť sa 1. náhle ustať v činnosti • zastaviť sazaraziť sa: kôň sa naraz zháčil, zastavil, zarazil a nešiel ďalejexpr.: zhačknúť sazhačkať sazhačkovať sa: deti sa naraz zhačkalizaseknúť saexpr.: zapätiť saspätiť sa (v reči): naraz sa v prejave zasekol, spätil

2. silno a nepríjemne sa prekvapiť • zaraziť sazmiasť sa: keď počul správu o chystanej zmene, zháčil sa, zarazil sa, zmiatol sanár. zháknuť sa (Kukučín)zrozpačitieť (dostať sa do rozpakov): po odmietnutí svojho návrhu zrozpačitelexpr. zahriaknuť sa: zdalo sa mu, že povedal priveľa – zahriakol sa a zmĺkolzried. zhriaknuť sa (Vajanský)

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

miasť, mätie, mätú, miatol, mätenie nedok. (koho, čo) privádzať do pomykova, pôsobiť zmätok: blízkosť kráľa trošku ho mätie. (Sládk.); expr. miasť niekomu hlavu zavádzať (najmä ľúbostne);

dok. pomiasť i zmiasť

|| miasť sa

1. byť v pomykove, mýliť sa: m. sa v reči;

2. expr. motať sa, pliesť sa, prepletať sa: Nešťastné nohy miatli sa mu popri čugani. (Kuk.) Počnú sa mu v hlave miasť číslice. (Ráz.); pren. všeličo sa mi miatlo (Kuk.) plietlo, snívalo;

dok. pomiasť sa, k 1 i zmiasť sa


zmiasť, zmätie, zmätú, zmiatol dok. (koho, čo) vyviesť z duševnej rovnováhy, priviesť do zmätku, pomýliť, pomiasť: z. protivníka, súpera; Mládenca navidomoči zmiatla táto ťažká úloha. (Karv.) Slzy ho zmiatli. (Letz); neos. Zmiatlo ho, že sa tak oboril na neho. (Bod.) Mohol som ľahko zmiasť hlavy žandárov. (Švant.) Chvíľa samoty so Širickým cele zmiatla rozum bláznivej ženy. (Tim.); nedať sa z. rečami, frázami;

nedok. zried. zmiatať, -a, -ajú (Hviezd.)

|| zmiasť sa dostať sa do pomykova, do rozpakov, popliesť sa, pomotať sa; pomýliť sa: Katuša zmiatla sa a zamĺkla. (Tim.) Celá bytosť sa striasla, zmiatla v hlbokých rozpakoch. (Kuk.) Zmiatol sa, odvrátil tvár. (Min.)

zmiasť [-ia-, -á-] dk priviesť do zmätku, pomiasť, popliesť: oznam my, co rozum twug tak zmatlo (PT 1796); rowne gako wežy babjlonsku nemohlj ku koncj priwestj pro roztržitost gazjkuw anebo pro zmotanj, že Buh gegich gazjky zmiatol; awssak diabel satanass tak gegich fantazju zmatel a preobratil, že se domniwalj, že obludu wjdelj (CS 18. st); když prsseti ma, že to predpowidagi, když djiwoke husy swug let zmiatu (Kal 18. st);
x. pren Tomassouczania hore pribehly za nami do samich Podreczian, a tu nam welku sskodu uczinili, zita nam wsseczki zmiatly a wssecki lesy rozlamaly (PODREČANY 17. st) pováľali, podlávili

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu