Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sssj sss ssj hssj

zmeravieť -ie -ejú dok.

1. stať sa meravým, nehybným, stŕpnuť: údy mi z-li, líca jej z-li;

pren. úsmev mu z-l na tvári

2. od silného duš. pohnutia znehybnieť: z. od strachu, úžasu, prekvapenia

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
zmeravieť ‑ie ‑ejú ‑el dok.

zmeravieť -vie -vejú -vej! -vel -vejúc -vený -venie dok.

meravieť -vie -vejú -vel -vejúc -vejúci -venie nedok. (ø; komu; od čoho/čím) ▶ stávať sa meravým, nehybným, neschopným pohybu (z fyziologických al. duševných príčin), tŕpnuť, tuhnúť: telo mu meravie; prsty, kĺby, nohy mu meraveli; oči zomierajúceho meravejú; m. od strachu, od hrôzy, strachom, hrôzou; m. od zimy krehnúť; Čím lepšie som rozumela, tým väčšmi som meravela a dúpnela. [J. Lenčo]; Bol sám a osamelý, samotný a jediný proti celému vesmíru, ako tu meravejúci stál. [L. Lahola]dok.zmeravieť

naľakať sa byť zachvátený strachom • dostať strachzľaknúť saľaknúť sa: naľakal sa, (z)ľakol sa výbuchu; všetci dostali strachvyľakať sapoľakať sa: pred odchodom sa vyľakal, poľakalpreľaknúť sa (celkom sa naľakať): pri pohľade na haváriu sa preľakolpodesiť sapredesiť savydesiť sazdesiť sazhroziť sa (naľakať sa vo veľkej miere): vydesil sa pri myšlienke na smrť; zhrozil sa pri správe o vypuknutí požiaruvyplašiť sanaplašiť sapoplašiť sasplašiť sa (naľakať sa v menšej miere): naplašil sa, že ho žena opustínastrachovať sanastrašiť sapostrašiť saprestrašiť savystrašiť sa (naľakať sa s dlhodobejším účinkom): prestrašil sa nad jej odchodomexpr.: vyjašiť sanajašiť sanastráchať sazduriť sazried.: zaľaknúť sazaľakať sanár. zakriatnuť sa (Kukučín)strhnúť sazmeravieťstŕpnuť (prudko sa naľakať): strhol sa zo sna; zmeravel hrôzou; stŕpol od strachuexpr. zamrieť: zamrieť od ľakupodľahnúť panikehovor. spanikovať sasubšt.: spanikáriť • spanikárčiť (naľakať sa pod vplyvom masového strachu): spanikovaný davhovor. strémovať sa (naľakať sa obyč. pred verejným vystúpením): strémovaný študentniž. hovor.: poondiať sapoondieť sapotentovať sapotentočkovať sahrub.: pokakať saposrať safraz. hrub. pustiť do nohavíc/do gatí


ochrnúť 1. stať sa neschopným pohybu • ochromieť: nohy mu ochrnuli, ochromelizmeravieťznehybnieť (na istý čas): údy mu zmeraveli, znehybnelistuhnúťstŕpnuťkniž. strnúť (stať sa na istý čas stŕpnutým, nepohyblivým): šija mu stuhla, stŕplaokľavieťskľavieť (stať sa na istý čas kľavým, meravým): prsty mu okľaveli

2. p. ochromiť 1


skrehnúť vplyvom chladu, zimy sa stať meravým, tuhým • stuhnúťzmeravieťexpr. skrepenieť: prsty mu skrehli, stuhli od zimy; od mrazu mu údy zmeraveli, skrepenelipremrznúťvymrznúťpreziabnuťoziabnuť (celkom preniknúť chladom): nohy jej v ľahkých topánočkách premrzli, preziabli; oziabol mu nos od mrazuuzimiť saprezimiť sa: deti sa veľmi uzimili, treba im podať čaj


stagnovať byť v nečinnosti, zastavovať sa vo vývine • viaznuťnevyvíjať sa: obchod stagnuje; doprava stagnuje, viazne; umenie sa nevyvíja, stagnujehovor. prešľapovaťstáť (na mieste): súčasná výroba iba prešľapuje, stojí na miestekniž. ustrnúť (dok.): próza neustrnulazmeravieť (dok.): vývin nesmie zmeravieťzaostávať (byť, ostávať pozadu vo vývine): hospodársky, politicky stagnovať, zaostávaťhovor. byť/ocitať sa v závoze (byť v nečinnosti pre bezvýchodiskovú situáciu): spolok sa ocitá v závoze; diskusia je v závoze


stŕpnuť 1. stať sa (prechodne) nehybným, meravým, stŕpnutým (z vonkajších fyziologických príčin) • zmeravieť: ruky, nohy mu v nepohodlnej polohe stŕpli, zmeravelizdrevenieť (stať sa nehybným ako drevo): prsty od mrazu zdrevenelistuhnúťpotŕpnuť: svalstvo na šiji stuhlo, potŕplokniž.: strnúťustrnúť: celý (u)strnulzried. zatŕpnuť: zatŕpnuté údyznehybnieť (stať sa nehybným; prechodne al. trvalo): kĺby mu znehybneliskľavieť (stať sa kľavým, obyč. od zimy): ruky mu skľavejúzmŕtvieť (stať sa podobným mŕtvemu): tvár v hlbokom spánku zmŕtvelaskamenieť (stať sa nehybným ako kameň) • postŕpať (postupne, na viacerých miestach)

2. stať sa na chvíľu nehybným, meravým od silného (obyč. záporného) citového hnutia • zmeravieťstuhnúťznehybnieť: stŕpnuť, zmeravieť od ľaku; stuhnúť, znehybnieť od strachu, úžasukniž.: ustrnúťstrnúťfraz. expr.: ostať ako obarený/ovalenýostať ako soľný stĺp: od prekvapenia ostal ako obarený, ako soľný stĺpzdúpnieť: zdúpnel od hrôzy, nad nespravodlivosťouzamrieť (o zvuku, o pohybe): smiech zamrel na peráchpren.: zmrznúťzamrznúť (od strachu, hrôzy)


zmeravieť stať sa nehybným, meravým (z fyziologických al. duševných príčin) • znehybnieťstŕpnuť: nohy zmeraveli, stŕpli od zimy; jazyk mi zmeravel, znehybnel, stŕpol od hrôzystuhnúťzdrevenieť: prsty stuhli, zdreveneli od zimy; stuhnúť od strachuokľavieťskľavieť (od zimy, chladu): prsty mi okľaveli, skľaveliochrnúťochromieť (stať sa neschopným pohybu): nohy akoby ochrnuli, ochromeliustrnúťzdúpnieťzried. zdrepenieť (Jesenský; z duševných pohnútok): ustrnúť nad toľkou krásou; zdúpnieť, zdrepenieť od údivuexpr. zamrieť (náhle prestať znieť, prestať tĺcť): hlas zamrel na perách; srdce zamrelo od úžasuexpr. skremenieť: údy mu skremenelizmŕtvieť: nohy mu zmŕtvelifraz.: ostať ako obarený/ako zarezanýostať ako soľný stĺp (z duševných pohnútok) • pren. primrznúť: asi mu jazyk primrzol

p. aj naľakať sa

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

meravieť, -ie, -ejú nedok. stávať sa stuhnutým, stŕpnutým, meravým, tŕpnuť, krehnúť: nohy, ruky, údy mu meravejú; oči zomierajúceho meravejú; m. od zimy, m. strachom; pren. myšlienkové meravenie neschopnosť myslieť;

dok. zmeravieť


zmeravieť, -ie, -ejú dok.

1. stať sa meravým, nehybným, strnutým, stŕpnutým, stŕpnuť, strnúť, stuhnúť, zdrevenieť: ruky, nohy, ústa mu zmeraveli, telo (mu) zmeravelo; Cítil, ako mu jazyk meravie a ako mu toto zmeravenie prechodí do všetkých údov. (Fig.); pren. Zmeravela jeho bolesť (Hor.) otupela.

2. zľaknúť sa, podesiť sa, užasnúť, stŕpnuť, strnúť; zaraziť sa: z. od strachu, od úžasu, od údivu, od prekvapenia; z. hrôzou; z. od zlosti

zmeravieť dk stuhnúť (strachom, ap.): nenj hned člowek mrtwy, když gjž neslissj, newidj, nehybe se a nedjcha, muže byti dokonce stwrdenj a zmerawenj, predce wssak gesste žiw gest (RPo 1790)

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu